Bratislava 31. januára (TASR) - Rómsky problém nie je možné riešiť bez toho, aby štát mal dôveryhodné údaje o tejto menšine, z ktorých by mohol vychádzať. Zhodli sa dnes na tom viacerí experti na konferencii Quo vadis rómska reforma, medzi nimi aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.

"Niekto tu chcel byť pápežskejší ako pápež v tejto veci, pretože nemôžete riešiť žiadny problém, keď o ňom nič neviete. Nebudeme vedieť žiadne riešenia, kým nebudeme mať údaje o tom, ako sa určitá časť obyvateľov má, v akých podmienkach žije a čo môžeme s touto vecou my z hľadiska štátnej politiky robiť. Samotný zber údajov nemôže byť diskriminujúci," poukázala ombudsmanka.

Zhoduje sa s ňou aj Katarína Mathernová zo Svetovej banky, ktorá má sídlo v Bruseli. Predchádzajúce návrhy riešenia rómskej otázky na Slovensku doteraz podľa nej nepriniesli očakávaný efekt, lebo často vychádzali z dojmov, predstáv, mýtov či predsudkov. "Nezbieranie etnických dát je len ďalší predsudok, ktorý je idúci práve proti tomu, aby sa táto otázka riešila. Keď si človek sadne so šéfkou štatistického úradu, ona povie: 'Samozrejme, že môžeme nájsť spôsob, ako to zbierať. Aj to vieme, aj to ponúkame politikom, len ten dopyt proste nie je'," opisuje súčasný stav Mathernová. Poukázala na to, že Svetová banka údaje o rozdieloch v postavení Rómov a majoritného obyvateľstva k dispozícii má.

Zber dát o Rómoch podporuje aj Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku, podľa ktorého však treba stanoviť jasné pravidlá. Definovať podľa neho treba napríklad to, ako pri takomto skúmaní jasne odlíšiť Róma od Neróma. "Tým, že nezbierame dáta o Rómoch, v zásade porušujeme aj práva, ktoré majú títo ľudia, pretože im nedokážeme zabezpečiť kvalitnú ochranu alebo službu. Takže, nie že by sme mali zbierať takéto údaje, ale je to priam povinnosť," podčiarkol.