Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Wagner bol priamym účastníkom SNP a väzňom v koncentračnom tábore Mauthausen.
Autor Teraz.sk
Bratislava 9. februára (Teraz.sk) - Vo veku 92 rokov zomrel 13. januára v Bratislave Otto Wagner, ktorý dlhé roky bojoval proti popieraniu holokaustu. Informuje o tom Denník N.
Wagner bol priamym účastníkom SNP a väzňom v koncentračnom tábore Mauthausen. Často upozorňoval, že o význame SNP treba hovoriť s mladými ľuďmi na školách, aby sa na hrôzy 2. svetovej vojny nezabudlo. "Nebyť SNP, Slovensko by po vojne skončilo ako porazená krajina," povedal v jednom rozhovore pre TASR.
Z 220.000 väzňov z 18 krajín Európy umiestnených v druhom najhoršom nemeckom koncentračnom tábore Mauthausen v Hornom Rakúsku sa oslobodenia dočkali len tri percentá. Začal svoje v máji 2010 pri príležitosti Dňa víťazstva na fašizmom jeden z väzňov tohto tábora, Oto Wagner.
V Mauthausene mal šťastie, že si ho zástupca veliteľa náhodou vybral za tlmočníka, pretože ovláda štyri svetové jazyky. "Jedného pekného dňa vo februári 1945 prišli SS-áci do nášho baraku číslo 12, kde bolo 80 väzňov, a oznámili nám, že sa ideme sprchovať. Museli sme sa vyzliecť donaha a nahnali nás do veľkej miestnosti, kde síce boli sprchovacie telesá, no nevychádzala z nich voda, ale plyn," spomína Wagner.
Skôr, než zavreli brány, prišiel zástupca veliteľa k SS-ákom a opýtal sa, či nevideli tlmočníka Wagnera. "Keď som to počul, zakričal som: Tu som! a esesák mi prikázal, aby som vyšiel z miestnosti, že ma potrebuje na tlmočenie," rozpráva hrôzostrašný príbeh jeden z mála, ktorému sa v koncentračnom tábore podarilo uniknúť smrti. Chvíľu na to, ako z plynovej komory vyšiel, zavreli vráta, za ktorými bolo o 15 minút 79 splynovaných väzňov. "Druhá skupina väzňov musela potom miestnosť vyvetrať, vytiahnuť splynovaných väzňov, skontrolovať, či nemajú zlaté zuby a tie, ktoré našli, museli vylámať a odovzdať esesákom," smutne dodáva.
Pomery v Mauthausene boli katastrofálne, väzni trpeli hladom. "Strava bola 15 deka chleba, päť gramov margarínu a pol litra čaju, ktorým bola vlastne vyvarená voda v zemiakových šupinách," spresňuje Wagner s tým, že od väzňov sa očakávala tvrdá práca. Tristo metrov nižšie pod táborom bol kameňolom, kde museli rozbíjať kamene a nosiť ich hore do tábora po 186 schodoch. "Každého väzňa, ktorý nevládal odniesť 15-20-kilové balvany a spadli mu, SS-áci nemilosrdne zastrelili do tyla priamo na schodoch," spomína Wagner.
V koncentračnom tábore prestal byť človek človekom. "Keď sme tam prišli, museli sme sa donaha vyzliecť, dohola nás ostrihali, dali nám prúžkované šaty a drevené 'pantofle'," hovorí a dodáva: "Keď nás nepridelili do nejakej roboty, museli sme na appelplatzi (veľké voľné miesto v tábore) stáť niekedy aj 15 hodín denne. Večer nás nahnali späť do barakov, kde sme spali na drevených posteliach. Niekoľko desiatok väzňov si ľahlo a umrelo," dodáva Wagner, ktorý bol tiež svedkom udalosti, keď si príslušník SS vyčistil revolver, a aby sa presvedčil, či je dobre vyčistený, najbližšieho väzňa zastrelil. "Človek tam bol číslo a keď väzňa zastrelili, druhí väzni ho zobrali a zahrabali do priekopy," hovorí.
Mauthausen oslobodili americké vojská 5. mája 1945. "Niekoľko dní pred oslobodením som ochorel na škvrnitý týfus, čo bola istá smrť, ale Američania ma zobrali do Linzu do nemocnice, kde ma vyliečili. Koncom júla 1945 som sa vrátil do svojho rodného mesta Bratislava na Slovensko," rozpráva spomienky z koncentračného tábora človek, o ktorom jeho rodina netušila, že žije, a ktorého brat zahynul v Slovenskom národnom povstaní (SNP).
Oto Wagner tiež bojoval v SNP. Bol veliteľom rozviedky 9. bataliónu Jegorov-Stalin, proti obrovskej nemeckej presile okolo Banskej Bystrice, Prašivej a na strednom Slovensku. V júli a auguste 1944 Rumunsko a Maďarsko od nemeckých spojencov odskočili. "Na základe toho sa Hitler bál, že odskočí aj Slovensko, ktoré bolo veľmi dôležitou oblasťou a odrazovým mostíkom na ceste do Poľska a do Sovietskeho zväzu, preto prikázal nemeckým oddielom, aby obsadili Slovensko," vysvetlil Wagner.
Keď začali nemecké fašistické vojská obsadzovať východné Slovensko, vyhlásili 29. augusta 1944 generáli Viest a Golian SNP na strednom Slovensku, pretože tam sa sústredil protifašistický odboj. "Povstanie vypuklo predčasne, ale keďže Nemci začali obsadzovať Slovensko, báli sa, že obsadia celé Slovensko," uviedol. V SNP bojovalo 60.000 slovenských vojakov, 30.000 partizánov a rad dobrovoľníkov.
"Slovenskí vojaci, ktorí boli vyslaní na východný front, rozprávali strašné veci, aké robili nemeckí fašisti na okupovaných územiach. Nemilosrdne vraždili deti, ženy, mužov a likvidovali celé obce a mestá," zaspomínal. Preto sa títo vojaci pripojili k SNP a začali bojovať spolu s partizánmi proti nemeckým fašistom. "My sme niekoľko týždňov držali pozície na strednom Slovensku proti obrovskej nemeckej presile," spomína Wagner, ktorý mal vtedy 19 rokov.
Keďže nemecké vojská nevedeli SNP potlačiť, bývalý prezident slovenského štátu Jozef Tiso požiadal Hitlera o ďalšie nemecké posily na jeho potlačenie. Na Slovensko poslali päť elitných nemeckých divízií SS. "Vtedy sme už nevedeli udržať naše pozície, ustupovali sme, mali sme veľké straty. Pri ústupe som bol zranený a Nemcami zajatý. Našťastie nie jednotkami SS, ale nemeckými vojakmi pochádzajúcimi z Rakúska," vysvetlil. Keďže ovládal plynulo nemčinu aj s rakúskym prízvukom, eskortovali ho začiatkom novembra 1944 do koncentračného tábora Mauthausen v Hornom Rakúsku.
Wagner bol priamym účastníkom SNP a väzňom v koncentračnom tábore Mauthausen. Často upozorňoval, že o význame SNP treba hovoriť s mladými ľuďmi na školách, aby sa na hrôzy 2. svetovej vojny nezabudlo. "Nebyť SNP, Slovensko by po vojne skončilo ako porazená krajina," povedal v jednom rozhovore pre TASR.
Osobná spoveď Otta Wagnera: Takéto hrôzy prežil v Mauthausene
Z 220.000 väzňov z 18 krajín Európy umiestnených v druhom najhoršom nemeckom koncentračnom tábore Mauthausen v Hornom Rakúsku sa oslobodenia dočkali len tri percentá. Začal svoje v máji 2010 pri príležitosti Dňa víťazstva na fašizmom jeden z väzňov tohto tábora, Oto Wagner.
V Mauthausene mal šťastie, že si ho zástupca veliteľa náhodou vybral za tlmočníka, pretože ovláda štyri svetové jazyky. "Jedného pekného dňa vo februári 1945 prišli SS-áci do nášho baraku číslo 12, kde bolo 80 väzňov, a oznámili nám, že sa ideme sprchovať. Museli sme sa vyzliecť donaha a nahnali nás do veľkej miestnosti, kde síce boli sprchovacie telesá, no nevychádzala z nich voda, ale plyn," spomína Wagner.
Skôr, než zavreli brány, prišiel zástupca veliteľa k SS-ákom a opýtal sa, či nevideli tlmočníka Wagnera. "Keď som to počul, zakričal som: Tu som! a esesák mi prikázal, aby som vyšiel z miestnosti, že ma potrebuje na tlmočenie," rozpráva hrôzostrašný príbeh jeden z mála, ktorému sa v koncentračnom tábore podarilo uniknúť smrti. Chvíľu na to, ako z plynovej komory vyšiel, zavreli vráta, za ktorými bolo o 15 minút 79 splynovaných väzňov. "Druhá skupina väzňov musela potom miestnosť vyvetrať, vytiahnuť splynovaných väzňov, skontrolovať, či nemajú zlaté zuby a tie, ktoré našli, museli vylámať a odovzdať esesákom," smutne dodáva.
Pomery v Mauthausene boli katastrofálne, väzni trpeli hladom. "Strava bola 15 deka chleba, päť gramov margarínu a pol litra čaju, ktorým bola vlastne vyvarená voda v zemiakových šupinách," spresňuje Wagner s tým, že od väzňov sa očakávala tvrdá práca. Tristo metrov nižšie pod táborom bol kameňolom, kde museli rozbíjať kamene a nosiť ich hore do tábora po 186 schodoch. "Každého väzňa, ktorý nevládal odniesť 15-20-kilové balvany a spadli mu, SS-áci nemilosrdne zastrelili do tyla priamo na schodoch," spomína Wagner.
V koncentračnom tábore prestal byť človek človekom. "Keď sme tam prišli, museli sme sa donaha vyzliecť, dohola nás ostrihali, dali nám prúžkované šaty a drevené 'pantofle'," hovorí a dodáva: "Keď nás nepridelili do nejakej roboty, museli sme na appelplatzi (veľké voľné miesto v tábore) stáť niekedy aj 15 hodín denne. Večer nás nahnali späť do barakov, kde sme spali na drevených posteliach. Niekoľko desiatok väzňov si ľahlo a umrelo," dodáva Wagner, ktorý bol tiež svedkom udalosti, keď si príslušník SS vyčistil revolver, a aby sa presvedčil, či je dobre vyčistený, najbližšieho väzňa zastrelil. "Človek tam bol číslo a keď väzňa zastrelili, druhí väzni ho zobrali a zahrabali do priekopy," hovorí.
Mauthausen oslobodili americké vojská 5. mája 1945. "Niekoľko dní pred oslobodením som ochorel na škvrnitý týfus, čo bola istá smrť, ale Američania ma zobrali do Linzu do nemocnice, kde ma vyliečili. Koncom júla 1945 som sa vrátil do svojho rodného mesta Bratislava na Slovensko," rozpráva spomienky z koncentračného tábora človek, o ktorom jeho rodina netušila, že žije, a ktorého brat zahynul v Slovenskom národnom povstaní (SNP).
Oto Wagner tiež bojoval v SNP. Bol veliteľom rozviedky 9. bataliónu Jegorov-Stalin, proti obrovskej nemeckej presile okolo Banskej Bystrice, Prašivej a na strednom Slovensku. V júli a auguste 1944 Rumunsko a Maďarsko od nemeckých spojencov odskočili. "Na základe toho sa Hitler bál, že odskočí aj Slovensko, ktoré bolo veľmi dôležitou oblasťou a odrazovým mostíkom na ceste do Poľska a do Sovietskeho zväzu, preto prikázal nemeckým oddielom, aby obsadili Slovensko," vysvetlil Wagner.
Keď začali nemecké fašistické vojská obsadzovať východné Slovensko, vyhlásili 29. augusta 1944 generáli Viest a Golian SNP na strednom Slovensku, pretože tam sa sústredil protifašistický odboj. "Povstanie vypuklo predčasne, ale keďže Nemci začali obsadzovať Slovensko, báli sa, že obsadia celé Slovensko," uviedol. V SNP bojovalo 60.000 slovenských vojakov, 30.000 partizánov a rad dobrovoľníkov.
"Slovenskí vojaci, ktorí boli vyslaní na východný front, rozprávali strašné veci, aké robili nemeckí fašisti na okupovaných územiach. Nemilosrdne vraždili deti, ženy, mužov a likvidovali celé obce a mestá," zaspomínal. Preto sa títo vojaci pripojili k SNP a začali bojovať spolu s partizánmi proti nemeckým fašistom. "My sme niekoľko týždňov držali pozície na strednom Slovensku proti obrovskej nemeckej presile," spomína Wagner, ktorý mal vtedy 19 rokov.
Keďže nemecké vojská nevedeli SNP potlačiť, bývalý prezident slovenského štátu Jozef Tiso požiadal Hitlera o ďalšie nemecké posily na jeho potlačenie. Na Slovensko poslali päť elitných nemeckých divízií SS. "Vtedy sme už nevedeli udržať naše pozície, ustupovali sme, mali sme veľké straty. Pri ústupe som bol zranený a Nemcami zajatý. Našťastie nie jednotkami SS, ale nemeckými vojakmi pochádzajúcimi z Rakúska," vysvetlil. Keďže ovládal plynulo nemčinu aj s rakúskym prízvukom, eskortovali ho začiatkom novembra 1944 do koncentračného tábora Mauthausen v Hornom Rakúsku.
