Attack on Prime Minister
News in English
Právnu normu predložil parlamentu, ktorý by sa ňou mal zaoberať na nadchádzajúcej septembrovej schôdzi.
Autor TASR
Bratislava 8. septembra (TASR) – V období 30 dní pred termínom volieb až po následné reálne prevzatie moci novou garnitúrou by sa nemal predávať či prenajímať majetok štátu a samosprávy. Zároveň by sa v tomto období nemali poskytovať dotácie. Navrhuje to opozičný poslanec NR SR za SaS Peter Osuský v novele zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Právnu normu predložil parlamentu, ktorý by sa ňou mal zaoberať na nadchádzajúcej septembrovej schôdzi. Jej začiatok je naplánovaný na 16. septembra. V prípade parlamentných volieb navrhuje poslanec určiť koniec tohto obdobia na deň schválenia programového vyhlásenia novej vlády. "V prípade volieb do samosprávnych orgánov by sa príslušné obdobie malo skončiť dňom nasledujúcim po zložení sľubu a ujatí sa funkcie novozvoleného starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja," opísal Osuský.
Jeho návrh obsahuje celkovo šesť noviel zákonov, ktoré upravujú nakladanie s majetkom štátu, obecnej a regionálnej samosprávy a hospodárenie s verejnými prostriedkami. Zmeny by chcel poslanec zaviesť do praxe od januára 2016.
Podľa Osuského je tento návrh reakciou na prípady z minulosti, keď v období tesne pred voľbami alebo dokonca po nich uzatvárali predstavitelia končiacej politickej garnitúry zmluvy nevýhodné pre štát alebo samosprávu. "Rizikové je najmä obdobie od volieb, v ktorých dovtedajší držitelia moci neuspejú a je jasné alebo pravdepodobné, že nebudú ďalej pokračovať vo funkcii, do reálneho prevzatia moci novozvolenou garnitúrou," doplnil Osuský.
Toto obdobie zvykne trvať aj niekoľko týždňov. Vtedy môže podľa poslanca dochádzať napríklad k nehospodárnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami, k predajom verejného majetku za nižšiu ako reálnu cenu, k uzatváraniu nevýhodných a nevypovedateľných zmlúv o prenájme na neprimerane dlhé časové obdobia či k subjektívnemu rozhodovaniu o poskytovaní nenárokovateľných dotácií. "Kým v priebehu volebného obdobia zverejnenie informácií o takýchto praktikách môže znížiť šance zodpovedných osôb uspieť v nasledujúcich voľbách, po neúspešných voľbách takáto hrozba neexistuje,“ vysvetlil poslanec. Zvyšuje sa tak podľa neho riziko nezodpovedného správania zo strany predstaviteľov končiacej garnitúry.
Podobné, hoci o niečo nižšie riziko existuje podľa Osuského aj v období tesne pred voľbami. Vtedy totiž hrozí, že sa informácie o uzavretí nevýhodnej zmluvy neobjavia do volieb na verejnosti. Napríklad, že si ich nevšimnú médiá a nezaregistrujú voliči, a teda nebudú mať žiadny dopad na výsledok volieb.
Právnu normu predložil parlamentu, ktorý by sa ňou mal zaoberať na nadchádzajúcej septembrovej schôdzi. Jej začiatok je naplánovaný na 16. septembra. V prípade parlamentných volieb navrhuje poslanec určiť koniec tohto obdobia na deň schválenia programového vyhlásenia novej vlády. "V prípade volieb do samosprávnych orgánov by sa príslušné obdobie malo skončiť dňom nasledujúcim po zložení sľubu a ujatí sa funkcie novozvoleného starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja," opísal Osuský.
Jeho návrh obsahuje celkovo šesť noviel zákonov, ktoré upravujú nakladanie s majetkom štátu, obecnej a regionálnej samosprávy a hospodárenie s verejnými prostriedkami. Zmeny by chcel poslanec zaviesť do praxe od januára 2016.
Podľa Osuského je tento návrh reakciou na prípady z minulosti, keď v období tesne pred voľbami alebo dokonca po nich uzatvárali predstavitelia končiacej politickej garnitúry zmluvy nevýhodné pre štát alebo samosprávu. "Rizikové je najmä obdobie od volieb, v ktorých dovtedajší držitelia moci neuspejú a je jasné alebo pravdepodobné, že nebudú ďalej pokračovať vo funkcii, do reálneho prevzatia moci novozvolenou garnitúrou," doplnil Osuský.
Toto obdobie zvykne trvať aj niekoľko týždňov. Vtedy môže podľa poslanca dochádzať napríklad k nehospodárnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami, k predajom verejného majetku za nižšiu ako reálnu cenu, k uzatváraniu nevýhodných a nevypovedateľných zmlúv o prenájme na neprimerane dlhé časové obdobia či k subjektívnemu rozhodovaniu o poskytovaní nenárokovateľných dotácií. "Kým v priebehu volebného obdobia zverejnenie informácií o takýchto praktikách môže znížiť šance zodpovedných osôb uspieť v nasledujúcich voľbách, po neúspešných voľbách takáto hrozba neexistuje,“ vysvetlil poslanec. Zvyšuje sa tak podľa neho riziko nezodpovedného správania zo strany predstaviteľov končiacej garnitúry.
Podobné, hoci o niečo nižšie riziko existuje podľa Osuského aj v období tesne pred voľbami. Vtedy totiž hrozí, že sa informácie o uzavretí nevýhodnej zmluvy neobjavia do volieb na verejnosti. Napríklad, že si ich nevšimnú médiá a nezaregistrujú voliči, a teda nebudú mať žiadny dopad na výsledok volieb.
