Bratislava 13. októbra (TASR) - Politici na Slovensku nechcú pustiť rozhodovanie o verejnom záujme zo svojich rúk. Tvrdia to predstavitelia Združenia Slatinka, ktorí dnes médiám, odbornej verejnosti aj politikom predstavili ucelenú brožúru o verejnom záujme. Tá obsahuje analýzy legislatívy a súdnych rozhodnutí zo Slovenska aj zahraničia, rozhovorov, územných plánov regiónov a výsledky prieskumu u mladých ľudí. Nad podujatím prevzal záštitu poslanec NR SR Mikuláš Huba (nezaradený).

Z analýz vyplýva, že rozhodovanie o verejnom záujme je u nás stále prevažne v rukách politikov. Podľa Združenia Slatinka na Slovensku diskusia o obsahu pojmu "verejný záujem" a mechanizme rozhodovania o ňom prakticky neprebehla. "Často sa problematika zužuje na riešenie konfliktu medzi individuálnym (vlastníckym) záujmom a verejným záujmom. Tematika definovania verejného záujmu je však oveľa širšia – dôkazom je rastúci počet samospráv a miestnych komunít, ktoré ako verejnosť 'bojujú' voči projektom vo verejnom záujme," tvrdí združenie.

"Starostovia či primátori dnes musia do svojich územných a rozvojových plánov prebrať aj stavby a zámery, o ktorých vedia, že nie sú v prospech verejnosti. Nemajú prakticky žiadnu šancu domôcť sa zmeny nadradeného územného plánu regiónu, pretože s tým by museli súhlasiť štátni úradníci," uviedla Martina Paulíková zo Združenia Slatinka.

Na druhej strane sú potom podľa jej slov miestne komunity, ktoré sa osamotené ocitajú v úlohe obrancov verejného záujmu ochrany prírody či pamiatok a často musia ísť aj proti štátu. "Príkladom je súčasná politika výstavby malých vodných elektrární, ktorú presadzuje ministerstvo životného prostredia. To rozdelilo profily na výstavbu bez ich predchádzajúceho posúdenia z hľadiska ochrany prírody a vôd. Investori sa teraz hnevajú na miestnych starostov, rybárov či vodákov, ktorí však paradoxne namiesto štátu vynucujú dodržiavanie smernice o vode, biotopoch či vodného zákona," tvrdí Paulíková.

Odborníci podľa jej slov upozorňujú, že na Slovensku je stále zaužívané presvedčenie, že štátny záujem je automaticky záujmom verejným. "Nespochybňujeme fakt, že štát musí mať nástroje na presadenie dôležitých zámerov. To však musí byť vyvážené priestorom na zapojenie sa odborníkov, miestnych samospráv a verejnosti do procesu rozhodovania. V praxi však vidíme skôr opačný prístup. Príkladom je nedávno schválený zákon o vyvlastňovaní či novela stavebného zákona o významných strategických investíciách. Oba predpisy oslabujú už aj tak malé možnosti verejnosti zapojiť sa do diskusie o verejnom záujme," zdôraznila Paulíková.

Zároveň tvrdí, že riešením situácie je lepšia legislatíva definujúca, čo ten verejný záujem je, a legislatíva, ktorá nezabudne na proces vynucovania verejného záujmu. "Na druhej strane je riešením aj verejná debata, ku ktorej by sme sa chceli aj dnes priblížiť," dodala.

Združenie Slatinka vzniklo v roku 1993 ako reakcia občanov na znovuoživenie projektu kontroverzného vodného diela Slatinka. Poslaním združenia je účasť na rozhodovaní o dokumentoch a projektoch s vplyvom na životné prostredie. Združenie pôsobí predovšetkým v regióne Zvolena a okolia, časť aktivít má aj celoštátny dosah. Slatinka je členom združenia Zelená koalícia, Ekofórum a miestnej Platformy MVO Zvolena. Pôsobí ako vysielajúca aj prijímajúca organizácia pre dobrovoľníkov v rámci programu Mládež v akcii (Európska dobrovoľnícka služba).