Attack on Prime Minister
News in English
Kniha sa tematicky zameriava napríklad na oblasť pomenovania poľnohospodárskej pôdy, jej kultivácie, ovocia, zeleniny či obilnín.
Autor TASR
Bratislava 18. septembra (TASR) - Akým spôsobom Slovania pomenovali jednotlivé javy z oblasti poľnohospodárstva a aký motív ich k tomu viedol.
Aj tieto skutočnosti sa snaží vysvetliť a zdokumentovať nový zväzok lexikálno-slovotvornej série Slovanského jazykového atlasu (SJA), ktorý mapuje takmer 90 javov z oblasti poľnohospodárstva v stovkách lokalít od Jadranského mora až po Ural. Publikáciu dnes predstavil Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) SAV.
Kniha sa tematicky zameriava napríklad na oblasť pomenovania poľnohospodárskej pôdy, jej kultivácie, ovocia, zeleniny či obilnín. Zistené poznatky, ktoré sú zaznamenané aj na mapách, však podľa odborníkov zaujme nielen lingvistov, ale aj historikov či etnológov. "Nehanbím sa povedať, že by to mohlo byť zaujímavé aj pre politika, pretože keď si v tej mape, ktorú dostanete v tom atlase, odmyslíte administratívne hranice, tak sa tam ukáže prirodzený kontakt jazykov, prirodzené cesty preberania slov," poukázal riaditeľ JÚĽŠ SAV Pavol Žigo.
Podľa Adriany Ferenčíkovej, ktorá sa na tvorbe zväzku podieľala, výber poľnohospodárstva ako témy zväzku nebol náhodný. "Téma poľnohospodárstva bola pre Slovanov charakteristická od najstarších čias. Preto aj veľká časť lexiky poľnohospodárstva patrí do najstaršej časti slovnej zásoby a štúdium jej rozloženia môže priniesť veľa poznatkov o najstarších dejinách slovanských národov," poukázala Ferenčíková.
Práce na SJA sa podľa Žiga začali už na základe uznesení medzinárodného zjazdu slavistov v septembri 1958. Na základe neho sa vytvorila podkladová mapa, sieť výskumných lokalít a bol vypracovaný dotazník, ktorý obsahuje celkom 3454 výskumných otázok.
Aj tieto skutočnosti sa snaží vysvetliť a zdokumentovať nový zväzok lexikálno-slovotvornej série Slovanského jazykového atlasu (SJA), ktorý mapuje takmer 90 javov z oblasti poľnohospodárstva v stovkách lokalít od Jadranského mora až po Ural. Publikáciu dnes predstavil Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) SAV.
Kniha sa tematicky zameriava napríklad na oblasť pomenovania poľnohospodárskej pôdy, jej kultivácie, ovocia, zeleniny či obilnín. Zistené poznatky, ktoré sú zaznamenané aj na mapách, však podľa odborníkov zaujme nielen lingvistov, ale aj historikov či etnológov. "Nehanbím sa povedať, že by to mohlo byť zaujímavé aj pre politika, pretože keď si v tej mape, ktorú dostanete v tom atlase, odmyslíte administratívne hranice, tak sa tam ukáže prirodzený kontakt jazykov, prirodzené cesty preberania slov," poukázal riaditeľ JÚĽŠ SAV Pavol Žigo.
Podľa Adriany Ferenčíkovej, ktorá sa na tvorbe zväzku podieľala, výber poľnohospodárstva ako témy zväzku nebol náhodný. "Téma poľnohospodárstva bola pre Slovanov charakteristická od najstarších čias. Preto aj veľká časť lexiky poľnohospodárstva patrí do najstaršej časti slovnej zásoby a štúdium jej rozloženia môže priniesť veľa poznatkov o najstarších dejinách slovanských národov," poukázala Ferenčíková.
Práce na SJA sa podľa Žiga začali už na základe uznesení medzinárodného zjazdu slavistov v septembri 1958. Na základe neho sa vytvorila podkladová mapa, sieť výskumných lokalít a bol vypracovaný dotazník, ktorý obsahuje celkom 3454 výskumných otázok.
