< sekcia Slovensko

Slovensko si pamätným dňom pripomína narodenie Ľudovíta Štúra

Ilustračné foto Foto: TASR

V roku 2015 Slovensko slávi 200. výročie Štúrovho narodenia.

Bratislava 23. októbra (TASR) - Deň narodenia slovenského politika, spisovateľa, učiteľa, novinára, kodifikátora spisovnej slovenčiny a národného buditeľa Ľudovíta Štúra - 29. október - si Slovenská republika (SR) pripomína od roku 1996 ako pamätný deň. V roku 2015 Slovensko slávi 200. výročie Štúrovho narodenia. Vláda SR pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra prerokovala a schválila na svojom zasadnutí 15. októbra 2014 materiál, ktorým vyhlásila rok 2015 za Rok Ľudovíta Štúra.

Legislatívna rada vlády SR schválila v apríli 1996 návrh zákona Národnej rady (NR) SR, ktorým sa doplnil Zákon NR SR č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. V nich je 29. október - Deň narodenia Ľudovíta Štúra uvedený medzi pamätnými dňami.

Niektoré zdroje uvádzajú, že deň narodenia poprednej osobnosti slovenského národa pripadá na 28. októbra. Časť zdrojov dodáva, že 29. októbra bol Ľudovít Štúr pokrstený.

Rodiskom Ľudovíta Štúra sa v roku 1815 stal Uhrovec. V tom dome o desaťročia neskôr prišiel na svet ďalší veľký slovenský rodák Alexander Dubček. Spájala ich pevnosť pri obhajobe svojich duchovných zásad a napokon aj nepriazeň osudu, obaja zomreli tragicky.

Na problematiku nepresnosti pri písaní dátumu narodenia Ľ. Štúra upozornil v odbornom článku napríklad aj slovenský literárny historik Augustín Maťovčík. V časopise Knižnica v čísle 11-12 v roku 2010 konštatoval, že o probléme presného dátumu narodenia Ľ. Štúra sa diskutovalo i na vedeckom seminári, ktorý sa konal pri príležitosti 195. výročia Štúrovho narodenia v Múzeu Ľ. Štúra v Modre v dňoch 28.-29. októbra 2010.

V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch aj v popularizačných materiáloch sa uvádzajú dva dátumy narodenia Štúra: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených evanjelickej a. v. farnosti v Zay-Uhrovci. Augustín Maťovčík priniesol citáciu najlepšieho znalca genealógie rodiny Štúrovcov Pavla Horvátha, ktorý v tej súvislosti napísal, že nejednotnosť v dátume narodenia Ľ. Štúra zapríčinil Jozef Miloslav Hurban. Ten dátum v matričnom zápise o Štúrovom krste - 29. 10. - pokladal za dátum narodenia a uviedol ho v Štúrovom životopise. Ľudovít Štúr sa však podľa rodinnej tradície narodil o deň skôr, teda 28.10.1815 a tento dátum potom vo svojich osobných spisoch dôsledne uvádzal, napísal Maťovčík. Citoval zápis z evanjelickej zay-uhrovskej matriky. Literárny historik ďalej upozornil aj na iné doklady o narodení Štúra, napríklad, že na pôvodnom náhrobníku na cintoríne v Modre je dokonca dátum 22. október 1815. Dátum Štúrovho narodenia 29.10.1815 uvádza vo svojej monografickej tvorbe niekoľko autorov.

V závere svojho článku Augustín Maťovčík konštatoval, že pred bádateľmi sa otvára úloha ďalšieho detailného skúmania a štúdia najmä archívnych materiálov (osobných dokladov), na základe ktorých sa bude môcť definitívne ustáliť dátum narodenia jednej z najvýznamnejších osobností slovenských národných dejín. Ľudovít Štúr si to iste zaslúži, dodal Maťovčík.

Vedúci úradu Ministerstva kultúry SR (MK SR) v roku 1996 Jozef Králik v súvislosti s návrhom MK SR v tom roku o doplnení Zákona NR SR 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch uviedol, že v osobe Ľ. Štúra ide o významného slovenského národovca, buditeľa, kodifikátora spisovnej slovenčiny, filozofa, historika a spisovateľa. Preto MK SR navrhlo ustanoviť 29. október za pamätný deň - Deň narodenia Ľudovíta Štúra. Slovenský národ si bude pripomínať jeho narodenie, ale aj jeho významné životné dielo. Nejde o samoúčelné zaradenie tohto pamätného dňa, v podstate má mať národno-emancipačný a národno-reprezentatívny charakter, podčiarkol v roku 1996 Jozef Králik.

Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine. Pre svoju budúcu dráhu nadobudol vzdelanie v Bratislave i nemeckom univerzitnom meste Halle. Už počas štúdií sa podieľal na priekopníckej práci Spoločnosti česko-slovenskej, získal si postavenie prímasa medzi slovenskou študujúcou mládežou.

Z rozsiahleho diela Štúra sa pamätnou stala prvá gramatika spisovnej slovenčiny, ktorej základom sa stalo stredoslovenské nárečie. Zaslúžil sa o zrod Slovenských národných novín, ktoré v rokoch 1845-1848 aj redigoval.

Významná bola aj jeho aktivita ako poslanca Uhorského snemu za mesto Zvolen. Po neúspešnej revolúcii v rokoch 1848-1849 žil až do smrti v ústraní v Modre, kde 12. januára 1856 zomrel. Tam vydal básnické dielo Spevy a piesne a diela O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a svoju polemickú víziu Slovanstvo a svet budúcnosti.

Od roku 1994 udeľuje prezident Slovenskej republiky významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.