Attack on Prime Minister
News in English
Opozícia chce rokovať o ústavnej ochrane vody v piatok, P. Paška to vraj sľúbil.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. októbra (TASR) - Predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška (Smer-SD) dnes otvoril rokovanie 39. schôdze parlamentu. Vládna strana bude na zasadnutí presadzovať zákony zo sľubovaného sociálneho balíčka a ústavnú ochranu vody.
Na stole je návrh na súbeh príjmu z práce a poberania dávok v hmotnej núdzi
Minister práce Ján Richter (Smer-SD) predložil návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá má od začiatku budúceho roka zaviesť súbeh príjmu z práce a poberania dávok v hmotnej núdzi. Rezort práce si od toho sľubuje vyššiu motiváciu ľudí, ktorí sú viac ako rok bez práce, nájsť si zamestnanie. Po novom tak nárok na pomoc v hmotnej núdzi majú mať tí dlhodobo nezamestnaní, ktorí si našli prácu a ich zárobok nebude vyšší ako dvojnásobok sumy minimálnej mzdy.
Rokovať sa má aj o študentských odvodoch
Z dielne ministerstva práce je aj novela zákona o sociálnom poistení. Podľa nej sa má študentom, ktorí pracujú na dohodu o brigádnickej práci, od budúceho roka zvýšiť hranica zárobku, do ktorej nebudú platiť odvody, a to na jednotnú sumu 200 eur. "Cieľom návrhu zákona je zvýšenie hranice príjmu, ktorý nezakladá povinné dôchodkové poistenie študentom vykonávajúcim práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, vrátane zrušenia diferencovania tejto hranice na základe veku," vysvetlilo ministerstvo práce v predkladacej správe.
Ochrana vody má byť v ústave
Na rad sa dostane aj zámer Smeru-SD chrániť vodu v Ústave SR. Právna norma sa síce v septembri dostala do druhého čítania, vládna strana však vtedy hlasy opozície nepotrebovala. Pri definitívnom hlasovaní už bude potrebný počet aspoň 90 hlasov, teda minimálne sedem opozičných poslancov sa bude musieť pridať. Kým na pôde Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sa ústavnú väčšinu podarilo nájsť, na Ústavnoprávnom výbore NR SR sa opozícia nepridala. Ostáva tak otázne, či sa bude ústava meniť.
V základnom zákone štátu má byť zakotvené, že vodu odobratú z vodných útvarov na území SR nebude možné cezhranične prepravovať dopravnými prostriedkami a potrubím. Zákaz však nemá byť absolútny. Výnimka má byť pri vývoze pitnej vody a minerálnej vody balenej do spotrebiteľských obalov na území Slovenska, ako aj v prípadoch cezhraničnej humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch.
Vláda prišla s návrhom na ústavnú ochranu vody pred vývozom do zahraničia po kritike vodného zákona z radov opozície aj verejnosti. Minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) bol obviňovaný zo zámeru privatizovať vodné zdroje. On sám takýto úmysel popieral a dôkazom mala byť aj ambícia ukotviť zákaz vývozu vody do zahraničia priamo v ústave.
"Ak chcete, môžete ho chápať tak, že vyvážať je možné pitnú vodu balenú a minerálnu vodu balenú, inak sa voda vyvážať nesmie. Ale dá sa to vykladať aj tak, že zakázaný je vývoz všetkej vody, okrem pitnej vody a okrem minerálnej vody balenej. A teda, že všetku pitnú vodu je možné vyvážať bez obmedzenia," zdôraznil Martin Chren (nezaradený) pred pár dňami. Žiga to vtedy označil za táraniny a nezmysly.
S existenciou možnosti dvojakého výkladu však dnes sčasti súhlasil aj predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD), podľa ktorého sa to teoreticky dá chápať aj tak, že zákaz sa netýka vývozu všetkej pitnej vody. O potrebe striktného výkladu hovoril aj Anton Martvoň (Smer-SD).
Riaditeľ legislatívy rezortu životného prostredia Boris Balog však tvrdil, že nič meniť netreba. Podľa jeho slov to, že má ísť len o pitnú vodu balenú, zabezpečuje spojka "a". "Ak by tam bola namiesto spojky čiarka, vtedy by to znamenalo, že zákaz sa nevzťahuje na pitnú vodu ako takú," vysvetlil. Madej však nevylúčil, že sa to poslanci pokúsia spresniť pozmeňujúcim návrhom priamo v pléne.
Parlament by mal o novele Ústavy SR, ktorá má chrániť vodu, rokovať v piatok (17.10.). Opozícii to podľa šéfa klubu KDH Pavla Abrhana sľúbil predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD).
O odloženie rokovania žiadala opozícia na dnešnom grémiu, ktoré sa malo zaoberať ochranou vody. Zvolané bolo podľa KDH na poslednú chvíľu, hoci sociálni demokrati mali na rokovanie niekoľko týždňov. "Odmietame takýto prístup," vyhlásil Abrhan. Tvrdí, že treba čas na preštudovanie si materiálu a na rokovania. Ten by mala opozícia získať presunom rokovania na piatok. O tom, či k nemu dôjde, rozhodne snemovňa.
Chcú riešiť aj zmeny v justícii
Na 39. schôdzi sa bude hovoriť aj o niektorých zmenách v justícii. Anna Vitteková (Smer-SD) presadzuje, aby sa ústna časť výberových konaní na sudcov nahrávala. Poslankyňa je zároveň spoluautorkou návrhu, aby sudca, ktorý mal prerušený výkon funkcie z dôvodu pôsobenia v inej verejnej pozícii (minister, štátny tajomník), dostal možnosť uchádzať sa o post predsedu či podpredsedu súdu už po roku od návratu do talára. V súčasnosti musí čakať päť rokov.
V rámci bohatého 112-bodového programu sa bude hovoriť aj o novele Zákonníka práce, ktorej cieľom je regulovať agentúrne zamestnávanie na Slovensku. Súčasťou právnej normy má byť aj opatrenie, ktoré by umožnilo dať pracujúcim dôchodcom nad 65 rokov výpoveď.
Napriek množstvu bodov, ktoré 39. schôdza obsahuje, poslanci nebudú rokovať dlhšie ako do 31. októbra. Oznámil to vopred predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) s vysvetlením, že poslanci sa potrebujú venovať kampani pred komunálnymi voľbami. Šéf parlamentu zároveň skritizoval opozíciu, že predložila také množstvo návrhov.
Riadna schôdza bude musieť v niektorý deň ustúpiť mimoriadnej, ktorú iniciovala opozícia. Jej jediným bodom bude návrh na odvolanie ministra práce Jána Richtera. Paška termín rokovania ešte neurčil, avizoval však, že to bude v noci.
Smer nechce, podľa opozície, dovoliť verejnosti kontrolovať majetky jeho funkcionárov
Strana Smer-SD nechce pripustiť, aby sa verejnosť pred parlamentnými voľbami 2016 dozvedela o majetkovom stave jej verejných funkcionárov. Tvrdí to poslanec Národnej rady SR Miroslava Beblavý (nezaradený, Sieť). Poukazuje na to, že Smer-SD dosiaľ neprišiel s vlastným návrhom na podrobnejšie majetkové priznania verejných funkcionárov a opozičný návrh odsúva tak, aby ho plénum nestihlo prerokovať. Opozičná novela je pritom tá, na ktorej sa zhodli všetky parlamentné strany v pracovnej skupine.
Podobný názor ako Beblavý má aj Miroslav Kadúc (OĽaNO), Lucia Žitňanská (Most-Híd), Martin Poliačik (SaS) a Alojz Přidal (KDH), ktorí opozičnú novelu presadzujú. "Smer ľuďom odkazuje, že sa nemajú starať do majetkov funkcionárov, ktorých si sami zvolili," povedal dnes na tlačovej konferencii v parlamente Beblavý. "Vládna strana nechce, aby občania videli, akým majetkom oplývajú sociálni demokrati tejto krajiny," uviedol Kadúc. Ani podľa Přidala niet žiadnych pochýb, že Smer-SD tento zákon nechce.
Podľa Beblavého je pravdepodobné, že na aktuálnej schôdzi parlament nestihne novelu prerokovať. A teda verejní funkcionári nebudú musieť podávať od januára 2015 podrobnejšie majetkové priznania. Naďalej tak verejnosť podľa opozície nebude vedieť odčítať majetkové prírastky a preveriť, či funkcionár mohol svoj majetok nadobudnúť zo svojich príjmov, alebo nie. "Verejnosť sa nedozvie podrobnosti o majetkových pomeroch a prírastkoch verejných funkcionárov pred parlamentnými voľbami," poznamenal Beblavý.
Žitňanská pripomína, že parlamentné strany sa pred minulými voľbami zaviazali, že do roka od volieb predložia novelu zákona o konflikte záujmov. Dodala, že návrh je na stole, ale bez hlasov Smeru-SD neprejde. Žitňanská apeluje na dodržanie predvolebného sľubu. Odmieta vyjadrenia podpredsedníčky parlamentu Jany Laššákovej (Smer-SD), že sociálni demokrati prídu so svojím komplexnejším návrhom neskôr. "Mňa už nejaké neskôr pani Laššákovej nezaujíma, buď nech zahlasujú za tento zákon, alebo predložia lepší," vyhlásila. Zároveň si myslí, že poslanci Smeru-SD sa navrhnutej novele bránia práve pre jej komplexnosť.
Smer-SD avizoval predloženie svojho návrhu. Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) povedal, že príde na jeseň, tvrdil, že od januára budú podrobnejšie majetkové priznania. Návrh Smeru-SD dosiaľ do parlamentu neprišiel. Opozičný návrh je kompromisný návrh, na ktorom sa zhodla pracovná skupiny zložená zo všetkých parlamentných strán vrátane Smeru-SD. Sociálni demokrati však od návrhu napokon ustúpili a už po druhý raz ho predkladá len opozícia.
"My nebudeme skákať, ako nám bude poslanec Beblavý s pani poslankyňou Žitňanskou pískať," reagoval poslanec Smeru-SD Anton Martvoň. Sociálni demokrati podľa jeho slov pracujú na svojom návrhu, ten opozičný má podľa neho viac nedostatkov. Ide pritom o návrh, s ktorým súhlasil napríklad jeho spolustraník Otto Brixi.
Na otázku TASR, či sa verejnosť pred parlamentnými voľbami nedozvie podrobnejšie majetkové pomery verejných funkcionárov, povedal, že by nebol taký skeptický. "Treba čakať," poznamenal. Na otázku TASR dokedy, keď už teraz strany so splnením predvolebného sľubu meškajú, odvetil, že dva mesiace hore-dole už veľkú úlohu nehrajú. Zdôraznil, že on osobne sa podrobnejšieho zverejňovania svojho majetku nebojí. "Nemám čo skrývať," povedal Martvoň.
Návrh má priniesť podrobnejší prehľad o majetku verejných funkcionárov, a tým zlepšiť kontrolu. Po novom by sa mali dať lepšie porovnávať majetkové prírastky a legálne príjmy verejného funkcionára. Majetkové priznania by mali podávať všetci verejní funkcionári volení parlamentom.
Mali by priznávať aj dary nad 4000 eur a majetok opisovať. Tiež by mali informovať o prenájme alebo výpožičke. Pokiaľ by funkcionár rozhodoval o veci, na ktorej má osobný záujem, mal by byť povinný svoj osobný záujem oznámiť predtým, ako na rokovaní o veci vystúpi, alebo o nej bude hlasovať. Zmeny by sa mali dotknúť aj pokút za porušenie zákona.
Novela prináša napríklad aj možnosť menšine v parlamentnom výbore pre nezlučiteľnosť funkcií namietať na Ústavnom súde SR rozhodnutie väčšiny. Dnes sa totiž stáva, že výbor má dať pokutu funkcionárovi napríklad za zle podané majetkové priznanie, no väčšina to odmietne, a tým sa prípad uzatvára. Po novom by rozhodnutie väčšiny mohol Ústavný súd SR zvrátiť.
Na stole je návrh na súbeh príjmu z práce a poberania dávok v hmotnej núdzi
Minister práce Ján Richter (Smer-SD) predložil návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá má od začiatku budúceho roka zaviesť súbeh príjmu z práce a poberania dávok v hmotnej núdzi. Rezort práce si od toho sľubuje vyššiu motiváciu ľudí, ktorí sú viac ako rok bez práce, nájsť si zamestnanie. Po novom tak nárok na pomoc v hmotnej núdzi majú mať tí dlhodobo nezamestnaní, ktorí si našli prácu a ich zárobok nebude vyšší ako dvojnásobok sumy minimálnej mzdy.
Rokovať sa má aj o študentských odvodoch
Z dielne ministerstva práce je aj novela zákona o sociálnom poistení. Podľa nej sa má študentom, ktorí pracujú na dohodu o brigádnickej práci, od budúceho roka zvýšiť hranica zárobku, do ktorej nebudú platiť odvody, a to na jednotnú sumu 200 eur. "Cieľom návrhu zákona je zvýšenie hranice príjmu, ktorý nezakladá povinné dôchodkové poistenie študentom vykonávajúcim práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, vrátane zrušenia diferencovania tejto hranice na základe veku," vysvetlilo ministerstvo práce v predkladacej správe.
Ochrana vody má byť v ústave
Na rad sa dostane aj zámer Smeru-SD chrániť vodu v Ústave SR. Právna norma sa síce v septembri dostala do druhého čítania, vládna strana však vtedy hlasy opozície nepotrebovala. Pri definitívnom hlasovaní už bude potrebný počet aspoň 90 hlasov, teda minimálne sedem opozičných poslancov sa bude musieť pridať. Kým na pôde Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sa ústavnú väčšinu podarilo nájsť, na Ústavnoprávnom výbore NR SR sa opozícia nepridala. Ostáva tak otázne, či sa bude ústava meniť.
V základnom zákone štátu má byť zakotvené, že vodu odobratú z vodných útvarov na území SR nebude možné cezhranične prepravovať dopravnými prostriedkami a potrubím. Zákaz však nemá byť absolútny. Výnimka má byť pri vývoze pitnej vody a minerálnej vody balenej do spotrebiteľských obalov na území Slovenska, ako aj v prípadoch cezhraničnej humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch.
Vláda prišla s návrhom na ústavnú ochranu vody pred vývozom do zahraničia po kritike vodného zákona z radov opozície aj verejnosti. Minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) bol obviňovaný zo zámeru privatizovať vodné zdroje. On sám takýto úmysel popieral a dôkazom mala byť aj ambícia ukotviť zákaz vývozu vody do zahraničia priamo v ústave.
"Ak chcete, môžete ho chápať tak, že vyvážať je možné pitnú vodu balenú a minerálnu vodu balenú, inak sa voda vyvážať nesmie. Ale dá sa to vykladať aj tak, že zakázaný je vývoz všetkej vody, okrem pitnej vody a okrem minerálnej vody balenej. A teda, že všetku pitnú vodu je možné vyvážať bez obmedzenia," zdôraznil Martin Chren (nezaradený) pred pár dňami. Žiga to vtedy označil za táraniny a nezmysly.
S existenciou možnosti dvojakého výkladu však dnes sčasti súhlasil aj predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD), podľa ktorého sa to teoreticky dá chápať aj tak, že zákaz sa netýka vývozu všetkej pitnej vody. O potrebe striktného výkladu hovoril aj Anton Martvoň (Smer-SD).
Riaditeľ legislatívy rezortu životného prostredia Boris Balog však tvrdil, že nič meniť netreba. Podľa jeho slov to, že má ísť len o pitnú vodu balenú, zabezpečuje spojka "a". "Ak by tam bola namiesto spojky čiarka, vtedy by to znamenalo, že zákaz sa nevzťahuje na pitnú vodu ako takú," vysvetlil. Madej však nevylúčil, že sa to poslanci pokúsia spresniť pozmeňujúcim návrhom priamo v pléne.
Opozícia chce rokovať o ústavnej ochrane vody v piatok, P. Paška to vraj sľúbil
Parlament by mal o novele Ústavy SR, ktorá má chrániť vodu, rokovať v piatok (17.10.). Opozícii to podľa šéfa klubu KDH Pavla Abrhana sľúbil predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD).
O odloženie rokovania žiadala opozícia na dnešnom grémiu, ktoré sa malo zaoberať ochranou vody. Zvolané bolo podľa KDH na poslednú chvíľu, hoci sociálni demokrati mali na rokovanie niekoľko týždňov. "Odmietame takýto prístup," vyhlásil Abrhan. Tvrdí, že treba čas na preštudovanie si materiálu a na rokovania. Ten by mala opozícia získať presunom rokovania na piatok. O tom, či k nemu dôjde, rozhodne snemovňa.
Chcú riešiť aj zmeny v justícii
Na 39. schôdzi sa bude hovoriť aj o niektorých zmenách v justícii. Anna Vitteková (Smer-SD) presadzuje, aby sa ústna časť výberových konaní na sudcov nahrávala. Poslankyňa je zároveň spoluautorkou návrhu, aby sudca, ktorý mal prerušený výkon funkcie z dôvodu pôsobenia v inej verejnej pozícii (minister, štátny tajomník), dostal možnosť uchádzať sa o post predsedu či podpredsedu súdu už po roku od návratu do talára. V súčasnosti musí čakať päť rokov.
V rámci bohatého 112-bodového programu sa bude hovoriť aj o novele Zákonníka práce, ktorej cieľom je regulovať agentúrne zamestnávanie na Slovensku. Súčasťou právnej normy má byť aj opatrenie, ktoré by umožnilo dať pracujúcim dôchodcom nad 65 rokov výpoveď.
Napriek množstvu bodov, ktoré 39. schôdza obsahuje, poslanci nebudú rokovať dlhšie ako do 31. októbra. Oznámil to vopred predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) s vysvetlením, že poslanci sa potrebujú venovať kampani pred komunálnymi voľbami. Šéf parlamentu zároveň skritizoval opozíciu, že predložila také množstvo návrhov.
Riadna schôdza bude musieť v niektorý deň ustúpiť mimoriadnej, ktorú iniciovala opozícia. Jej jediným bodom bude návrh na odvolanie ministra práce Jána Richtera. Paška termín rokovania ešte neurčil, avizoval však, že to bude v noci.
Smer nechce, podľa opozície, dovoliť verejnosti kontrolovať majetky jeho funkcionárov
Strana Smer-SD nechce pripustiť, aby sa verejnosť pred parlamentnými voľbami 2016 dozvedela o majetkovom stave jej verejných funkcionárov. Tvrdí to poslanec Národnej rady SR Miroslava Beblavý (nezaradený, Sieť). Poukazuje na to, že Smer-SD dosiaľ neprišiel s vlastným návrhom na podrobnejšie majetkové priznania verejných funkcionárov a opozičný návrh odsúva tak, aby ho plénum nestihlo prerokovať. Opozičná novela je pritom tá, na ktorej sa zhodli všetky parlamentné strany v pracovnej skupine.
Podobný názor ako Beblavý má aj Miroslav Kadúc (OĽaNO), Lucia Žitňanská (Most-Híd), Martin Poliačik (SaS) a Alojz Přidal (KDH), ktorí opozičnú novelu presadzujú. "Smer ľuďom odkazuje, že sa nemajú starať do majetkov funkcionárov, ktorých si sami zvolili," povedal dnes na tlačovej konferencii v parlamente Beblavý. "Vládna strana nechce, aby občania videli, akým majetkom oplývajú sociálni demokrati tejto krajiny," uviedol Kadúc. Ani podľa Přidala niet žiadnych pochýb, že Smer-SD tento zákon nechce.
Podľa Beblavého je pravdepodobné, že na aktuálnej schôdzi parlament nestihne novelu prerokovať. A teda verejní funkcionári nebudú musieť podávať od januára 2015 podrobnejšie majetkové priznania. Naďalej tak verejnosť podľa opozície nebude vedieť odčítať majetkové prírastky a preveriť, či funkcionár mohol svoj majetok nadobudnúť zo svojich príjmov, alebo nie. "Verejnosť sa nedozvie podrobnosti o majetkových pomeroch a prírastkoch verejných funkcionárov pred parlamentnými voľbami," poznamenal Beblavý.
Žitňanská pripomína, že parlamentné strany sa pred minulými voľbami zaviazali, že do roka od volieb predložia novelu zákona o konflikte záujmov. Dodala, že návrh je na stole, ale bez hlasov Smeru-SD neprejde. Žitňanská apeluje na dodržanie predvolebného sľubu. Odmieta vyjadrenia podpredsedníčky parlamentu Jany Laššákovej (Smer-SD), že sociálni demokrati prídu so svojím komplexnejším návrhom neskôr. "Mňa už nejaké neskôr pani Laššákovej nezaujíma, buď nech zahlasujú za tento zákon, alebo predložia lepší," vyhlásila. Zároveň si myslí, že poslanci Smeru-SD sa navrhnutej novele bránia práve pre jej komplexnosť.
Smer-SD avizoval predloženie svojho návrhu. Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) povedal, že príde na jeseň, tvrdil, že od januára budú podrobnejšie majetkové priznania. Návrh Smeru-SD dosiaľ do parlamentu neprišiel. Opozičný návrh je kompromisný návrh, na ktorom sa zhodla pracovná skupiny zložená zo všetkých parlamentných strán vrátane Smeru-SD. Sociálni demokrati však od návrhu napokon ustúpili a už po druhý raz ho predkladá len opozícia.
"My nebudeme skákať, ako nám bude poslanec Beblavý s pani poslankyňou Žitňanskou pískať," reagoval poslanec Smeru-SD Anton Martvoň. Sociálni demokrati podľa jeho slov pracujú na svojom návrhu, ten opozičný má podľa neho viac nedostatkov. Ide pritom o návrh, s ktorým súhlasil napríklad jeho spolustraník Otto Brixi.
Na otázku TASR, či sa verejnosť pred parlamentnými voľbami nedozvie podrobnejšie majetkové pomery verejných funkcionárov, povedal, že by nebol taký skeptický. "Treba čakať," poznamenal. Na otázku TASR dokedy, keď už teraz strany so splnením predvolebného sľubu meškajú, odvetil, že dva mesiace hore-dole už veľkú úlohu nehrajú. Zdôraznil, že on osobne sa podrobnejšieho zverejňovania svojho majetku nebojí. "Nemám čo skrývať," povedal Martvoň.
Návrh má priniesť podrobnejší prehľad o majetku verejných funkcionárov, a tým zlepšiť kontrolu. Po novom by sa mali dať lepšie porovnávať majetkové prírastky a legálne príjmy verejného funkcionára. Majetkové priznania by mali podávať všetci verejní funkcionári volení parlamentom.
Mali by priznávať aj dary nad 4000 eur a majetok opisovať. Tiež by mali informovať o prenájme alebo výpožičke. Pokiaľ by funkcionár rozhodoval o veci, na ktorej má osobný záujem, mal by byť povinný svoj osobný záujem oznámiť predtým, ako na rokovaní o veci vystúpi, alebo o nej bude hlasovať. Zmeny by sa mali dotknúť aj pokút za porušenie zákona.
Novela prináša napríklad aj možnosť menšine v parlamentnom výbore pre nezlučiteľnosť funkcií namietať na Ústavnom súde SR rozhodnutie väčšiny. Dnes sa totiž stáva, že výbor má dať pokutu funkcionárovi napríklad za zle podané majetkové priznanie, no väčšina to odmietne, a tým sa prípad uzatvára. Po novom by rozhodnutie väčšiny mohol Ústavný súd SR zvrátiť.
Vláda prestáva podľa KDH pracovať
Vláda SR prestáva pracovať, dokazuje to počet návrhov zákonov na aktuálnej októbrovej parlamentnej schôdzi. Tvrdia to kresťanskí demokrati. Pripomínajú, že oni predložili desať nových návrhov zákon, vláda len sedem. Program schôdze má viac ako 100 bodov, väčšinou ide o opozičné návrhy.
"Zdá sa, že vláda prestáva pracovať. Napriek tomu, že sociálna situácia ľudí je stále veľmi zložitá, vymožiteľnosť práva je nízka a podnikateľské prostredie skôr investora odrádza, než priťahuje," vyhlásil predseda KDH Ján Figeľ. Doplnil, že keď vláda nepredkladá návrhy, aspoň nič nepokazí. Mnohé z jej doterajších opatrení totiž podľa KDH Slovensku skôr uškodili.
KDH okrem iného na aktuálnej schôdzi NR SR navrhuje zrušiť Mečiarove amnestie, podporu má takmer v celej opozícii. Bez Smeru-SD návrh neprejde. Kresťanskí demokrati navrhujú aj novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá by mala uľahčiť život podnikateľom. "Chceme posunúť povinnosť odviesť štátu DPH na čas, keď dodávateľovi tovaru alebo služby zaplatí odberateľ aspoň časť platby vo výške daňovej povinnosti," priblížil Figeľ.
Kresťanskí demokrati opäť skritizovali Smer-SD, ktorý na minulej schôdzi vyradil balík opozičných návrhov. Pavol Abrhan upozornil, že dosiaľ sociálni demokrati opozičné návrhy takmer vždy odmietli, ale aspoň ich prerokovali. Následne podľa Abrhana prišli s takými istými návrhmi a tie prijali. Nová prax Smeru-SD má podľa Abrhana vyzerať tak, že opozičné návrhy Smer-SD ani neprerokuje, rovno ich budú odsúvať, opisovať a prichádzať s vlastnými, rovnakými, ako boli tie opozičné.
Abrhan upozornil, že návrhy Smeru-SD nie sú nadradené nad opozičné, každý poslanec má právo na predloženie a prerokovanie jeho návrhu. A to bez ohľadu na to, či je opozičný, alebo vládny.
Vláda SR prestáva pracovať, dokazuje to počet návrhov zákonov na aktuálnej októbrovej parlamentnej schôdzi. Tvrdia to kresťanskí demokrati. Pripomínajú, že oni predložili desať nových návrhov zákon, vláda len sedem. Program schôdze má viac ako 100 bodov, väčšinou ide o opozičné návrhy.
"Zdá sa, že vláda prestáva pracovať. Napriek tomu, že sociálna situácia ľudí je stále veľmi zložitá, vymožiteľnosť práva je nízka a podnikateľské prostredie skôr investora odrádza, než priťahuje," vyhlásil predseda KDH Ján Figeľ. Doplnil, že keď vláda nepredkladá návrhy, aspoň nič nepokazí. Mnohé z jej doterajších opatrení totiž podľa KDH Slovensku skôr uškodili.
KDH okrem iného na aktuálnej schôdzi NR SR navrhuje zrušiť Mečiarove amnestie, podporu má takmer v celej opozícii. Bez Smeru-SD návrh neprejde. Kresťanskí demokrati navrhujú aj novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá by mala uľahčiť život podnikateľom. "Chceme posunúť povinnosť odviesť štátu DPH na čas, keď dodávateľovi tovaru alebo služby zaplatí odberateľ aspoň časť platby vo výške daňovej povinnosti," priblížil Figeľ.
Kresťanskí demokrati opäť skritizovali Smer-SD, ktorý na minulej schôdzi vyradil balík opozičných návrhov. Pavol Abrhan upozornil, že dosiaľ sociálni demokrati opozičné návrhy takmer vždy odmietli, ale aspoň ich prerokovali. Následne podľa Abrhana prišli s takými istými návrhmi a tie prijali. Nová prax Smeru-SD má podľa Abrhana vyzerať tak, že opozičné návrhy Smer-SD ani neprerokuje, rovno ich budú odsúvať, opisovať a prichádzať s vlastnými, rovnakými, ako boli tie opozičné.
Abrhan upozornil, že návrhy Smeru-SD nie sú nadradené nad opozičné, každý poslanec má právo na predloženie a prerokovanie jeho návrhu. A to bez ohľadu na to, či je opozičný, alebo vládny.
