Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Slovensko

Paviel Rochnyak:Chápem Ukrajincov, 90% Slovákov by pred odvedením ušlo

Printscreen, Paviel Rochnyak v TABLET.TV. Foto: TABLET.TV

Ak by niekto napadol Slovensko, 90 percent chlapov by pred narukovaním do armády utekalo, až by sa za nimi dymilo, komentoval pre TABLET.TV Rochnyak informáciu, že sa až 8000 Ukrajincov vyhýba odvodu.

Bratislava 26. februára (Teraz.sk) – Vyhýbanie sa odvedeniu do armády keď je krajina vo vojne nie je prejavom patriotizmu, určite by sme však nemali odsudzovať ukrajinských chlapov, ktorí pred narukovaním utekajú.

„Chcel by som sa opýtať matiek na Slovensku, či by pustili svojich synov bojovať, ak by Slovensko niekto napadol. Myslím si, že 90 percent by nešlo, každý sa bude báť,“ povedal pre TABLET.TV podnikateľ ukrajinskej národnosti, známy kaderník Paviel Rochnyak na margo informácie, že sa až 8000 Ukrajincov vyhýba odvodu.

„Niekto si zmyslí, že odsekne kus územia Ukrajiny, lebo nemá cestu na Krym a ja mám teraz ísť o to bojovať? Ja by som nešiel tiež. Zomriem, za čo? Nech idú platení vojaci na kontrakt. Myslím si, že na Slovensku by utekalo 90 percent chlapov, ktorých by povolali, len tak by za nimi išiel dym,“ dodal. Sám má známeho, ktorý odignoroval povolávaciu výzvu a ušiel do Moldavska. „Povedal, že nechce teraz umrieť. Čo má komu dokazovať?,“ konštatuje Rochnyak.

Rovnako smutná je však podľa neho aj situácia proruských bojovníkov. „Za Rusov tam bojuje strašne veľa basistov, ktorým povedali, že nemusia sedieť v base, ak tam niečo dokážu a ešte im za to aj zaplatia. Oni povedia, že sú to dobrovoľníci. V podstate majú pravdu, lebo s tým súhlasili. A myslím si, že sú medzi nimi aj normálni ruskí vojaci,“ uvažuje Rochnyak.




Dodal, že situácia je neprehľadná, keďže sa bojuje len na určitých špecifických územiach a obe strany vedú aj informačnú vojnu, takže sa niektoré veci nedozviete z ruských zdrojov a iné z ukrajinských. Na jednej z ukrajinských staníc napríklad zachytil správy o hromadných hroboch proruských bojovníkov. „Matky týchto synov nevedia kde sú, kde zmizli, ani ich nepochovajú,“ konštatoval Rochnyak.

Na druhej strane, s výnimkou vojnou postihnutých území podľa neho prebieha život Ukrajincov viac – menej normálne. „Je hrôzostrašné, čo sa deje, ale je to len v určitých lokalitách. V Kyjeve sa nedeje nič. Pred dvoma dňami sa mi kamarát chválil, že si kúpil hodinky za 30.000 eur. Jeho netrápi, čo sa tam deje. Má svoj biznis a jemu to ide. Kamarátka sa pochválila, že kúpili dom za 200.000 dolárov,“ poznamenal. „Veľa ľudí si myslí, že na Ukrajine je veľa chudobných ľudí, ale chudobní ľudia sú aj na Slovensku a v Poľsku. Je tam aj veľa bohatých ľudí. Kto bojuje, ten bojuje, ale oni žijú ako pred tým. Existuje vrstva ľudí, ktorá to veľmi prežíva, lebo nevie, či bude mať zajtra na chleba,“ zhrnul Rochnyak.



Na otázku, aké želanie by vyslovil pred rozprávkovou zlatou rybkou, ak by mu prisľúbila vyriešiť situáciu na Ukrajine okamžite nejakým kúzlom, odpovedal: „Nech nás nechá Rusko na pokoji. To je jediné, čo by som chcel. Oni považujú Ukrajinu za kus svojho autonómneho územia. Čo nie je pravda. Ukrajinci sa necítia ako Rusi. Cítia, že sme mali veľa spoločného, podobne ako Slováci s Čechmi.“

Dodal, že o európskom, atlantickom alebo proruskom smerovaní Ukrajiny by mal rozhodovať ukrajinský prezident alebo národ v referende, ale nie vojna.

V diskusii rozprával o svojom vlastnom životnom príbehu, o situácii na Ukrajine z pohľadu jeho rodiny, priateľov a aj jeho samého.