< sekcia Slovensko

Ochranári: Rozzónovanie chránených území prinieslo veľký efekt

Ilustračné foto. Foto: TASR - Milan Kapusta

Myslenie ľudí sa v mnohých častiach územia zmenilo pozitívnym smerom, kým niekedy boli ochranári vnímaní skôr negatívne, ľudia si podľa Klča čoraz viac uvedomujú význam a hodnotu národného parku.

Červený Kláštor 20. januára (TASR) – Pieninský národný park (PIENAP) prešiel zonáciou ako prvý na Slovensku ešte v roku 2004. „Výmerou sme trošku iný park ako ostatné, takže to bolo o čosi jednoduchšie, ako je to povedzme v Tatrách. Napríklad Haligovské skaly boli predtým celé v najprísnejšom stupni ochrany a po zonácii sa nám podarilo ich rozdeliť. Časť neprístupných skál je teda v Áčku a priestor, ktorý potrebujeme sčasti manažovať kvôli prežitiu jasoňa červenookého a ďalších druhov, je v zóne 4. stupňa ochrany. Rozzónovanie chránených území prinieslo veľký efekt,“ zhodnotil riaditeľ Správy PIENAP Vladimír Klč.

Ochrana prírody po zonácii podľa neho nie je úplne ideálna, Správa PIENAP potrebuje nastaviť trochu inak manažment ochrany, ale zároveň aj upraviť návštevnosť napr. v Prielome Dunajca. Práve tu sa z náučného chodníka pomaly stáva cyklotrasa, ktorá je často preplnená a dochádza ku kolíziám s chodcami. „Chceme obmedziť spôsob cyklistickej prepravy a vrátiť tam peších turistov, to je náš veľký cieľ,“ uviedol Klč. Nevylúčil, že sa bude v tejto časti národného parku vyberať aj vstupné. V tejto súvislosti bude podľa neho potrebné časom upraviť aj návštevný poriadok, aby nedochádzalo k poškodzovaniu prírodného a kultúrneho dedičstva a zároveň by sa mohli v regióne rozvíjať isté aktivity.

Myslenie ľudí sa v mnohých častiach územia zmenilo pozitívnym smerom, kým niekedy boli ochranári vnímaní skôr negatívne, ľudia si podľa Klča čoraz viac uvedomujú význam a hodnotu národného parku. „Veľmi dobrý príklad je obec Kamienka, ktorá mala v roku 2016 na výber, či na svojom území povolí otvoriť kameňolom, alebo bude chrániť svoju prírodu. Vyhlásili tam obecné chránené územie a 360 hektárov sa pričlenilo k národnému parku, je tam 3. stupeň ochrany. To nás veľmi potešilo, pretože, keby tam vznikli tie plánované aktivity, narušilo by to migračné trasy vlka dravého na poľskú stranu, takže by sme zmarili jeho migráciu medzi dvoma krajinami,“ zdôraznil Klč.

Zonácia podľa neho zároveň umožňuje obciam, ktorých katastre sú napr. v zóne D, jednoduchší rozvoj a proces schvaľovania rôznych zámerov. Napríklad celá obec Lesnica sa nachádza v národnom parku, časť obce Haligovce, ale aj kúsok Červeného Kláštora či spomínanej obce Kamienka. „Návštevnosť parku je každoročne obrovská, ale domáce obyvateľstvo, ktoré by sa malo starať o krajinu, odchádza. Takže čoraz častejšie bude treba nastavovať manažment krajiny, aby nám to vzácne územie, ako napr. Haligovské skaly, nezarastalo,“ upozornil riaditeľ Správy PIENAP. Na základe poľského sčítania vlani navštívilo Pieniny približne 930.000 ľudí, pričom hlavný nápor je predovšetkým v letných mesiacoch.

Pieninský národný park vlani oslavoval 50 rokov od svojho vzniku, je to prvé chránené medzinárodné cezhraničné územie. „Rieka Dunajec ovplyvňuje park mikroklimaticky a zároveň je na hranici Slovenska s Poľskom. Na tých 6000 hektároch územia máme také hodnoty, ktoré sa v niektorých iných parkoch nachádzajú na 20.0000 hektároch plochy. Sú tu relikty doby ľadovej, tie Pieniny sú taký ostrovček, kde sa vyskytovala vápencová flóra a od nej sú závislé ďalšie druhy hmyzu, vtákov, cicavcov a iných živočíchov. Pieniny sú aj významnou migračnou trasou mnohých vtákov,“ dodáva Klč.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.