Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 16. apríl 2024Meniny má Dana a Danica
< sekcia Slovensko

Dnes je Medzinárodný deň piva, ponúkame pivovary z hĺbok archívu

Foto: TASR

Pivovar Stein, Šariš, Topvar, Gemer, Zlatý Bažant, či banskobystrický Urpín. Takto vyzerali za čias socializmu. Snímky prinášame s originálnymi popiskami dobových fotografov.

Bratislava 1. augusta (Teraz.sk) – Už od roku 2007 sa vždy prvý augustový piatok oslavuje Medzinárodný deň piva (International Beer Day). Tento pivný sviatok sa oplatí osláviť dúškom perlivého moku, či už alkoholického, alebo nealkoholického, podľa toho, na aký máme väčšiu chuť.

Priemerný Slovák vypije za rok približne 160 pollitrových pív a aj keď spotreba piva u nás mierne klesá, stále sa spolu s Čechmi a Nemcami počítame medzi najzapálenejších európskych pivárov.

Pivovarnícky priemysel podľa TASR vytváral v roku 2013 na Slovensku 16.000 pracovných miest, počnúc poľnohospodárskou výrobou, končiac marketingom. Podľa generálneho riaditeľa Heinekenu Odina Goedharta je v tomto roku v odvetví zamestnaných ešte o dvetisíc ľudí viac. "Približne 80 percent spotreby piva sa produkuje na Slovensku,“ povedal pre TASR 29. mája 2014.

Teraz.sk prináša archívne fotografie slávnych slovenských pivovarov z dielne TASR. Spolu so snímkami ponúkame aj dobové popisky tak, ako ich napísali fotografi za čias hlbokého socializmu.


Bratislavský pivovar Stein

Na archívnej snímke z 22. júna 1970 známy bratislavský pivovar.

Rekonštrukcia bratislavského pivovaru v roku 1970.
Foto: TASR
„Rekonštrukcia závodu zvyčajne znamená i zvýšenie výroby. Rekonštrukcia bratislavského pivovaru síce neprinesie viac hektolitrov piva, ale umožní zlepšiť jeho kvalitu,“ konštatoval fotograf Ján Lofaj v roku 1970. „Prestavbou priestorov, novým zariadením zmenšia sa výrobné a kapacitné disproporcie medzi jednotlivými oddeleniami, zmodernizuje sa výroba a zväčší ležiakový priestor. Takto sa vytvoria dobré podmienky na plnenie technologických noriem, a teda aj na vyššiu kvalitu piva. Teraz dokončujú prvú etapu rekonštrukcie a v budúcich dvoch rokoch rozšíria skladovacie priestory, fľaškovaciu linku a postavia administratívnu budovu,“ dodal. Pohľad na rekonštruovanú časť bratislavského pivovaru pred dokončením.

Stein na archívnej snímke zo 6. mája 1950.

Zavedením úkolového systému v Západoslovenskýchpivovaroch, Závod Stein v Bratislave sa značne zvýšila produktivita práce.
Foto: TASR
„Zavedením úkolového systému v Západoslovenských pivovaroch, Závod Stein v Bratislave sa značne zvýšila produktivita práce. Úkolový systém zaviedli pri rozvoze piva, ktorý vykonávajú trojčlenné úderky. Zvýšením výkonu týchto úderiek sa zaktivizovali aj úderníci v stáčiarni sudového piva tak, že prekračujú svoj záväzok k IX. zjazdu KSS o 40 precent,“ informoval fotograf Ladislav Roller začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia.


Rimavská Sobota: Pivovar Gemer

Na archívnej snímke z 10. decembra 1979 Pivovar Gemer v Rimavskej Sobote. Fotografiu urobil Tibor Babjak.

Pivovar Gemer v roku 1979.
Foto: TASR
Na archívnej snímke zo 16. novembra 1966 prvé pivo z Rimavskej Soboty.

Prvé pivo v Gemeri, rok 1966.
Foto: TASR
„Prvých 500 hektolitrov sedemstupňového piva stočili v utorok 15. novembra do sudov v novom závode Stredoslovenských pivovarov v Rimavskej Sobote, ktorý nastupuje do rozhodujúcej etapy skúšobnej prevádzky,“ vysvetľoval v polovici šesťdesiatych rokov fotograf Ján Valko. „Skúšobná prevádzka pivovaru potrvá do konca roka. V novembri a decembri predpokladajú vyrobiť a vyexpedovať 15 - 20 hektolitrov piva. V budúcom roku majú vyrobiť v Rimavskej Sobote už 300.000 hektolitrov piva, z toho podľa požiadaviek konzumentov a obchodu bude 40-50 percent fľaškového. V Stredoslovenskom kraji to bude najväčší pivovar a bude zásobovať pivom celú južnú oblasť Stredoslovenského kraja,“ doplnil.

A kto si dal z piva ako prvý? „Z prvého stočeného piva v Rimavskosobotskom pivovare ochutnal aj generálny riaditeľ pivovarov a sladovní Gejza Bezák (vľavo) a riaditeľ pivovaru v Rimavskej Sobote Július Bada (vpravo),“ dokumentuje Valko.


Výstavba sladovne v Trnave

Z výstavby jednej z najväčších európskych sladovní v Trnave. Na archívnej snímke z 23. mája 1961 pracovníci pri práci na poslednom podlaží humna počas výstavby sladovne. Autor fotografie je Štefan Petráš.

Výstavba sladovne v Trnave, rok 1961.
Foto: TASR



Pivovar Šariš – Veľký Šariš

Na archívnej snímke zo 7. apríla 1967 výstavba pivovaru vo Veľkom Šariši.

Výstavba pivovaru Šariš, apríl 1967.
Foto: TASR
„V týchto dňoch sa začali skúšky technologického zariadenia jednotlivých agregátov v najmodernejšom pivovare na východnom Slovensku, vo Veľkom Šariši. Po úspešných skúškach, ktorých skončenie sa očakáva za dva týždne, chcú pracovníci šarišského pivovaru ešte v tomto mesiaci vyrobiť prvé hektolitre piva,“ konštatoval v roku 1967 fotograf Gabriel Bodnár.

Na archívnej snímke z 11. júla 1967 šarišský pivovar vo Veľkom Šariši.

Baliaca linka v pivovare Šariš, júl 1967.
Foto: TASR
„V novom Veľkošarišskom pivovare pri Prešove začali stáčať desať a sedemstupňové pivo do fliaš a sudov. Moderné automatické stroje domácej a zahraničnej výroby sú predpokladom kvalitného výrobku prešovských pivovarníkov,“ uviedol snímku Gabriel Bodnár koncom rokov šesťdesiatych. „Denná expedícia piva je do 1300 hektolitrov a zásobujú okresy Prešov, Bardejov a Spišská Nová Ves. Každá fľaša prechádza kontrolou Terézie Sedlákovej (na snímke),“ dodal.


Banskobystrický pivovar Urpín

Na archívnej snímke zo 4. marca 1974 nový pivovar v Banskej Bystrici.

Banskobystrický Urpín v roku 1974.
Foto: TASR
„Výrobky ako napríklad dvanásťstupňové a pasterizované pivo Urpín poznajú už aj v zahraničí,“ upozorňoval v sedemdesiatych rokoch fotograf Tibor Babjak.

Na archívnej snímke z 13. septembra 1973 pivovar v Banskej Bystrici.

V pivovare Urpín v roku 1973.
Foto: TASR
„Zvýšenie výroby piva Urpín dosiahnuté racionalizáciou a zavádzaním novej technológie, ako aj výrobná kvalita, umožnili exportovať z Banskobystrického pivovaru toto pivo do Maďarskej ľudovej republiky. Na snímke Dušan Parízek, člen Brigády socialistickej práce (BSP), kontroluje chod prístrojov v ležiackej pivnici,“ vysvetľoval Babjak v roku 1973.


Zlatý Bažant - Hurbanovo

Na archívnej snímke z 30. júla 1969 nový pivovar v Hurbanove.

Pivovar Zlatý bažant v Hurbanove, rok 1969.
Foto: TASR
„V Hurbanove, okres Komárno, dali začiatkom tohto mesiaca do skúšobnej prevádzky nový pivovar s kapacitou 600.000 hektolitrov piva. Pivovar bol postavený za dva a pol roka za 120 miliónov korún. S riadnou výrobou chcú začať začiatkom augusta a budú vyrábať všetky druhy piva - biele a čierne, sedem, desať a dvanásťstupňové,“ približoval čiteteľoml koncom šesťdesiatych rokov fotograf Koloman Cích.

„Novinkou bude pivo v plechovkách, ktoré bude o niečo drahšie ako fľaškové, ďalším zlepšením bude pasterizované sudové pivo. Hurbanovské pivo sa bude predávať pod značkou Zlatý bažant, a má výbornú chuť a vysokú kvalitu, čoho zárukou je vlastná sladovňa s kapacitou 30.000 ton sladu za rok, ktorá pracuje už 3 roky a slad z nej si získal dobré meno v zahraničí, kam ho väčšinou exportovali,“ dodal majster fotografie. Na snímke pivovar so sladovňou.

Na archívnej snímke z 13. februára 1968 v Hurbanove vyrastá v tom čase jeden z našich najmodernejších pivovarov.

V hurbanovskom pivovare, rok 1968.
Foto: TASR
„Ročne má vyrobiť 600.000 hl. piva a 30.000 ton sladu. Generálnym dodávateľom strojového zariadenia pivovaru a sladovne je n.p. Chepos Hradec Králové a stavebnej časti Stavoindustria Bratislava,“ vysvetľoval fotograf Ivan Dubovský začiatkom pamätného roku 1968.

„Slad začali vyrábať už v posledných troch mesiacoch minulého roku. Vyrobili ho 4521 ton. Odberateľov preň našli v ZSSR, ďalej ho budú dodávať na Kubu, do Rumunska, Juhoslávie, Venezuely, Švédska a Nórska. Pivovar v Hurbanove bude zásobovať okresy Komárno, Nové Zámky, Dunajská Streda, Levice a Galanta. Na snímke slad vo vreciach, ktoré sa púšťajú otvorom do vagónov,“ uviedol Dubovský.


Topoľčiansky pivovar Topvar

Na archívnej snímke z 18. júla 1962 výstavba pivovaru v Topoľčanoch.

Topvar, rok 1962.
Foto: TASR
„Po ukončení výstavby sladovne začali pracovníci Pozemných stavieb z Nitry od januára 1961 s výstavbou moderného pivovaru v Topoľčanoch. Nový závod bude mať ročnú kapacitu 300.000 hektolitrov piva, s možnosťou rozšíriť ju na 500.000 hektolitrov,“ konštatoval fotograf Štefan Petráš v roku 1962. „Závod plánujú uviesť do prevádzky na jar roku 1964,“ informoval Petráš. Pohľad na topoľčiansku sladovňu (vľavo) a na stavenisko nového pivovaru.

Na archívnej snímke z 18. augusta 1965 pivovar v Topoľčanoch.

Kontrola piva v Topvare, rok 1965.
Foto: TASR
„Slovenské sladovne n.p. Trnava - závod Topoľčany patrí u nás k mladým závodom svojho druhu. V roku 1960 dali do prevádzky sladovňu a prvé pivo vyrobili vlani v apríli,“ upozorňoval fotograf Ivan Dubovský v polovici šesťdesiatych rokov.

„Slad vyvážajú do mnohých štátov ako Brazília, Kuba, Venezuela, ZSSR, Juhoslávia, Nórsko, Švédsko, Japonsko a iné. Za prvý polrok tohto roku ho vyviezli 7.306 ton. Uvedením nových kapacít do prevádzky zvýšia výrobu sedem, desať a dvanásťstupňového svetlého piva a sedemstupňového tmavého piva oproti minulému roku o 100 %. Kvalitné topoľčianske pivo dostať najmä v okresoch Prievidza, Trenčín, Senica a v Topoľčanoch. Na snímke Jana Rybanská s "ovocím" práce topoľčianskych pivovarníkov - dvanástkou svetlého piva,“
zdôraznil Dubovský.