Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Slovensko

VIDEO: Pavol Kanis o hlasovaní proti SNP: Dejiny idú cez rodiny

P.Kanis, 6.schôdza SNR, P.Weiss, I.Gašparovič,oslavy SNP, kombo snímka Foto: TASR/Teraz.sk

EXKLUZÍVNE: Až 38 zo 128 prítomných poslancov sa zdržalo, alebo bolo proti návrhu zákona o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok, povedal v rozhovore pre Teraz.sk exposlanec SDĽ PAVOL KANIS.

Bratislava 20. október (Teraz.sk) – V roku 1989 bol jediným oficiálnym štátnym sviatkom 9. máj, deň, keď sa v socialistickom Československu oslavovalo výročie oslobodenia Sovietskou armádou. O štyri roky neskôr už ich bolo na Slovensku päť. Presne pred 24 rokmi, 20. októbra 1993, sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Hoci sa takmer každé volebné obdobie objaví v NR SR aspoň raz návrh na novelizáciu tohto zákona, najčastejšie s cieľom zaradiť medzi štátne sviatky aj výročie vzniku Československa 28. októbra 1918, doteraz sa zoznam štátnych sviatkov nezmenil. Sú to: 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky, 5. júl - Sviatok sv. Cyrila a Metoda, 29. august - Výročie SNP, 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky a 17. novembre - Deň boja za slobodu a demokraciu.

Jedným z piatich štátnych sviatočných dní je aj 29. august - deň vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP). Výročie SNP bolo za sviatok uzákonené už o rok skôr, 29. septembra 1992. Samotnému prijatiu zákona ale predchádzala pomerne búrlivá diskusia v pléne vtedajšej Slovenskej národnej rady (SNR).

Návrh zákona uviedol a zdôvodnil vtedajší poslanec za stranu Slovenskej demokratickej ľavice (SDĽ) a neskorší minister obrany Pavol Kanis, ktorý si v rozhovore pre portál Teraz.sk zaspomínal na vtedajšie udalosti.

Podľa Kanisa bola diskusia k návrhu zákona týkajúceho sa SNP vzorovou debatou o tom, ako sa dá v parlamente kultúrne hovoriť o veciach, v ktorých ide o podstatu. V rokovacej sále odzneli slová súvisiace nielen s významom SNP, jeho miestom v histórii nášho národa, ale hovorilo sa aj o odkaze pre budúce generácie. Samotný Kanis vo svojom úvodnom prejave k návrhu uviedol, že „práve z hľadiska súčasných potrieb slovenskej zahraničnej politiky je potrebné, aby si demokratické politické sily združené v tomto parlamente uvedomili, čo sme dlžní Slovenskému národnému povstaniu, čo sme dlžní tejto demokratickej tradícii.“

V roku 1989 obsahoval systém úradne schválených sviatkov iba jeden s prívlastkom „štátny“. Bol ním 9. máj – Výročie oslobodenia Československa Sovietskou armádou. O pár rokov neskôr je už v zákone č. 241/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z 20. októbra 1993, uvedených päť štátnych sviatkov. Medzi nimi aj 29. august - výročie Slovenského národného povstania. Zákon je platný dodnes.


V rozprave k návrhu vystúpili dve desiatky poslancov. Hoci samotné rokovanie bolo podľa Kanisa „názormi dramatické", zaobišlo sa bez scén, ktoré by sa vymykali vtedajšej kultúre rokovania parlamentu: „Pre mňa ako predkladateľa návrhu za skupinu poslancov, ktorí ho podali, bolo veľkým prekvapením to, že mnohí vystupujúci v diskusii svoj priaznivý postoj vyjadrovali tým, čo zažili ich rodinní príslušníci. História vo vedomí človeka ide skôr cez históriu vlastnej rodiny než cez tú v učebniciach. Stručne sa dá povedať, že dejiny idú cez rodiny.“



Názory vystupujúcich členov parlamentu sa rôznili. Vychádzali aj z vyjadrení historikov, ktoré v rámci legislatívneho procesu zaslali nielen predkladateľom, ale aj predsedovi SNR. Doručených bolo približne stodvadsať podporných stanovísk a petícií. Vo vyhlásení zo 7. septembra 1992, ktoré podpísalo deväť historikov: Jozef Bystrický, Jozef Jablonický, Ivan Kamenec, Václav Štefanský, Katarína Zavacká, Ľubomír Lipták, Dušan Halaj, Ján Stanislav a Dezider Tóth, sa uvádza, že signatári sa hlásia k odkazu SNP a „k ideám, ktoré podnietili toto celonárodné vzopnutie sa. Nepoznáme ani jeden štát, ktorý by nemal v úcte protifašistický odboj svojho obyvateľstva.“

Návrh skupiny poslancov SNR na vydanie zákona SNR o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok SR je prvým bodom 6. schôdze Slovenskej národnej rady, ktorá sa 29. septembra začala v Bratislave. Ide o návrh piatich poslancov SDL, ktorý odôvodnil Pavol Kanis. Pavol Kanis zdôvodňuje návrh piatich poslancov SDĽ
Foto: TASR/Peter Brenkus


Na stôl predstaviteľov SNR sa však dostalo aj sedem listov, v ktorých autori vyjadrili odmietavý postoj k prijatiu 29. augusta za štátny sviatok. V jednom z nich zo dňa 25. septembra 1992 uvádza skupina historikov, že „prijatie takéhoto návrhu je predčasné, kým udalosti súvisiace s povstaním nebudú vedecky prehodnotené a kým si naša spoločnosť neutvorí pravdivý obraz o povstaní.“ Zároveň navrhli, aby sa štátnym sviatkom stal 19. september, keď v roku 1848 štúrovská Slovenská národná rada vyhlásila „neodvislosť slovenského národa.“ Stanovisko svojimi podpismi potvrdilo jedenásť historikov: František Bielik, Ladislav Deák, Hedviga Hudáková, Imrich Kružliak, Štefan Poranovič, Robert Letz, Anna Magdolenová, Stanislav Májek, Ivan Mrva, Peter Mulík a Belo Polla.

V rozprave k návrhu zákona odzneli podľa Kanisa tri pozmeňujúce návrhy. Prvý predložil Anton Neuwirth (KDH), ktorý vyslovil myšlienku, aby sa 29. august stal pamätným dňom celonárodného všeobecného zmierenia. Ostatné dva zase predniesol poslanec Ján Fekete (HZDS). Schválený nebol ani jeden z pozmeňujúcich návrhov.

Návrh týkajúci sa SNP mal šancu na úspech iba v prípade, že sa s ním stotožní vtedajšia vláda s parlamentnou väčšinou. „Najsilnejšou politickou stranou v Národnej rade bolo vtedy Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Vtedajšia vláda na čele s Vladimírom Mečiarom prijala návrh za svoj. S týmto súhlasom zároveň vzrástla šanca, aby aj ďalšie návrhy vtedy opozičných poslancov mali šancu na úspech,“ uviedol Kanis s tým, že druhým dôležitým faktorom toho, či návrh prejde parlamentom, bola vôľa poslancov, do akej miery sa stotožňujú s hodnotou SNP.



Diskusia i hlasovanie o zákone ako celku sa stihli počas jedného rokovacieho dňa. Z prítomných 128 poslancov hlasovalo 127. Za prijatie návrhu hlasovalo 89 poslancov, proti bolo 12, zdržalo sa 26, jeden hlas bol neplatný, chybne zahlasoval jeden poslanec a neprítomných bolo 22 členov SNR. „Tá určujúca a rozhodujúca dejinná tendencia na jeseň 1992 bol vývoj k demokratickej samostatnej Slovenskej republiky. Prijatie návrhu zákona o štátnom sviatku bol darček do kolísky nového štátu. S tým sme počítali už vtedy. Zákon bol navrhovaný s tým, že bude súčasťou historickej výbavy novej demokratickej Slovenskej republiky,“ skonštatoval Kanis.

Prehľad z hlasovania č: 7, 29.9.1992: Návrh skupiny poslancov SNR na vydanie zákona SNR o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok SR /tlač SNR 8/ - Zákon ako celok:

ZA: Tóthová Katarín, Fogaš Ľubomír, Bajan Vladimír, Cabaj Tibor, Findra Ján, Homola Pavol, Kobela Stanislav, Matejka Arpád, Pivoluska Ján, Ťavodová Gizela, Výboch Ivan, Bárány Eduard, Fico Robert, Jakuš Jozef, Ľupták Ján, Varjú Ján, Hudec Ivan, Bugár Vojtech, Rózsa Ernö, Weiss Peter, Bartošíková Mária, Cingel Tomáš, Gaulieder František, Hudina Milan, Korec Ján, Mäsiar Dušan, Sokol Jozef, Tomeček Peter, Zeman Ján, Bogdan pavol, Frena Ján, Jaroš Peter, Marhulíková Oľga, Fiľakovský Ján, Draxlerová Anna, Duka-Zólyomi Arpád, Koncoš Pavel, Sečánsky Milan, Bartošová Eva, Danielová Viera, Gbúrová Marcela, Hrbal Ján, Kuriščák Štefan, Mrenka Milan, Šárossy Stanislav, Vanko Marián, Zoričák Alfonz, Dano štefan, Ftáčnik Milan, Kanis Pavol, Oravcová Marta, Fehér Mikuláš, Harna Štefan, Bárta Pavol, Polka Ladislav, Laluha Ivan, Belan Ján, Dubjel Karol, Hanák Juraj, Jaroš Ivan, Kuzbert Tibor, Novotný Ľubomír, Šutovský Jozef, Valčeková Eva, Žingor Radomír, Dudáš Andrej, Guldanová Bibiana, Kliman Ladislav, Plesník Juraj, Weis Ján, Doboš László, Keltošová Oľga, Kočtúch Hvezdoň, Aibeková Marta, Bernaťák Albín, Ďurana Ján, Hanker Jozef, Kelemen Marián, Ľupták Ivan, Ondrejovičová Milada, Tarčák Jozef, Vajda Miloš, Ballek Ladislav, Ďurišinová Mária, Jakubík Pavol, Košnár Jozef, Rothmayerová Gabriela, Zselenák Jozef, Köteles Ladislav

PROTI: Rea Jozef, Brocka Július, Masarik Ján, Neuwirth Anton, Čarnogurský Ján, Mikloško František, Romanovská Mária, Dzurinda Mikuláš, Brňák Peter, Figeľ Ján, Slota Ján, Lauko Peter

ZDRŽAL SA: Hrušovský Pavol, Korbela Igor, Vicen Vlastimil, Vrabec Marián, Pollák Miroslav, Húska Augustín Marián, Mušková Ľudmila, Vrábľová Mária, Krivčík Ján, Csáky Pál, Gazdík Igor, Pribula Igor, Čapkovic Jozef, Kvasnička Ladislav, Taraj Štefan, Goč Rudolf, Rusnáková Eva, Letko Milan, Pittner Ladislav, Tahy Miroslav, Ištoňová Alžbeta, Surový Ivor, Sojka Viliam, Polačko Jozef, Černák Ľudovít

NEHLASOVAL: Gašparovič Ivan

NEPRÍTOMNÍ: Prokeš Jozef, Miček Miroslav, Chamula Igor, Hraško Juraj, Fóthy János, Andel Marián, Michelko Ján, Kaliská Gabriela, Chmelík Bohumil, Kňažko Milan, Mečiar Vladimír, Móri Imrich, Kvietik Štefan, Javorský František, Fekete Ján, Šebo Ján, Miškovský Vladimír, Bauerová Edita, Kačmár Bohumil, Hrnko Anton, Sokol Peter, Komlósy Zsolt

CHYBNÉ HLASOVANIE: Farkas Pavol



Prvýkrát sa 29. august ako štátny sviatok oslavoval v roku 1993. O rok neskôr, v rámci osláv 50. výročia SNP, bol Kanis ministrom obrany a vláda mu uložila povinnosť organizovať oslavy výročia SNP. Zúčastnilo sa ich niekoľko ministrov obrany, prezidentov zo strednej Európy a z USA pri tejto príležitosti pricestovala aj vtedajšia veľvyslankyňa USA pri OSN Madeleine Albrightová. „Dalo by sa povedať, že tieto okrúhle oslavy dali „bodku nad i“ a po roku 1994 názory proti povstaniu nemali šancu,“ dodal Kanis.

25. augusta 1994 vydal Štatistický úrad SR výsledky prieskumu verejnej mienky, v ktorom občania hodnotili význam SNP. Takmer 71 % respondentov posúdilo historickú úlohu SNP kladne. Traja zo štyroch občanov Slovenska posúdilo SNP pozitívne a považujú ho za vystúpenie, ktoré obnovilo demokraciu a poriadok v štáte, kým opačný postoj zaujíma 7 % opýtaných. (Zdroj: denník SME, 1. s., Národná obroda, s. 2).


Zdroj: archívne dokumenty P. Kanisa a TASR