Attack on Prime Minister
News in English
Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015. EÚ ju spolu s najvyššími predstaviteľmi členských štátov podpísala na slávnostnej ceremónii 22. apríla 2016 v New Yorku.
Autor TASR
Bratislava 21. septembra (TASR) – Záväzok znížiť emisie skleníkových plynov je podstatou návrhu Parížskej dohody, ktorú v úvode desiateho rokovacieho dňa deviatej schôdze Národnej rady SR poslancom predstavil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Ratifikačný proces musí ešte zavŕšiť svojím podpisom prezident SR Andrej Kiska.
Nový dokument má priniesť obrat v boji proti klimatickej zmene, ktorá prostredníctvom globálneho otepľovania mení planétu a prináša extrémy počasia. Dlhodobým cieľom novej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod 2°C v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5°C. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie.
"Prioritou slovenského predsedníctva v Rade EÚ je zabezpečiť, aby Parížsku dohodu do konca roka ratifikovali všetky kľúčové štáty, medzi ktoré patrí aj samotná únia," deklaroval Sólymos. Krok vlády označil za pozitívny signál aj pre ďalšie krajiny a medzinárodné spoločenstvo.
Parížska dohoda nadobudne právoplatnosť, keď najmenej 55 zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii u depozitára.
Ratifikačné listiny odovzdali už aj USA a Čína. Spolu s nimi dohodu dosiaľ ratifikovalo 27 krajín, ktoré predstavujú 39 percent globálnych emisií. Ďalších 32 krajín, ktoré spolu predstavujú viac ako 20 percent emisií, tak chce urobiť ešte tento rok. Z krajín Európskej únie dosiaľ Parížsku dohodu ratifikovali Maďarsko, Francúzsko a Rakúsko.
"Ak nadobudne platnosť ešte predtým, než by ju stihla ratifikovať Európska únia, tak by sa spolu so svojimi členskými štátmi nemohla podieľať na rozhodovaní o dôležitých otázkach jej implementácie," informovala hovorkyňa rezortu životného prostredia Petra Stano Maťašovská.
Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015. EÚ ju spolu s najvyššími predstaviteľmi členských štátov podpísala na slávnostnej ceremónii 22. apríla 2016 v New Yorku.
Nový dokument má priniesť obrat v boji proti klimatickej zmene, ktorá prostredníctvom globálneho otepľovania mení planétu a prináša extrémy počasia. Dlhodobým cieľom novej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod 2°C v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5°C. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie.
"Prioritou slovenského predsedníctva v Rade EÚ je zabezpečiť, aby Parížsku dohodu do konca roka ratifikovali všetky kľúčové štáty, medzi ktoré patrí aj samotná únia," deklaroval Sólymos. Krok vlády označil za pozitívny signál aj pre ďalšie krajiny a medzinárodné spoločenstvo.
Parížska dohoda nadobudne právoplatnosť, keď najmenej 55 zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii u depozitára.
Ratifikačné listiny odovzdali už aj USA a Čína. Spolu s nimi dohodu dosiaľ ratifikovalo 27 krajín, ktoré predstavujú 39 percent globálnych emisií. Ďalších 32 krajín, ktoré spolu predstavujú viac ako 20 percent emisií, tak chce urobiť ešte tento rok. Z krajín Európskej únie dosiaľ Parížsku dohodu ratifikovali Maďarsko, Francúzsko a Rakúsko.
"Ak nadobudne platnosť ešte predtým, než by ju stihla ratifikovať Európska únia, tak by sa spolu so svojimi členskými štátmi nemohla podieľať na rozhodovaní o dôležitých otázkach jej implementácie," informovala hovorkyňa rezortu životného prostredia Petra Stano Maťašovská.
Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015. EÚ ju spolu s najvyššími predstaviteľmi členských štátov podpísala na slávnostnej ceremónii 22. apríla 2016 v New Yorku.
