Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 11. máj 2024Meniny má Blažena
< sekcia Slovensko

Plénum schválilo zmeny v rokovacom poriadku o online rokovaní výborov

Na snímke predseda NRSR Boris Kollár (Sme rodina) počas rokovania mimoriadnej 34. schôdze NRSR v Bratislave 30. júna 2021. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Online zasadnutie výboru sa bude môcť konať na základe rozhodnutia jeho predsedu alebo na žiadosť aspoň tretiny členov.

Bratislava 2. júla (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR v piatok schválili novelu rokovacieho poriadku, ktorá má riešiť online rokovanie parlamentných výborov počas mimoriadnej situácie a núdzového či vojnového stavu. Na sfunkčnenie výborov pri neúčasti ich overovateľov by sa mohli na konkrétne rokovanie zvoliť náhradníci. To sa netýka výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Novela hovorí aj o zabezpečení audiovizuálneho prenosu z rokovania parlamentu a výborov, dostupný má byť verejnosti bez ohľadu na mimoriadnu situáciu a núdzový stav.

Online zasadnutie výboru sa bude môcť konať na základe rozhodnutia jeho predsedu alebo na žiadosť aspoň tretiny členov. Oznámiť sa to má aspoň 48 hodín vopred, aby sa zabezpečilo online rokovanie technicky i personálne. Dodržanie rovnakej lehoty odporúčajú aj pre podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k predloženým legislatívnym návrhom vo výbore. "Táto však nie je povinná a môže byť predmetom úpravy rokovacích poriadkov jednotlivých výborov parlamentu," uviedli predkladatelia novely.

Poslanci pozmeňujúcim návrhom upravili, že schôdza výboru môže byť online v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu, ako aj v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu, ak činnosť nevykonáva Parlamentná rada SR.

Novelou chcú predkladatelia vyslať signál, že dokážu zabezpečiť riadny chod parlamentu. Reagujú na to, že cez zhoršenú pandemickú situáciu bol parlament, predovšetkým výbory, neuznášaniaschopné pre chorobu poslancov.

Ak nie sú na zasadnutí výboru prítomní overovatelia, výbor by si mohol miesto nich zvoliť náhradníkov na toto konkrétne rokovanie. Predkladatelia argumentujú, že overovatelia svojím podpisom overujú zápisnice a uznesenia výboru, teda bez ich súčinnosti nemôže výbor riadne fungovať. Voľba náhradníkov sa však nemá uplatňovať vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, kde musia zápisnice a uznesenia podpisovať aj zaručeným elektronickým podpisom.

Vďaka novej legislatíve si ústavnoprávny výbor zriaďuje komisiu pre tvorbu práva ako svoj stály odborný a konzultačný orgán, pričom členovi komisie, ktorý nie je poslancom, patrí odmena vo výške 20 eur na hodinu.

Zmeny v novele rokovacieho poriadku sa dotýkajú aj ochrany osobných údajov. Rozsah spracovania osobných údajov osôb prítomných na rokovaní orgánov NR SR, ktorých prítomnosť by mohla byť zaznamenaná prostriedkami komunikačnej technológie, sa po novom spresní v súlade s princípom minimalizácie spracúvania osobných údajov podľa európskych nariadení. Národná rada SR má mať po novom natrvalo verejne prístupný archív záznamov nahraných z online zasadnutí výborov a komisií.

Do rokovacieho poriadku sa tiež dopĺňa možnosť pre predsedu NR SR obrátiť sa na ústavnoprávny výbor s niektorými pochybnosťami, napríklad pri zaraďovaní návrhov do programu schôdze, a vypýtať si jeho stanovisko.

Poslanci tiež schválili pozmeňujúci návrh Maroša Kondróta (Smer-SD), ktorým sa ustanovuje, že rokovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií bude verejné s výnimkou konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa osobitného predpisu. "Účastníci konania, ich zástupcovia, zúčastnené osoby, zástupcovia dotknutých orgánov a ďalšie osoby, ktoré boli na príslušnú schôdzu tohto výboru predvolané, majú právo zúčastniť sa na rokovaní k príslušnému bodu programu schôdze," konštatuje sa v návrhu s tým, že iné osoby sa môžu na neverejných schôdzach výboru zúčastniť len so súhlasom výboru.

Nová legislatíva má byť účinná od 1. septembra.