Podľa historika Cséfalvaya utrpeli povstalci najväčšie straty na hornej Nitre, pretože tu nedokázali vybudovať stabilnú obranu a nemali dostatok jednotiek.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) – Počas bojov SNP mala nemecká armáda zajať 11-tisíc povstalcov. V zajateckých táboroch zahynulo 450 z nich a 350 bolo nezvestných. Tritisíc padlých na strane odboja však považujú mnohí historici za príliš prehnané tvrdenie. Dodnes totiž nebol vykonaný výskum, ktorý by tieto čísla potvrdil. TASR o tom informoval historik Vojenského historického ústavu v Bratislave František Cséfalvay.
Podľa Cséfalvaya utrpeli povstalci najväčšie straty na hornej Nitre, pretože tu nedokázali vybudovať stabilnú obranu a nemali dostatok jednotiek. Za najdlhšie a najintenzívnejšie boje považuje historik tie pri Strečne. "Najťažšie boje SNP boli aj pri Telgárte, kde sa napokon podarilo odraziť prienik nemeckých jednotiek. Spomenúť treba aj boje z neskoršieho obdobia povstania v Trnavej Hore či Jalnej, a to už za účasti 2. československej paradesantnej brigády," uviedol Cséfalvay.
Ako ďalej spresnil, medzi najúspešnejších bojovníkov patrili obrancovia vrchu Ostrô. Tým sa podarilo odraziť desiatky útokov okupačnej armády a ovládnuť výšinu, z ktorej následne ostreľovali nemecké pozície. "Podskupina kapitána Martina Kučeru ovládla pri Kráľovej Lehote železničnú trať a podarilo sa im prerušiť železničné spojenie medzi Košicami a Žilinou. Sťažili tak nemeckému vojsku presuny," povedal vojenský historik. Podľa neho povstalci prehrávali hlavne kvôli nedôslednosti budovania vlastnej obrany, slabšej disciplíne a problémovej koordinácii s partizánmi.
Za pozitívum považuje veľký entuziazmus povstaleckej armády na začiatku povstania, vstup dobrovoľníkov do partizánskych jednotiek a mobilizovanie príslušníkov do armády. "Viacerí historici tvrdia, že ľudia išli do povstania bojovať z povinnosti a bez presvedčenia. Nesúhlasím s tým, pretože v tom čase muselo byť väčšine obyvateľstvu jasné, že sa prostredníctvom SNP dá ukončiť účasť Slovenska vo vojne," dodal Cséfalvay.
Podľa Cséfalvaya utrpeli povstalci najväčšie straty na hornej Nitre, pretože tu nedokázali vybudovať stabilnú obranu a nemali dostatok jednotiek. Za najdlhšie a najintenzívnejšie boje považuje historik tie pri Strečne. "Najťažšie boje SNP boli aj pri Telgárte, kde sa napokon podarilo odraziť prienik nemeckých jednotiek. Spomenúť treba aj boje z neskoršieho obdobia povstania v Trnavej Hore či Jalnej, a to už za účasti 2. československej paradesantnej brigády," uviedol Cséfalvay.
Ako ďalej spresnil, medzi najúspešnejších bojovníkov patrili obrancovia vrchu Ostrô. Tým sa podarilo odraziť desiatky útokov okupačnej armády a ovládnuť výšinu, z ktorej následne ostreľovali nemecké pozície. "Podskupina kapitána Martina Kučeru ovládla pri Kráľovej Lehote železničnú trať a podarilo sa im prerušiť železničné spojenie medzi Košicami a Žilinou. Sťažili tak nemeckému vojsku presuny," povedal vojenský historik. Podľa neho povstalci prehrávali hlavne kvôli nedôslednosti budovania vlastnej obrany, slabšej disciplíne a problémovej koordinácii s partizánmi.
Za pozitívum považuje veľký entuziazmus povstaleckej armády na začiatku povstania, vstup dobrovoľníkov do partizánskych jednotiek a mobilizovanie príslušníkov do armády. "Viacerí historici tvrdia, že ľudia išli do povstania bojovať z povinnosti a bez presvedčenia. Nesúhlasím s tým, pretože v tom čase muselo byť väčšine obyvateľstvu jasné, že sa prostredníctvom SNP dá ukončiť účasť Slovenska vo vojne," dodal Cséfalvay.