Bratislava 23. augusta (TASR) – Počas bojov SNP mala nemecká armáda zajať 11-tisíc povstalcov. V zajateckých táboroch zahynulo 450 z nich a 350 bolo nezvestných. Tritisíc padlých na strane odboja však považujú mnohí historici za príliš prehnané tvrdenie. Dodnes totiž nebol vykonaný výskum, ktorý by tieto čísla potvrdil. TASR o tom informoval historik Vojenského historického ústavu v Bratislave František Cséfalvay.

Podľa Cséfalvaya utrpeli povstalci najväčšie straty na hornej Nitre, pretože tu nedokázali vybudovať stabilnú obranu a nemali dostatok jednotiek. Za najdlhšie a najintenzívnejšie boje považuje historik tie pri Strečne. "Najťažšie boje SNP boli aj pri Telgárte, kde sa napokon podarilo odraziť prienik nemeckých jednotiek. Spomenúť treba aj boje z neskoršieho obdobia povstania v Trnavej Hore či Jalnej, a to už za účasti 2. československej paradesantnej brigády," uviedol Cséfalvay.

Ako ďalej spresnil, medzi najúspešnejších bojovníkov patrili obrancovia vrchu Ostrô. Tým sa podarilo odraziť desiatky útokov okupačnej armády a ovládnuť výšinu, z ktorej následne ostreľovali nemecké pozície. "Podskupina kapitána Martina Kučeru ovládla pri Kráľovej Lehote železničnú trať a podarilo sa im prerušiť železničné spojenie medzi Košicami a Žilinou. Sťažili tak nemeckému vojsku presuny," povedal vojenský historik. Podľa neho povstalci prehrávali hlavne kvôli nedôslednosti budovania vlastnej obrany, slabšej disciplíne a problémovej koordinácii s partizánmi.

Za pozitívum považuje veľký entuziazmus povstaleckej armády na začiatku povstania, vstup dobrovoľníkov do partizánskych jednotiek a mobilizovanie príslušníkov do armády. "Viacerí historici tvrdia, že ľudia išli do povstania bojovať z povinnosti a bez presvedčenia. Nesúhlasím s tým, pretože v tom čase muselo byť väčšine obyvateľstvu jasné, že sa prostredníctvom SNP dá ukončiť účasť Slovenska vo vojne," dodal Cséfalvay.