Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Slovensko

Pohyb rysa Ľuba odhalili fotopasce, má to pomôcť ochrane šeliem

Ilustračné foto Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Rys Ľubo bol počas 80 dní od konca októbra do polovice januára zachytený celkom jedenásťkrát na siedmich rôznych fotopasciach.

Bratislava 14. februára (TASR) – Fotopasce pomohli odhaliť pohyb rysieho kocúra Ľuba. Od minulého októbra ho zachytili v oblastiach na pomedzí Česka, Slovenska a Poľska na ploche väčšej než 300 kilometrov štvorcových. Rys Ľubo bol počas 80 dní od konca októbra do polovice januára zachytený celkom jedenásťkrát na siedmich rôznych fotopasciach. Rysa identifikovali vďaka jedinečnému škvrneniu na jeho tele, ktoré tvorí typické rozety.

"Je obdivuhodné, že Ľubo musel najmenej trikrát prekonať frekventovanú cestnú komunikáciu E75 medzi Čadcou a Žilinou, po ktorej prejde denne viac ako 15.000 áut, dvojkoľajovú železnicu, rieku Kysuca, cestnú komunikáciu prvej triedy E442 medzi Makovom a Kolárovicami a rad ďalších cestných komunikácií nižšej triedy," povedal Martin Duľa, ktorý sa mapovaniu rysov venuje v rámci svojej diplomovej práce na Masarykovej univerzite v Brne.

Environmentalisti považujú za dobrú správu, že napriek tomu, že je krajina na západnom okraji Karpát pozmenená človekom, pre šelmy je priechodná. Zostávajúce migračné koridory na českom i slovenskom území treba preto podľa nich zachovať. "Hoci sa niektorým rysom darí prekážky prekonávať, pre iných sa môže skončiť pohyb v okolí cesty tragicky: len vlani boli na cestách v Moravsko-sliezskych Beskydách a Javorníkoch zrazení dvaja mladí jedinci rysa ostrovida," doplnil Miroslav Kutal, koordinátor Hnutia Dúha Olomouc.

Lepšiu ochranu ekologických sietí v rámci celého pohoria Karpát by mal riešiť projekt ConnectGREEN. "Správa CHKO Kysuce spolu s OZ Karpatská divočina sa v posledných rokoch zameriava nielen na monitoring pobytových znakov šeliem v ich prirodzenom prostredí, ale i v tých častiach potenciálnych biokoridorov, kde ich trasovanie prebieha v susedstve urbanizovaných častí obcí. Aj na základe týchto údajov je možné v územných plánoch obcí navrhnúť funkčné biokoridory a zachovať tak konektivitu habitatov veľkých šeliem," zhrnul za Správu CHKO Kysuce a OZ Karpatská divočina Peter Drengubiak.