Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vývoj celkovej nelegálnej migrácie v Slovenskej republike má od roku 2004 klesajúcu tendenciu, uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Baloghová.
Autor TASR
Bratislava 2. apríla (TASR) – Vývoj celkovej nelegálnej migrácie v Slovenskej republike má od roku 2004 klesajúcu tendenciu. Najvýraznejší pokles oproti predchádzajúcemu roku sa prejavil práve v roku 2008, ktorý bol prvým rokom členstva Slovenskej republiky (SR) v schengenskom priestore. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Baloghová.
„Pri neoprávnenom prekročení vonkajšej hranice (od roku 2008 slovensko–ukrajinská hranica a letiská) evidujeme kontinuálny pokles od roku 2004 až po rok 2016,“ povedala Baloghová.
Iná situácia je však podľa nej pri neoprávnenom pobyte. „Tu nastáva, po poklese v rokoch 2008 – 2013, postupný nárast od roku 2014 až po rok 2016. Ovplyvnila to nielen migračná kríza, ale aj nárast tzv. overstayers, čo znamená legálny vstup do schengenského priestoru a následné nelegálne zotrvanie najmä z dôvodu prekročenia doby určenej v povolení na pobyt, nelegálnu prácu, či porušenie iných podmienok pobytu,“ vysvetlila Baloghová. V roku 2016 dosiahol počet overstayers vo vnútrozemí 647, čo je historicky najväčší medziročný nárast (o 81 %).
Migračná kríza, ktorá začala v roku 2014 a kulminovala v roku 2015, významne ovplyvnila vývoj nelegálnej migrácie na našom území, napriek tomu, že Slovenskú republiku zasiahla len okrajovo. „Celková nelegálna migrácia v roku 2015 medziročne vzrástla o 94,4 percenta, z 1304 na 2535. Počet nelegálnych migrantov za rok 2015 bol najvyšší od vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru,“ uviedla Baloghová.
Migračná kríza sa na Slovensku podľa jej slov prejavila formou vnútroschengenskej migrácie z územia Maďarska a ojedinele aj z Rakúska, v nadväznosti na západobalkánsku trasu, dôsledkom čoho došlo k prudkému nárastu počtu nelegálnych migrantov na neoprávnenom pobyte. Pre týchto nelegálnych migrantov bola Slovenská republika len tranzitnou krajinou na ich trase do cieľovej krajiny.
„V súčasnosti ešte možno tvrdiť, že pre väčšinu nelegálnych migrantov zistených na našom území, nie je Slovenská republika cieľovou krajinou, ale len tranzitnou krajinou. Avšak postupný nárast počtu cudzincov v kategórii overstayers od roku 2013 znamená čoraz väčší záujem cudzincov o Slovenskú republiku ako cieľovú krajinu,“ skonštatovala Baloghová.
Podľa Prezídia Policajného zboru vstup Slovenskej republiky do schengenského priestoru má pozitívny vplyv na vývoj nelegálnej migrácie na našom území. „Avšak nedá sa nespomenúť, že z celoeurópskeho pohľadu a v kontexte s migračnou krízou, počas ktorej veľa členských štátov upustilo od komplexnej kontroly schengenskej hranice, došlo k takému nárastu nelegálnej migrácie v rámci schengenského priestoru, ktorý doposiaľ nikdy nebol zaznamenaný,“ uzavrela Baloghová.
„Pri neoprávnenom prekročení vonkajšej hranice (od roku 2008 slovensko–ukrajinská hranica a letiská) evidujeme kontinuálny pokles od roku 2004 až po rok 2016,“ povedala Baloghová.
Iná situácia je však podľa nej pri neoprávnenom pobyte. „Tu nastáva, po poklese v rokoch 2008 – 2013, postupný nárast od roku 2014 až po rok 2016. Ovplyvnila to nielen migračná kríza, ale aj nárast tzv. overstayers, čo znamená legálny vstup do schengenského priestoru a následné nelegálne zotrvanie najmä z dôvodu prekročenia doby určenej v povolení na pobyt, nelegálnu prácu, či porušenie iných podmienok pobytu,“ vysvetlila Baloghová. V roku 2016 dosiahol počet overstayers vo vnútrozemí 647, čo je historicky najväčší medziročný nárast (o 81 %).
Migračná kríza, ktorá začala v roku 2014 a kulminovala v roku 2015, významne ovplyvnila vývoj nelegálnej migrácie na našom území, napriek tomu, že Slovenskú republiku zasiahla len okrajovo. „Celková nelegálna migrácia v roku 2015 medziročne vzrástla o 94,4 percenta, z 1304 na 2535. Počet nelegálnych migrantov za rok 2015 bol najvyšší od vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru,“ uviedla Baloghová.
Migračná kríza sa na Slovensku podľa jej slov prejavila formou vnútroschengenskej migrácie z územia Maďarska a ojedinele aj z Rakúska, v nadväznosti na západobalkánsku trasu, dôsledkom čoho došlo k prudkému nárastu počtu nelegálnych migrantov na neoprávnenom pobyte. Pre týchto nelegálnych migrantov bola Slovenská republika len tranzitnou krajinou na ich trase do cieľovej krajiny.
„V súčasnosti ešte možno tvrdiť, že pre väčšinu nelegálnych migrantov zistených na našom území, nie je Slovenská republika cieľovou krajinou, ale len tranzitnou krajinou. Avšak postupný nárast počtu cudzincov v kategórii overstayers od roku 2013 znamená čoraz väčší záujem cudzincov o Slovenskú republiku ako cieľovú krajinu,“ skonštatovala Baloghová.
Podľa Prezídia Policajného zboru vstup Slovenskej republiky do schengenského priestoru má pozitívny vplyv na vývoj nelegálnej migrácie na našom území. „Avšak nedá sa nespomenúť, že z celoeurópskeho pohľadu a v kontexte s migračnou krízou, počas ktorej veľa členských štátov upustilo od komplexnej kontroly schengenskej hranice, došlo k takému nárastu nelegálnej migrácie v rámci schengenského priestoru, ktorý doposiaľ nikdy nebol zaznamenaný,“ uzavrela Baloghová.
