V parlamentných voľbách sa bude strana uchádzať o priazeň voličov s číslom 11.
Autor TASR
Bratislava 28. februára (TASR) - V sobotu 5. marca sa na Slovensku uskutočnia parlamentné voľby. Kandiduje v nich 23 politických strán, hnutí a koalícií.
S číslom 11 sa bude o priazeň voličov uchádzať strana Most-Híd.
TASR prináša profil politickej strany.
S číslom 11 sa bude o priazeň voličov uchádzať strana Most-Híd.
TASR prináša profil politickej strany.
Most-Híd je regionálne a etnicky pravicovo orientovaná občianska politická strana. Vznikla 9. júna 2009 v Bratislave. Vytvorili ju bývalí členovia Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár, László Nagy, Gábor Gál, Tibor Bastrnák a Zsolt Simon. Ministerstvo vnútra SR ju zaregistrovalo 3. júla 2009. Predsedom strany Most-Híd je Béla Bugár.
Most-Híd sa hneď od začiatku prezentoval ako strana spolupráce a občianskej rovnosti. Deklaroval uzmierenie medzi Maďarmi a Slovákmi, medzi Maďarmi navzájom, ako aj medzi ostatnými národnostnými menšinami a etnickými skupinami. Za svoje piliere označila strana vzájomnú dôveru, toleranciu a porozumenie. Slovenskú republiku vníma ako mnohonárodnostnú, viacjazyčnú a multikultúrnu krajinu, čomu prispôsobila svoj program a pôsobenie na politickej scéne SR.
Na ustanovujúcom sneme v júli 2009 zvolili delegáti za predsedu strany Bélu Bugára.
V júnových parlamentných voľbách 2010 získala strana Most-Híd 8,12 percenta hlasov a dostala sa do Národnej rady SR (NR SR). V parlamente ju zastupovalo 14 poslancov. V koalícii s SDKÚ-DS, SaS a KDH vytvorila vládu. Získala v nej tri posty.
Dňa 11. októbra 2011 nebol v NR SR schválený Európsky mechanizmus pre stabilitu, tzv. euroval. Toto hlasovanie bolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde SR. Vláda stratila dôveru NR SR. V predčasných marcových parlamentných voľbách 2012 získala strana Most-Híd 6,89 percenta hlasov. V NR SR obsadila 13 kresiel. V máji 2012 do strany vstúpil bývalý člen OKS František Šebej a vystúpila z nej exposlankyňa Edita Pfundtnerová. V septembri 2012 strana spísala Memorandum pre zodpovednú pravicovú politiku. Navrhli v ňom spoločný postup v zodpovednej hospodárskej politike, ochrane slabých a znevýhodnených skupín, transparentnosti, v otázke práv menšín, odmietnutí populizmu a iných. Most-Híd tieto tézy považoval za možný základ "ľudovej platformy". V novembri 2012 zoskupenie stredopravicových politických strán Most-Híd, KDH a SKDÚ-DS vytvorili Ľudovú platformu, ktorá mala byť alternatívou voči ľavicovej koaličnej strane Smer-SD. Zanikla v marci 2014, keď z nej strana Most-Híd vystúpila. Príčinou boli koalície zvyšných členov so Smerom-SD v samosprávnych voľbách 2013 a neúspech spoločného prezidentského kandidáta.
V marci 2014 sa na Slovensku konalo prvé kolo prezidentských volieb. Most-Híd v nich podporovalo kandidáta KDH Pavla Hrušovského, ktorý vo voľbách neuspel, získal 3,3 percenta hlasov.
V apríli 2014 vstúpila do strany Most-Híd exministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská (v NR SR pôsobila ako nezaradená poslankyňa, roky bola členkou SDKÚ-DS).
V máji 2014 sa na Slovensku konali voľby do Európskeho parlamentu (EP). Most-Híd volilo 5,83 percenta ľudí, čím strana získala jeden mandát. V EP túto stranu zastupuje József Nagy.
Most-Híd sa hneď od začiatku prezentoval ako strana spolupráce a občianskej rovnosti. Deklaroval uzmierenie medzi Maďarmi a Slovákmi, medzi Maďarmi navzájom, ako aj medzi ostatnými národnostnými menšinami a etnickými skupinami. Za svoje piliere označila strana vzájomnú dôveru, toleranciu a porozumenie. Slovenskú republiku vníma ako mnohonárodnostnú, viacjazyčnú a multikultúrnu krajinu, čomu prispôsobila svoj program a pôsobenie na politickej scéne SR.
Na ustanovujúcom sneme v júli 2009 zvolili delegáti za predsedu strany Bélu Bugára.
V júnových parlamentných voľbách 2010 získala strana Most-Híd 8,12 percenta hlasov a dostala sa do Národnej rady SR (NR SR). V parlamente ju zastupovalo 14 poslancov. V koalícii s SDKÚ-DS, SaS a KDH vytvorila vládu. Získala v nej tri posty.
Dňa 11. októbra 2011 nebol v NR SR schválený Európsky mechanizmus pre stabilitu, tzv. euroval. Toto hlasovanie bolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde SR. Vláda stratila dôveru NR SR. V predčasných marcových parlamentných voľbách 2012 získala strana Most-Híd 6,89 percenta hlasov. V NR SR obsadila 13 kresiel. V máji 2012 do strany vstúpil bývalý člen OKS František Šebej a vystúpila z nej exposlankyňa Edita Pfundtnerová. V septembri 2012 strana spísala Memorandum pre zodpovednú pravicovú politiku. Navrhli v ňom spoločný postup v zodpovednej hospodárskej politike, ochrane slabých a znevýhodnených skupín, transparentnosti, v otázke práv menšín, odmietnutí populizmu a iných. Most-Híd tieto tézy považoval za možný základ "ľudovej platformy". V novembri 2012 zoskupenie stredopravicových politických strán Most-Híd, KDH a SKDÚ-DS vytvorili Ľudovú platformu, ktorá mala byť alternatívou voči ľavicovej koaličnej strane Smer-SD. Zanikla v marci 2014, keď z nej strana Most-Híd vystúpila. Príčinou boli koalície zvyšných členov so Smerom-SD v samosprávnych voľbách 2013 a neúspech spoločného prezidentského kandidáta.
V marci 2014 sa na Slovensku konalo prvé kolo prezidentských volieb. Most-Híd v nich podporovalo kandidáta KDH Pavla Hrušovského, ktorý vo voľbách neuspel, získal 3,3 percenta hlasov.
V apríli 2014 vstúpila do strany Most-Híd exministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská (v NR SR pôsobila ako nezaradená poslankyňa, roky bola členkou SDKÚ-DS).
V máji 2014 sa na Slovensku konali voľby do Európskeho parlamentu (EP). Most-Híd volilo 5,83 percenta ľudí, čím strana získala jeden mandát. V EP túto stranu zastupuje József Nagy.