Attack on Prime Minister
News in English
V parlamentných voľbách sa bude strana uchádzať o priazeň voličov s číslom 17.
Autor TASR
Bratislava 28. februára (TASR) - V sobotu 5. marca sa na Slovensku uskutočnia parlamentné voľby. Kandiduje v nich 23 politických strán, hnutí a koalícií.
S číslom 17 sa bude o priazeň voličov uchádzať Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
TASR prináša profil politického subjektu KDH.
S číslom 17 sa bude o priazeň voličov uchádzať Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
TASR prináša profil politického subjektu KDH.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sa usiluje o uplatnenie kresťanských a konzervatívnych hodnôt v politickom živote spoločnosti, štátu a medzinárodného spoločenstva. Vychádza z odkazu európskej kresťanskej kultúry. Vzniklo ustanovujúcim snemom 17. februára 1990. Jeho predsedom je Ján Figeľ.
Vznik KDH iniciovali kresťanskí disidenti koncom roka 1989, keď po 17. novembri 1989 vyzvali verejnosť zakladať kresťanskodemokratické kluby. Prvým predsedom hnutia sa stal Ján Čarnogurský (1990-2000). Ministerstvo vnútra KDH zaregistrovalo 23. februára 1990.
KDH vstúpilo aktívne do politiky po júnových parlamentných voľbách v roku 1990. Získalo 19,21 percenta hlasov, čo znamenalo 31 poslaneckých kresiel v Slovenskej národnej rade (SNR) a 25 kresiel v oboch snemovniach Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR).
Po rozdelení hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN, 1991) sa Ján Čarnogurský stal predsedom vlády SR (máj 1991-jún 1992). V júnových parlamentných voľbách 1992 získalo KDH 8,89 percenta hlasov a 18 poslaneckých kresiel. Bolo v opozícii. V rámci hnutia sa vytvorili dve názorové platformy usporiadania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). V marci 1992 sa od KDH odčlenila skupina okolo Jána Klepáča (bola za konfederáciu, prípadne referendum o samostatnosti SR).
V januári 1993 predstavilo KDH svojho kandidáta na post prezidenta SR - Antona Neuwirtha. V tajnej voľbe Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) neuspel. V roku 1994, po páde druhej Mečiarovej vlády, sa KDH stalo súčasťou vlády Jozefa Moravčíka (marec–december 1994). V predčasných parlamentných voľbách na jeseň 1994 získalo KDH 10,08 percenta hlasov - 17 poslaneckých kresiel. V rokoch 1994-1998 bolo KDH najsilnejším opozičným subjektom.
Koncom októbra 1996 oznámil Mikuláš Dzurinda (vtedajší podpredseda KDH pre ekonomiku) svoju kandidatúru na post predsedu KDH. Na Republikovej rade neuspel. Po šiestich rokoch tak v KDH vznikla ďalšia alternatíva. V tom istom čase podpísalo KDH, Demokratická únia (DÚ) a Demokratická strana (DS) dohodu o spolupráci. Vznikla tzv. Modrá koalícia, v roku 1997 sa zmenila na Dúhovú koalíciu, pričlenili sa k nej Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených Slovenska (SZS). V júli 1997 sa toto politické zoskupenie premenovalo na Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). Jej hovorcom a neskôr predsedom bol Mikuláš Dzurinda.
V septembrových parlamentných voľbách 1998 získalo SDK 26,33 percenta hlasov a KDH sa ako súčasť SDK stalo jednou z vládnych strán (spolu zo Stranou demokratickej ľavice – SDĽ, Stranou maďarskej koalície – SMK, Stranou občianskeho porozumenia – SOP). Podpredseda KDH a zároveň predseda SDK Mikuláš Dzurinda sa stal predsedom vlády SR, predseda KDH Ján Čarnogurský získal rezort spravodlivosti. V rámci vládnej koalície sa ešte politické strany dohodli, že spoločným prezidentským kandidátom v prezidentských voľbách 1999 bude Rudolf Schuster, ktorý v druhom kole porazil Vladimíra Mečiara. Po následných sporoch v rámci SDK oznámil Mikuláš Dzurinda v januári 2000 vznik nového politického subjektu Slovenskej kresťanskej a demokratickej únie (SDKÚ). Predseda KDH Ján Čarnogurský odmietol splynutie hnutia s SDKÚ a v júni 2000 oznámil, že nebude viac kandidovať na funkciu predsedu KDH (z hnutia vystúpil v októbri 2013). V októbri 2000 ho na tejto pozícii nahradil Pavol Hrušovský.
Do septembrových parlamentných volieb 2002 išlo KDH ako samostatný politický subjekt a získalo 8,25 percenta hlasov voličov, čo znamenalo 15 poslaneckých kresiel v NR SR a účasť vo vláde (spolu s SDKÚ a SMK). Vo vládnej koalícii sa v januári 2006 vyhrotili vzťahy pre Zmluvu o výhrade vo svedomí (KDH trvalo na jej prijatí). Prezídium SDKÚ-DS označilo zmluvu s Vatikánom za neprijateľnú. Dňa 6. februára 2006 Pavol Hrušovský oznámil odchod KDH z vládnej koalície.
Kandidátom KDH na post prezidenta SR bol v prezidentských voľbách 2004 František Mikloško. So ziskom 6,42 percenta hlasov do druhého kola nepostúpil.
V júni 2004 sa po prvý raz konali na Slovensku voľby do Európskeho parlamentu (EP). KDH v nich získalo 16,19 percenta hlasov a voliči do EP poslali Jána Hudackého, Miroslava Mikolášika a Annu Záborskú. Ján Figeľ sa stal historicky prvým slovenským eurokomisárom.
V júnových parlamentných voľbách 2006 získalo KDH 8,31 percenta hlasov a stalo sa opozičnou parlamentnou stranou so 14 kreslami v NR SR. Vo februári 2008 z hnutia aj poslaneckého klubu odišli poslanci Vladimír Palko, Pavol Minárik, František Mikloško a Rudolf Bauer.
V apríli 2009 sa na Slovensku konali prezidentské voľby. KDH vyjadrilo svoju podporu Ivete Radičovej, ktorá skončila v druhom kole volieb na druhom mieste.
V júni 2009 sa konali ďalšie voľby do EP. KDH volilo 10,87 percenta voličov a kreslá v EP získali M. Mikolášik a A. Záborská. V septembri 2009 sa novým lídrom KDH stal Ján Figeľ.
V júnových parlamentných voľbách 2010 získala strana 8,52 percenta hlasov voličov, čo jej zabezpečilo 15 mandátov v NR SR. KDH sa stalo členom vládnej koalície s SDKÚ-DS, Slobodou a Solidaritou (SAS) a stranou Most-Híd.
Dňa 11. októbra 2011 nebol v NR SR schválený Európsky mechanizmus pre stabilitu, tzv. euroval. Toto hlasovanie bolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde SR. Vláda stratila dôveru NR SR. V predčasných marcových parlamentných voľbách 2012 KDH získalo 8,82 percenta hlasov a do parlamentu sa dostalo 16 zástupcov hnutia. V máji 2012 z neho vystúpili poslanci Daniel Lipšic a Jana Žitňanská. Vo februári 2013 odišiel z KDH aj poslanec Radoslav Procházka.
Z iniciatívy KDH vznikla v novembri 2012 Ľudová platforma (zoskupenie stredopravicových politických strán KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd). Mala byť alternatívou voči ľavicovej koaličnej strane Smer-SD. Zanikla v marci 2014, keď z nej vystúpila strana Most-Híd. Príčinou boli koalície zvyšných členov so Smerom-SD v samosprávnych voľbách 2013 a neúspech spoločného prezidentského kandidáta.
Dňa 15. marca 2014 sa na Slovensku konalo prvé kolo prezidentských volieb. KDH do nich poslalo ako svojho favorita, bývalého predsedu hnutia Pavla Hrušovského (podporili ho aj strany SDKÚ-DS a Most-Híd). Vo voľbe neuspel, získal 3,3 percenta hlasov.
V roku 2014 po májových voľbách do EP získalo KDH za zisk 13,21 percenta voličských hlasov dve kreslá. V Bruseli zostali aj naďalej M. Mikolášik a A. Záborská.
KDH je od roku 1990 členom Európskej demokratickej únie (EDÚ) a členom Medzinárodnej demokratickej únie (IDE). Asociovaným členom Európskej ľudovej strany (EPP) sa hnutie stalo v júli 2002, pozorovateľom v tejto organizácii bolo od roku 1996. Kresťanskí demokrati sú aj členom Kresťanskodemokratickej internacionály (CDI).
Vznik KDH iniciovali kresťanskí disidenti koncom roka 1989, keď po 17. novembri 1989 vyzvali verejnosť zakladať kresťanskodemokratické kluby. Prvým predsedom hnutia sa stal Ján Čarnogurský (1990-2000). Ministerstvo vnútra KDH zaregistrovalo 23. februára 1990.
KDH vstúpilo aktívne do politiky po júnových parlamentných voľbách v roku 1990. Získalo 19,21 percenta hlasov, čo znamenalo 31 poslaneckých kresiel v Slovenskej národnej rade (SNR) a 25 kresiel v oboch snemovniach Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR).
Po rozdelení hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN, 1991) sa Ján Čarnogurský stal predsedom vlády SR (máj 1991-jún 1992). V júnových parlamentných voľbách 1992 získalo KDH 8,89 percenta hlasov a 18 poslaneckých kresiel. Bolo v opozícii. V rámci hnutia sa vytvorili dve názorové platformy usporiadania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). V marci 1992 sa od KDH odčlenila skupina okolo Jána Klepáča (bola za konfederáciu, prípadne referendum o samostatnosti SR).
V januári 1993 predstavilo KDH svojho kandidáta na post prezidenta SR - Antona Neuwirtha. V tajnej voľbe Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) neuspel. V roku 1994, po páde druhej Mečiarovej vlády, sa KDH stalo súčasťou vlády Jozefa Moravčíka (marec–december 1994). V predčasných parlamentných voľbách na jeseň 1994 získalo KDH 10,08 percenta hlasov - 17 poslaneckých kresiel. V rokoch 1994-1998 bolo KDH najsilnejším opozičným subjektom.
Koncom októbra 1996 oznámil Mikuláš Dzurinda (vtedajší podpredseda KDH pre ekonomiku) svoju kandidatúru na post predsedu KDH. Na Republikovej rade neuspel. Po šiestich rokoch tak v KDH vznikla ďalšia alternatíva. V tom istom čase podpísalo KDH, Demokratická únia (DÚ) a Demokratická strana (DS) dohodu o spolupráci. Vznikla tzv. Modrá koalícia, v roku 1997 sa zmenila na Dúhovú koalíciu, pričlenili sa k nej Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených Slovenska (SZS). V júli 1997 sa toto politické zoskupenie premenovalo na Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). Jej hovorcom a neskôr predsedom bol Mikuláš Dzurinda.
V septembrových parlamentných voľbách 1998 získalo SDK 26,33 percenta hlasov a KDH sa ako súčasť SDK stalo jednou z vládnych strán (spolu zo Stranou demokratickej ľavice – SDĽ, Stranou maďarskej koalície – SMK, Stranou občianskeho porozumenia – SOP). Podpredseda KDH a zároveň predseda SDK Mikuláš Dzurinda sa stal predsedom vlády SR, predseda KDH Ján Čarnogurský získal rezort spravodlivosti. V rámci vládnej koalície sa ešte politické strany dohodli, že spoločným prezidentským kandidátom v prezidentských voľbách 1999 bude Rudolf Schuster, ktorý v druhom kole porazil Vladimíra Mečiara. Po následných sporoch v rámci SDK oznámil Mikuláš Dzurinda v januári 2000 vznik nového politického subjektu Slovenskej kresťanskej a demokratickej únie (SDKÚ). Predseda KDH Ján Čarnogurský odmietol splynutie hnutia s SDKÚ a v júni 2000 oznámil, že nebude viac kandidovať na funkciu predsedu KDH (z hnutia vystúpil v októbri 2013). V októbri 2000 ho na tejto pozícii nahradil Pavol Hrušovský.
Do septembrových parlamentných volieb 2002 išlo KDH ako samostatný politický subjekt a získalo 8,25 percenta hlasov voličov, čo znamenalo 15 poslaneckých kresiel v NR SR a účasť vo vláde (spolu s SDKÚ a SMK). Vo vládnej koalícii sa v januári 2006 vyhrotili vzťahy pre Zmluvu o výhrade vo svedomí (KDH trvalo na jej prijatí). Prezídium SDKÚ-DS označilo zmluvu s Vatikánom za neprijateľnú. Dňa 6. februára 2006 Pavol Hrušovský oznámil odchod KDH z vládnej koalície.
Kandidátom KDH na post prezidenta SR bol v prezidentských voľbách 2004 František Mikloško. So ziskom 6,42 percenta hlasov do druhého kola nepostúpil.
V júni 2004 sa po prvý raz konali na Slovensku voľby do Európskeho parlamentu (EP). KDH v nich získalo 16,19 percenta hlasov a voliči do EP poslali Jána Hudackého, Miroslava Mikolášika a Annu Záborskú. Ján Figeľ sa stal historicky prvým slovenským eurokomisárom.
V júnových parlamentných voľbách 2006 získalo KDH 8,31 percenta hlasov a stalo sa opozičnou parlamentnou stranou so 14 kreslami v NR SR. Vo februári 2008 z hnutia aj poslaneckého klubu odišli poslanci Vladimír Palko, Pavol Minárik, František Mikloško a Rudolf Bauer.
V apríli 2009 sa na Slovensku konali prezidentské voľby. KDH vyjadrilo svoju podporu Ivete Radičovej, ktorá skončila v druhom kole volieb na druhom mieste.
V júni 2009 sa konali ďalšie voľby do EP. KDH volilo 10,87 percenta voličov a kreslá v EP získali M. Mikolášik a A. Záborská. V septembri 2009 sa novým lídrom KDH stal Ján Figeľ.
V júnových parlamentných voľbách 2010 získala strana 8,52 percenta hlasov voličov, čo jej zabezpečilo 15 mandátov v NR SR. KDH sa stalo členom vládnej koalície s SDKÚ-DS, Slobodou a Solidaritou (SAS) a stranou Most-Híd.
Dňa 11. októbra 2011 nebol v NR SR schválený Európsky mechanizmus pre stabilitu, tzv. euroval. Toto hlasovanie bolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde SR. Vláda stratila dôveru NR SR. V predčasných marcových parlamentných voľbách 2012 KDH získalo 8,82 percenta hlasov a do parlamentu sa dostalo 16 zástupcov hnutia. V máji 2012 z neho vystúpili poslanci Daniel Lipšic a Jana Žitňanská. Vo februári 2013 odišiel z KDH aj poslanec Radoslav Procházka.
Z iniciatívy KDH vznikla v novembri 2012 Ľudová platforma (zoskupenie stredopravicových politických strán KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd). Mala byť alternatívou voči ľavicovej koaličnej strane Smer-SD. Zanikla v marci 2014, keď z nej vystúpila strana Most-Híd. Príčinou boli koalície zvyšných členov so Smerom-SD v samosprávnych voľbách 2013 a neúspech spoločného prezidentského kandidáta.
Dňa 15. marca 2014 sa na Slovensku konalo prvé kolo prezidentských volieb. KDH do nich poslalo ako svojho favorita, bývalého predsedu hnutia Pavla Hrušovského (podporili ho aj strany SDKÚ-DS a Most-Híd). Vo voľbe neuspel, získal 3,3 percenta hlasov.
V roku 2014 po májových voľbách do EP získalo KDH za zisk 13,21 percenta voličských hlasov dve kreslá. V Bruseli zostali aj naďalej M. Mikolášik a A. Záborská.
KDH je od roku 1990 členom Európskej demokratickej únie (EDÚ) a členom Medzinárodnej demokratickej únie (IDE). Asociovaným členom Európskej ľudovej strany (EPP) sa hnutie stalo v júli 2002, pozorovateľom v tejto organizácii bolo od roku 1996. Kresťanskí demokrati sú aj členom Kresťanskodemokratickej internacionály (CDI).
