Bratislava 23. októbra (TASR) - O tom, či sa sadzba dane z motorových vozidiel zníži a zjednotí, rozhodne parlament až v novembri tohto roka. Oznámil to krátko pred hlasovaním predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD).

Presunutie hlasovania prišlo krátko po tom, ako sa proti prijatiu novely vyslovilo zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja aj mestské zastupiteľstvo Bratislavy. Uznesenie mestských poslancov doručil osobne Paškovi primátor Bratislavy Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD).

Cieľom návrhu zákona o takzvanej cestnej dani je, aby bolo zdaňovanie motorových vozidiel spravodlivejšie. Nastavenie dane by malo viac zohľadňovať požiadavky podnikateľov v oblasti dopravy. Nová právna úprava sa bude naďalej dotýkať len zdaňovania motorových vozidiel využívaných na podnikanie. Návrh zákona hovorí o zľavách vo výške 25 %, 20 % a 15 %. Zároveň sa má táto daň u 13-ročných a starších áut zvyšovať, a to o 10 % a 20 %.

Pri zdaňovaní sa budú viac zohľadňovať ekologickejšie vozidlá, pričom sadzby dane a úľavy najmä pre ekologické vozidlá sú uvedené priamo v zákone. MF tiež navrhlo rozšíriť okruh zákonných oslobodení od dane, ktoré nebudú závisieť od rozhodnutia vyšších územných celkov (VÚC). Ide napríklad o zákonné oslobodenia pre autobusy verejnej dopravy, vozidlá záchrannej zdravotnej služby alebo vozidlá v poľnohospodárskej výrobe.

Po novom bude daň z motorových vozidiel príjmom štátneho rozpočtu. O úprave sadzieb v budúcnosti bude rozhodovať vláda formou nariadenia vlády SR. Samosprávam budú príjmy kompenzované úpravou ich podielu na dani z príjmov fyzických osôb.

Proti novele zákona o dani z motorových vozidiel bojuje BSK aj Bratislava

Bratislavský samosprávny kraj aj mestské zastupiteľstvo Bratislavy vyzývali poslancov NR SR, aby dnes neschválili novelu zákona o dani z motorových vozidiel, podľa ktorej má byť táto daň príjmom štátu a nie kraja. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil predseda BSK Pavol Frešo, ktorého prišiel osobne podporiť aj primátor Bratislavy Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD). Práve šéf hlavného mesta chce doručiť predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi (Smer-SD) uznesenie mestských poslancov, ktorí novelu odmietli ako škodlivú pre kraj.

"Dnes ráno zastupiteľstvo BSK odmietlo tento návrh zákona, zdržal sa len poslanec za Smer-SD. V mestskom zastupiteľstve to podporili všetci," oznámil Frešo s tým, že návrh vníma ako snahu o praktické zrušenie samosprávy.

Ftáčnik sa obrátil na poslancov NR SR, aby novelu neschválili. "Považujem to za nesystémový návrh. Pomáha sa siedmim krajom a jednému sa berie. Bude to mať negatívny dopad aj na obyvateľov Bratislavy, ktorí dostávajú z BSK služby. Vnímame to ako negatívny krok," deklaroval. Za zlý signál označila novelu aj podpredsedníčka BSK Alžbeta Ožvaldová (Most-Híd).

Frešo zopakoval, že BSK chce byť solidárny s ostatnými krajmi Slovenska, no odmieta legislatívne kroky, ktoré spôsobia ďalšie znevýhodnenie BSK v oblasti daňových príjmov. Bratislavský kraj sa totiž cíti už súčasným prerozdelením podielu z daní z príjmov fyzických osôb (DPFO) znevýhodnený oproti ostatným krajom. Podľa predstaviteľov BSK súčasné prerozdelenie nezohľadňuje daňovú silu jednotlivých VÚC a až 38 percent výnosu z daní z príjmov fyzických osôb sa prerozdeľuje na základe kritérií nevýhodných pre BSK.

"Ak BSK vyberie za rok v rámci daní z príjmov fyzických osôb 331 eur na hlavu, späť po prerozdelení dostane 55 eur na hlavu," priblížil Frešo. "V Banskobystrickom kraji je to napríklad po súčasnom prerozdeľovaní až 97 eur na hlavu," dodal. Frešo uviedol, že BSK súhlasí s touto formou solidárnosti, ktorá pomáha vyrovnávať regionálne rozdiely, odmieta však ďalší zákon, ktorý "ďalej berie a nič nekompenzuje". Zároveň oznámil, že ak novela v parlamente prejde, BSK požiada prezidenta Andreja Kisku o jeho vetovanie.