Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 7. máj 2024Meniny má Monika
< sekcia Slovensko

Poslanci posunuli do druhého čítania zmeny v procese voľby šéfa GP

NR SR, archívna snímka. Foto: TASR - Jakub Kotian

V stredu majú poslanci prebrať posledné body programu, čaká ich hlasovanie o prerokovaných bodoch.

Bratislava 10. júna (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania navrhované zmeny v procese voľby šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR. Z novely zákona o prokuratúre a o rokovacom poriadku NR SR vyplýva, že o funkciu generálneho prokurátora by sa mohli uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Prejsť by mali verejným vypočutím na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady (NR) SR. Voľba generálneho prokurátora v pléne parlamentu by mala byť verejná.

Uchádzačom o funkciu generálneho prokurátora by tak mohol byť len občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do NR SR a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Vyžadovať sa bude od neho aspoň 15-ročná prax v právnickom povolaní. Podmienkou by mala byť aj bezúhonnosť a požiadavka na osobnú integritu.

V zmysle návrhu sa vyžaduje, aby kandidát bol svojím životom zárukou, že svoju funkciu bude vykonávať riadne a čestne. Predkladatelia vysvetľujú, že nejde o formálnu podmienku. Jej splnenie i splnenie formálnych podmienok by mal vyhodnocovať a overovať ústavnoprávny výbor.

Návrh na odvolanie šéfa prokuratúry by malo byť po novom možné podať aj v prípade, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne, čo je podmienkou pri jeho zvolení.

Okrem poslancov parlamentu by mohli navrhovať kandidátov aj minister spravodlivosti, Rada prokurátorov SR, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov, ale aj vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva, napríklad Slovenská akadémia vied či právnické fakulty.

Informácie o kandidátoch by sa mali zverejňovať na webe parlamentu ešte pred ich vypočutím na ústavnoprávnom výbore, a to na 20 dní. Vypočutie by malo byť verejné. Pozývať by sa mala aj prezidentka SR, prípadne jej zástupca.

Kandidátom by mohli po ich prezentácii klásť otázky všetci prítomní poslanci, nielen členovia výboru, ako aj prezidentka, prípadne jej zástupca.

Následne by mal výbor hlasovaním rozhodnúť, či kandidáti spĺňajú zákonné predpoklady vyžadované pre výkon funkcie, osobitne i podmienku týkajúcu sa ich osobnej integrity. Zo schôdze výboru by sa mal v zmysle právnej úpravy vykonávať audiovizuálny prenos.

Poslanci majú v stredu hlasovať o novele upravujúcej voľbu šéfa GP



Medzi priority Ústavu pamäti národa (ÚPN) v roku 2019 patrili aktivity súvisiace s 30. výročím Nežnej revolúcie. Vyplýva to z výročnej správy ÚPN za minulý rok, o ktorej poslanci Národnej rady (NR) SR rokujú v úvode piateho rokovacieho dňa ôsmej schôdze parlamentu. Do pléna ju prišiel predstaviť predseda Správnej rady ÚPN Ján Pálffy. V stredu majú poslanci prebrať posledné body programu, čaká ich hlasovanie o prerokovaných bodoch. Plénum má napríklad rozhodnúť, či posunie novelu zákona upravujúcu spôsob výberu kandidátov a voľby generálneho prokurátora do druhého čítania.

ÚPN sa v minulom roku venoval aj rozvoju medzinárodnej spolupráce či nakrúcaniu osobných svedectiev pamätníkov obdobia neslobody. V súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie a pádu totalitného režimu zorganizoval ústav 92 prednášok pre študentov a verejnosť, pripravil desať diskusných večerov a participoval na ďalších 19 diskusiách. Medzi priority ÚPN patrilo aj nakrúcanie osobných svedectiev pamätníkov obdobia neslobody, v minulom roku ich ÚPN natočil 56.

Okrem správy o činnosti ÚPN majú poslanci prebrať návrh na vytvorenie skupín priateľstva v rámci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľbu ich predsedov.