Veľká Maňa/Bratislava 8. júna (TASR) - Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a bývalý šéf slovenského parlamentu Pavol Hrušovský sa v sobotu 9. júna dožíva 60 rokov.

Pavol Hrušovský sa narodil 9. júna 1952 v obci Veľká Maňa pri Nových Zámkoch. Štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave ukončil v roku 1978. Pracoval v rôznych hospodárskych organizáciách vo funkcii právnika. V roku 1989 sa stal vedúcim právneho oddelenia Jednota SD Nitra, od roku 1992 bol prednostom Okresného úradu v Nitre.

Do politiky vstúpil po novembri 1989 ako 37-ročný, angažoval sa v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH), ktorého členom je aj teraz.

V roku 1989 ho kooptovali za poslanca do Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR. Vo voľbách v roku 1990 ho znovu zvolili za poslanca FZ ČSFR pracoval v ústavnoprávnom, zahraničnom, mandátovom a imunitnom výbore.

Foto: TASR/Miroslava Cibulková

Poslancom slovenského parlamentu je od parlamentných volieb v roku 1992. Mal vtedy 40 rokov. V prvom volebnom období NR SR bol členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru. Vo voľbách v septembri 1998 kandidoval za poslanca do NR SR za Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). Jej členom bol od júla 1998 do marca 1999, vtedy sa opäť stal členom KDH. Na prvej schôdzi NR SR v jej druhom volebnom období, dňa 29. októbra 1998, zvolili poslanci Pavla Hrušovského za podpredsedu NR SR. V tejto funkcii pôsobil do 21. septembra 2002.

Na ustanovujúcej schôdzi NR SR v jej treťom volebnom období dňa 15. októbra 2002 ho poslanci zvolili za predsedu NR SR. Vo februári 2006 na protest nepredloženia a neschválenia zmluvy o výhrade vo svedomí medzi SR a Vatikánom odišlo KDH z vlády (druhej vlády Mikuláša Dzurindu) a Pavol Hrušovský sa v tej súvislosti vzdal funkcie predsedu NR SR.

Poslancom NR SR za KDH bol Pavol Hrušovský aj v rokoch 2006-2010. V nasledujúcom volebnom období bol najprv podpredsedom parlamentu, po páde koaličnej vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) 13. októbra 2011 nahradil vo funkcii predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS). Pavol Hrušovský v tajnej voľbe získal hlas 111 poslancov, na zvolenie mu ich stačilo 76. Na hlasovaní sa zúčastnilo celkovo 122 zákonodarcov, proti boli len traja, zdržalo sa osem poslancov.

Po predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 skončilo KDH na druhom mieste so ziskom 8,82 percenta hlasov a stalo sa opozičnou parlamentnou stranou. Pavol Hrušovský ako poslanec parlamentu je predsedom parlamentného poslaneckého klubu KDH, členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a členom Stálej delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii.

Foto: TASR/Martin Baumann

V apríli 1999 si členovia na sneme KDH zvolili Pavla Hrušovského za podpredsedu hnutia pre vnútornú politiku. Na sneme KDH v Trenčíne dňa 21. októbra 2000 ho zvolili za predsedu KDH. Nahradil v tejto funkcii Jána Čarnogurského, ktorý bol na čele KDH od jeho vzniku desať rokov a ktorý do tejto funkcie Pavla Hrušovského odporučil. Na Rade KDH dňa 16. februára 2002 zvolili Pavla Hrušovského za lídra KDH pre parlamentné voľby 2002. Vo funkcii predsedu KDH ho potvrdili aj delegáti 13. snemu dňa 20. októbra 2001 v Nových Zámkoch a za predsedu hnutia ho zvolili aj na 14. sneme KDH dňa 5. apríla 2003 v Spišskej Novej Vsi. Vo vedúcej funkcii hnutia ho potvrdili aj delegáti prešovského snemu KDH 16. júna 2007. Delegáti 18. snemu KDH v Nitre dňa 19. septembra 2009 zvolili do najvyššej straníckej funkcie Jána Figeľa na odporúčanie Pavla Hrušovského.