Attack on Prime Minister
News in English
Plénum NR SR dnes nepodporilo návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám od poslancov Miroslava Kadúca, Petra Osuského a Daniela Lipšica.
Autor TASR
Bratislava 6. októbra (TASR) - Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy, obce a vyššie územné celky nedostanú povinnosť zverejňovať osobné údaje o ľuďoch, ktorí boli vymenovaní do verejnej funkcie, a to aj bez ich súhlasu s takýmto zverejnením. Plénum NR SR dnes nepodporilo návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám od poslancov Miroslava Kadúca (OĽaNO), Petra Osuského (SaS) a Daniela Lipšica (nezaradený).
Trojica členov NR SR si to predstavovala tak, že bude povinné zverejniť minimálne titul, meno, priezvisko, funkciu a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva. Ďalej dosiahnuté vzdelanie a predchádzajúce pracovné alebo iné obdobné zaradenie, trvanie predchádzajúceho pracovného alebo iného obdobného zaradenia a označenie osoby, u ktorej sa predchádzajúce pracovné alebo iné obdobné zaradenie vykonávalo.
Novela mala tiež priniesť nové povinnosti pre obce a vyššie územné celky. Tie mali byť povinné zverejňovať termíny zasadnutí zastupiteľstva a komisií a návrh programu rokovania, zápisnice zo zasadnutí, texty návrhov všeobecne záväzných nariadení najneskôr 15 dní pred rokovaním zastupiteľstva, texty návrhov uznesení a materiálov na zasadnutie zastupiteľstva, komisie a rady najneskôr do siedmich dní pred rokovaním, ako aj texty schválených uznesení, materiálov a všeobecne záväzných nariadení. Povinné malo byť aj zverejňovanie účasti poslancov na zasadnutí zastupiteľstva či informácie o ich hlasovaní.
Opozičná novela v podstatnej miere vychádzala zo znenia návrhu zákona, ktorý pripravila pracovná skupina pri ministerstve spravodlivosti za účasti zástupcov verejných inštitúcií, Združenia miest a obcí Slovenska a niektorých mimovládnych organizácií. "Ministerstvo spravodlivosti dalo návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania vo februári 2015. Po jeho skončení však ministerstvo vypustilo väčšinu ustanovení s výnimkou tých, ktoré sa týkajú opakovaného použitia informácií. V takejto zredukovanej forme návrh zákona v auguste 2015 schválila vláda SR," popísali poslanci postup rezortu spravodlivosti. Ich novela preto obsahovala väčšinu ustanovení z pôvodného návrhu ministerstva spravodlivosti, ktoré boli vypustené.
Lipšic mal na programe tejto schôdze aj vlastnú menšiu novelu infozákona, ani tú však plénum nepodporilo. Opozičný politik navrhoval, že ak úrad poskytne informáciu podľa tohto zákona, aby ňou nedisponoval len žiadateľ, ale každý občan. A ak by úrad informáciu poskytnúť odmietol, jeho dôvody mali byť pod širokou verejnou kontrolou.
Trojica členov NR SR si to predstavovala tak, že bude povinné zverejniť minimálne titul, meno, priezvisko, funkciu a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva. Ďalej dosiahnuté vzdelanie a predchádzajúce pracovné alebo iné obdobné zaradenie, trvanie predchádzajúceho pracovného alebo iného obdobného zaradenia a označenie osoby, u ktorej sa predchádzajúce pracovné alebo iné obdobné zaradenie vykonávalo.
Novela mala tiež priniesť nové povinnosti pre obce a vyššie územné celky. Tie mali byť povinné zverejňovať termíny zasadnutí zastupiteľstva a komisií a návrh programu rokovania, zápisnice zo zasadnutí, texty návrhov všeobecne záväzných nariadení najneskôr 15 dní pred rokovaním zastupiteľstva, texty návrhov uznesení a materiálov na zasadnutie zastupiteľstva, komisie a rady najneskôr do siedmich dní pred rokovaním, ako aj texty schválených uznesení, materiálov a všeobecne záväzných nariadení. Povinné malo byť aj zverejňovanie účasti poslancov na zasadnutí zastupiteľstva či informácie o ich hlasovaní.
Opozičná novela v podstatnej miere vychádzala zo znenia návrhu zákona, ktorý pripravila pracovná skupina pri ministerstve spravodlivosti za účasti zástupcov verejných inštitúcií, Združenia miest a obcí Slovenska a niektorých mimovládnych organizácií. "Ministerstvo spravodlivosti dalo návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania vo februári 2015. Po jeho skončení však ministerstvo vypustilo väčšinu ustanovení s výnimkou tých, ktoré sa týkajú opakovaného použitia informácií. V takejto zredukovanej forme návrh zákona v auguste 2015 schválila vláda SR," popísali poslanci postup rezortu spravodlivosti. Ich novela preto obsahovala väčšinu ustanovení z pôvodného návrhu ministerstva spravodlivosti, ktoré boli vypustené.
Lipšic mal na programe tejto schôdze aj vlastnú menšiu novelu infozákona, ani tú však plénum nepodporilo. Opozičný politik navrhoval, že ak úrad poskytne informáciu podľa tohto zákona, aby ňou nedisponoval len žiadateľ, ale každý občan. A ak by úrad informáciu poskytnúť odmietol, jeho dôvody mali byť pod širokou verejnou kontrolou.
