Bratislava 12. decembra (TASR) - Prezident Ivan Gašparovič dnes podpísal viacero zákonov, ktoré nadobudnú svoju platnosť 1. januára 2013.

Prezident odobril nový zákon o predaji emisných kvót

Emisné kvóty sa budú od budúceho roku prerozdeľovať novým spôsobom. Od januára 2013 budú niektoré podniky, najmä v oblasti výroby elektrickej energie, emisné povolenky v plnej miere nakupovať, kým výrobné podniky časť z nich dostanú a časť kúpia. Vyplýva to z nového zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý dnes podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.

Parlament sa touto zmenou zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní po tom, ako materiál na rokovaní vlády prvýkrát neprešiel pre spor ministerstiev financií a životného prostredia. Rezorty sa rozchádzali v názore na to, ako sa majú využiť peniaze získané z predaja emisií. Výsledkom je, že obe ministerstvá sa majú na použití peňazí každý rok dohodnúť.

Podľa šéfa envirorezortu Petra Žigu (Smer-SD) dražba emisných povoleniek by na budúci rok mohla priniesť okolo 105 miliónov eur. Slovensko má pre podniky na budúci rok pridelených 32,2 milióna ton emisií, asi polovicu z nich by si podniky mali nakúpiť.

Dosah právnej normy sa prejaví v cashflow a podnikateľských plánoch znečisťovateľov. Envirorezort chce preto zo získaných peňazí podporovať schémy štátnej pomoci, ktoré ešte musí notifikovať Európska komisia, a bude poskytovať z týchto peňazí pôžičky alebo nenávratné granty na zakúpenie technológií, ktoré budú produkovať menej oxidu uhličitého. Výnosy z dražieb sa však nebudú používať len na schémy štátnej pomoci znečisťovateľom, ale aj na iné účely. Koľko percent peňazí z dražieb emisií však pôjde na tento účel, nie je jasné, keďže sa na tom budú musieť každý rok dohodnúť obe ministerstvá.

Pri posudzovaní hmotnej núdze sa bude brať do úvahy aj zárobok z dohôd

Pri posudzovaní nároku na hmotnú núdzu sa má po novom prihliadať aj na zárobok získaný prácou na dohodu. Do príjmu na účely posúdenia sa bude započítavať 75 % príjmu získaného na základe dohody o vykonaní práce, čím sa odstráni súčasné zvýhodnenie tohto príjmu oproti iným zo závislej činnosti.

Zmenu od januára budúceho roka prinesie novela zákona o hmotnej núdzi, ktorú podpísal prezident SR Ivan Gašparovič. Nová právna úprava však zavedie aj ďalšie výnimky. "Do príjmu sa nebudú započítavať príjmy jednorazového charakteru," vysvetlilo ministerstvo práce. Ide napríklad o príspevky na stravu, cestovné, náhradu mzdy alebo odmeny za výkon funkcie člena volebnej komisie či vrátený preplatok dane a preplatok na preddavkoch do sumy 50 eur.

Zároveň sa sprísňujú a spresňujú podmienky posudzovania nároku na aktivačný príspevok pri vykonávaní menších obecných služieb vzhľadom na evidované prípady ich zneužívania na vznik nároku na aktivačný príspevok, bez reálneho vykonávania menších obecných služieb. Určuje sa tak minimálny počet hodín vykonávania a bližšie podmienky dohody požadované na vznik nároku.

Cieľom navrhovaných zmien je podľa ministerstva spresnenie podmienok, adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní a obmedzenie zneužívania. Následne, s účinnosťou od januára 2014, rezort pripravuje komplexnú zmenu legislatívy.

Hotovostné platby budú od budúceho roka zákonom limitované

Od budúceho roka bude na Slovensku zakázané uskutočniť väčšinu platieb v hotovosti, ktorých hodnota prevyšuje 5000 eur. Pre vzťahy medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi bude tento limit nastavený vyššie, a to na 15.000 eur. Zákaz bude mať však aj viaceré výnimky. Vyplýva to zo zákona o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.

Právna norma je súčasťou opatrení vyplývajúcich z vládou schváleného Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016. "Zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit je možné vnímať ako príspevok nielen k obmedzeniu podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu," vysvetlil rezort financií. Obmedzením hotovostných platieb sa má zabrániť napríklad fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov či iným druhom tzv. kreatívneho účtovníctva.

Za porušenie zákazu odovzdať alebo prijať hotovostnú platbu nad stanovený limit hrozí fyzickej osobe pokuta do 10.000 eur a podnikateľovi až do 150.000 eur. O sankciách budú rozhodovať miestne príslušné daňové a colné úrady a výnos z nich bude príjmom štátneho rozpočtu.

Výnimky zo zákona sa vzťahujú na vymedzené situácie, kedy je stranou platby štát alebo iný verejný orgán, napríklad pri platení daní a ciel. Zákon tiež pripúšťa hotovostné platby nad stanovený limit vtedy, keď je na to závažný dôvod - v čase vojny, krízového alebo núdzového stavu, pri platobných službách, poštovom platobnom styku, spracovaní a preprave hotovosti či pri zmenárenskej činnosti.

Zdravotné odvody z dividend sa zvýšia

Z dividend sa bude od budúceho roka platiť vyšší zdravotný odvod. Sadzba sa totiž zvýši zo súčasných desať percent na 14 percent z vymeriavacieho základu. Vyplýva to z novely zákona o zdravotnom poistení, ktorú dnes podpísal prezident SR Ivan Gašparovič. Vymeriavací základ má byť maximálne 120-násobok priemernej mzdy. Táto suma sa nebude zaratúvať do celkových príjmov.

Návrh zákona má reagovať na potrebu konsolidácie verejných financií a celkové zníženie deficitu verejných financií. Koľko peňazí toto opatrenie prinesie, podľa ministerstva zdravotníctva nie je možné dopredu vyčísliť.

Právna norma zároveň zužuje okruh poistencov, za ktorých zdravotná poisťovňa nemusí vykonať ročné zúčtovanie poistného. V dôsledku toho bude poisťovňa robiť ročné zúčtovanie poistného aj za zamestnancov, ktorí majú viacero zamestnaneckých pomerov, z ktorých odvádzajú preddavky z maximálneho vymeriavacieho základu. Rovnakú povinnosť bude mať aj v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré uhrádzajú vyššie preddavky na poistné a pritom majú nižší vymeriavací základ.

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia si samy nebudú musieť robiť ani osoby, ktoré boli časť roka v zahraničí a časť roka na Slovensku ako zamestnanci, ktorí majú viacero zamestnaneckých pomerov, z ktorých odvádzajú preddavky z maximálneho vymeriavacieho základu.

Do zákona sa dostal aj pozmeňujúci návrh, ktorý odstraňuje duplicitné platenie zdravotného poistného štátom za ľudí evidovaných na úradoch práce, ktorí budú po novom platiť odvody z práce na dohodu. Za tých, ktorí si takto ročne neprivyrobia viac ako 15-násobok životného minima, čo bude v roku 2013 suma 2918,7 eura, bude zdravotné poistenie platiť aj štát. Takýchto ľudí sa bude ale takisto dotýkať platenie zdravotných odvodov z práce na dohodu.

Od nového roka si študenti a učitelia môžu požičiavať z nového fondu

Od 1. januára 2013 vznikne Fond na podporu vzdelávania, ktorý zlúči súčasný Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov. Prezident Ivan Gašparovič dnes podpísal zákon o Fonde na podporu vzdelávania, ktorý 5. decembra schválili poslanci Národnej rady SR.

Pedagógom umožní nový fond požičať si prostriedky až do výšky 30.000 eur. Študentské pôžičky v novom zákone nemajú určený limit. Dosiaľ bol strop na študentskú pôžičku 1328 eur na akademický rok. Výška pôžičky sa má po novom určovať individuálne. Podľa návrhu zákona budú pri prideľovaní pôžičiek preferovaní študenti zo sociálne slabších pomerov, až následne študenti dosahujúci lepšie výsledky. Úroková sadzba na pôžičky študentov a učiteľov z tohto fondu nebude môcť presiahnuť 4,5 percenta ročne.

Právna norma rozširuje okruh žiadateľov. Kým doteraz si mohli požičať iba začínajúci učitelia, z nového fondu si budú môcť požičať aj učitelia, odborní pracovníci škôl a tiež doktorandi.

Návrh stanovuje, že v záujme bezpečnosti zdrojov fondu musia byť jeho finančné prostriedky vedené výhradne v Štátnej pokladnici. Fond však naďalej zostáva neštátnym. Niektorí opoziční poslanci exriaditeľovi fondu vyčítali, že prostriedky investoval aj do nebankového subjektu, čo bolo podľa nich rizikové.

Nárok na príspevok na bývanie bude mať iba jeden nájomca bytu

Podmienky nároku na príspevok na bývanie v prípade viacerých nájomcov bytu sa od januára budúceho roku zmenia. Podľa návrhu novely zákona o hmotnej núdzi z dielne rezortu práce, ktorú podpísal prezident SR Ivan Gašparovič, bude možné pri spoločnom nájme priznať príspevok len jednému z nájomcov, a to podľa ich vzájomnej dohody.

"Naopak, návrhom sa zmierňujú podmienky v súvislosti s posudzovaním hodnoty motorového vozidla, najmä vo vzťahu k starším vozidlám," dodalo ministerstvo v návrhu. Na posúdenie hodnoty motorového vozidla bude postačovať odborný posudok znalca alebo faktúra vystavená oprávneným subjektom a nebude sa teda vyžadovať predloženie znaleckého posudku ako v súčasnosti.

Preukazovanie hodnoty majetku sa nebude vyžadovať pre jedno motorové vozidlo, ktoré bude podľa technického preukazu staršie ako 10 rokov. "Pri vlastníctve viacerých motorových vozidiel starších ako 20 rokov sa na tieto ako na majetok nebude prihliadať vôbec, čo zároveň vyrieši problém s posudzovaním vozidiel, ktoré fyzicky neexistujú, ale sú v evidencii," vysvetlil rezort.

Zákon zároveň precizuje, koho nemožno považovať za občana v hmotnej núdzi. Pôjde o osoby vo výkone väzby, trestu odňatia slobody či osoby, ktoré sú členom komunity, rehole, spoločnosti alebo v obdobnom spoločenstve založenom cirkvou či náboženskou spoločnosťou. Tiež sa nebudú posudzovať samostatne zárobkovo činné osoby do doby prerušenia alebo zastavenia živnosti.

Cieľom navrhovaných zmien je podľa ministerstva spresnenie podmienok, adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní a obmedzenie zneužívania. Následne, s účinnosťou od januára 2014, rezort pripravuje komplexnú zmenu legislatívy.

Povinnosť obcí zabezpečiť sociálnu službu do 60 dní sa odkladá

Od januára budúceho roka sa odkladá povinnosť pre obce a vyššie územné celky (VÚC) poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu do 60 dní od podania žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní tejto služby. Zmenu prináša novela zákona o sociálnom poistení, ktorú podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.

"Dôvodom je skutočnosť, že samospráva v tomto období nemá vytvorené také podmienky, aby mohla v zákonom stanovenom termíne (od 1. januára 2013) plniť túto úlohu, nakoľko potreba zabezpečiť sociálnu službu vysoko prevyšuje ponuku," konštatovali poslanci v návrhu, ktorý predkladala skupina politikov na čele s Jánom Podmanickým (Smer-SD). Počet čakateľov na sociálnu službu predstavuje približne 10.000 ľudí.

Novela zákona prináša aj zmeny v dôchodkovom poistení. Zavádza spätný vznik dôchodkového poistenia študentov, ak skutočne vyplatená odmena pre brigádnika do 18 rokov presiahne 66 eur a pri študentoch nad 18 rokov 155 eur. V okamihu uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študentov totiž podľa predkladateľov nie je vždy možné vopred určiť presnú sumu odmeny.

Prezident podpísal novelu zákona, s ktorou predtým nesúhlasil

Prezident Ivan Gašparovič podpísal dnes novelu zákona o zodpovednosti za škodu, ktorú pôvodne vrátil poslancom parlamentu. Hlava štátu poukazovala na to, že účelom právnej normy je vytvoriť legislatívne podmienky na zlepšenie fungovania inštitútu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zo zmeny zákona však nebolo jasné, aké prostriedky má poškodená osoba ako účinné využiť na dosiahnutie nápravy. Poslanci Národnej rady (NR) SR prezidentove pripomienky akceptovali a právnu normu v upravenom znení koncom novembra opätovne schválili.

Z podpísanej novely vyplýva, že prijímanie zákonov či schvaľovanie medzinárodných zmlúv parlamentom nebude môcť byť vnímané ako nezákonná činnosť. V súčasnosti čelí NR SR niekoľkým stámiliónovým žalobám za zákony, ktoré poslanci prijali. Tieto žaloby označil predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) pred časom za absurdné.

Samotná novela zároveň stanovuje, že výška nemajetkovej ujmy priznanej na základe zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci sa bude od decembra odvodzovať na základe výšky odškodnenia osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Ako vyplýva z novely, v konaniach o žalobách o náhradu škody majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia aj protichodné súdne rozhodnutia a nepredvídateľné kritériá na určenie výšky nemajetkovej ujmy. Výška nemajetkovej ujmy tak po novom nebude môcť presiahnuť výšku odškodnenia obete násilného trestného činu.

Z novely tiež vyplýva, že v konaniach o žalobách o náhradu škody majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia aj protichodné súdne rozhodnutia a nepredvídateľné kritériá na určenie výšky nemajetkovej ujmy. Výška nemajetkovej ujmy tak po novom nebude môcť presiahnuť výšku odškodnenia obete násilného trestného činu. "V opačnom prípade by vznikal rozpor s poukazovaním na ľudský život ako najvyššiu hodnotu, od ktorej sa odvodzujú ostatné hodnoty," konštatuje sa v novele.

Súdy pri určovaní konkrétnej výšky náhrady za spôsobenú ujmu budú zohľadňovať nielen primeranosť k iným finančným kompenzáciám, ale naďalej prihliadať napríklad na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie.