Bratislava 1. septembra (TASR) - "Línia prežitia" v Európskej únii je viazaná na vyššiu mieru integrácie. Je preto potrebné, aby o prípadných ústavných zmenách na Slovensku diskutovala pracovná skupina zložená z predstaviteľov parlamentných politických strán, aká v minulosti riešila napríklad ústavné zmeny prijaté počas krízy vlády Ivety Radičovej. Na dnešnom diskusnom paneli, venovanom 20. výročiu prijatia Ústavy Slovenskej republiky, to povedal predseda parlamentu Pavol Paška.

"Chcem, aby tá pracovná skupina pokračovala. Osobne si myslím, že budeme musieť reagovať na vývoj v Európskej únii. Čakáme, čo sa udeje v septembri," vyhlásil Paška. Dodal, že skupina by sa mohla zaoberať aj témou odbremenenia Ústavného súdu SR od agendy, ktorá nie je vyslovene riešením káuz súladu legislatívy s Ústavou SR, ako sú napríklad volebné sťažnosti.

Na druhej strane priznal, že parlamentná prax určite prinesie množstvo ďalších ústavných iniciatív "z ktorých väčšinu budeme štandardným parlamentným spôsobom odmietať". Predseda parlamentu sa prikláňa k tomu, aby bola Ústava SR menená len výnimočne, v prípadoch, keď bude zmena odôvodnená veľmi vážnou spoločenskou potrebou.

Právnik a bývalý politik Ivan Šimko reagoval, že práve posledná ústavná novela, ktorá nanovo definovala právomoci prezidenta v období, keď vláda nemá dôveru parlamentu, bola politicky účelová, poškodzuje celý ústavný systém a bolo by ju treba zrušiť. Aj Paška uznal, že novela bola "šitá horúcou ihlou" a v praxi sa ukázali jej mnohé nedostatky. Argumentoval však tým, že si jej prijatie vynútila potreba riešiť problém, ktorý náhle priniesla politická prax.

Podľa Šimka tiež nie je štandardné, ak sa prípadné skrátenie volebného obdobia rieši ad hoc prijatím ústavného zákona a bolo by lepšie, keby ústava systémovo riešila aj tieto otázky.

Na druhej strane varoval pred populistickými tlakmi na zmenu Ústavy SR ohľadom zníženia kvóra v prípade referenda. "Varujem pred hazardnou zmenou. Nepriniesla by viac demokracie, ale naopak, menej," vyhlásil Šimko, podľa ktorého by referendum bez kvóra mohli zneužívať nátlakové skupiny, najmä tie, ktoré majú vplyv na médiá. Odporúčal by však vyriešiť právnu záväznosť referenda, aby úspešné referendum "nebolo len veľmi drahým štátom zaplateným prieskumom verejnej mienky". Odporúčal by tiež upraviť postavenie prokuratúry tak, aby bola súčasťou buď exekutívy, alebo súdnej moci.

Právnik Peter Kresák upozornil, že Šimko otvoril vážne otázky, pri ktorých je potrebná hlboká odborná diskusia. "Ústava SR bola jedenásťkrát menená. Viaceré z týchto zmien mali vyslovene politický charakter a neslúžia ku cti ústavnosti," varoval pred unáhlenými ústavnými zmenami Kresák. "Zmeny Ústavy SR by si zaslúžili špeciálnu hlavu v Ústave SR," naznačil, že táto hlava by sprísňovala pravidlá, za akých sa môže do Ústavy zasahovať. Zároveň poznamenal, že nie je proti Paškovej iniciatíve na vytvorenie pracovnej skupiny z členov politických strán, ale podľa neho by malo význam aj vytvorenie odborného orgánu, ktorý by sa týmito otázkami zaoberal a nebol by vyslovene spojený s politickými stranami.