Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. apríl 2024Meniny má Valér
< sekcia Slovensko

Kto ide za prácou do zahraničia, musí vedieť, čo a pre koho bude robiť

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

"S vidinou lepšieho zárobku odchádzajú ľudia za prácou aj bez toho, aby si poriadne preverili zahraničné firmy," uviedol výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

Bratislava 26. januára (TASR) – Najlepším spôsobom, ako sa nestať obeťou novodobého otroctva, je mať pred cestou za prácou v zahraničí čo najširšie informácie o pracovnej ponuke i tých, ktorí ju poskytujú a sprostredkujú. Pripomína výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) Marian Mesároš. Upozorňuje na to, že fenomén obchodovania s ľuďmi a nútenej práce je v súčasnosti aktuálna téma v celej Európskej únii.

"S vidinou lepšieho zárobku odchádzajú ľudia za prácou aj bez toho, aby si poriadne preverili zahraničné firmy, pre ktoré majú pracovať a nevenujú pozornosť ani tomu, aby si pred cestou zabezpečili potrebnú ochranu," vysvetlil Mesároš podstatu problému, ktorý sa týka aj Slovákov.

Základom prevencie pred prípadným zneužitím je mať o pracovnej ponuke informácie pokiaľ možno z viacerých zdrojov. "Je dobré sa pokúsiť skontaktovať s ľuďmi, ktorí s podobnou ponukou už mali skúsenosť, prípadne o aktuálnej ponuke takisto uvažujú," povedal Mesároš. Za veľmi dôležité pokladá to, aby sa človek idúci za prácou do zahraničia dohodol na pravidelnom kontakte so svojimi najbližšími a mal k dispozícii nielen ich telefónne čísla, ale aj kontakty na inštitúcie, ktoré môžu v prípade nepríjemností pomôcť.

Radí takisto osobne si vybavovať všetky úradné záležitosti v zahraničí. V prípade osobných dokladov je podľa neho potrebné mať ich neustále pri sebe a s výnimkou polície či pohraničnej stráže ich nikomu nedávať. "Ak niekto doklady zoberie, prípadne sa stratia, poškodený to musí okamžite nahlásiť na polícií a kontaktovať slovenské veľvyslanectvo v danej krajine," zdôraznil. "Jednu kópiu dokladov je potrebné nechať doma," dodal.

Ľudia cestujúci za prácou by podľa riaditeľa SNSĽP mali byť tiež veľmi obozretní v prípade ponúk na dary alebo pôžičky, nemali by sa nikomu zaväzovať.

Informácie o tom, ako predísť riziku obchodovania s ľuďmi, ale aj to, čo robiť v prípade, keď sa človek stane obeťou týchto nezákonných praktík, vysvetľuje SNSĽP vo svojom informačnom letáku pod názvom Naučme sa spolu viac.

Obeťami obchodovania s ľuďmi sa stávajú v rovnakej miere muži aj ženy. Zo štúdie Medzinárodnej organizácie práce (ILO) skúmajúcej údaje zo sveta za roky 2002–2011 vyplýva, že v tomto období bolo nútenou prácou vykorisťovaných 20,9 milióna ľudí, pričom 55 percent z nich boli ženy a 45 percent muži. Vláda USA vo svojej hodnotiacej správe Trafficking in Persons (TIP) Report odhaduje, že v roku 2013 bolo celosvetovo identifikovaných takmer 45.000 obetí obchodu s ľuďmi, z toho v Európe viac ako 10.000. Medzinárodné organizácie pripomínajú, že skutočný počet obetí tohto trestného činu, spolu s tými, ktoré neboli inštitúciami zachytené, je omnoho vyšší.

Podľa zistení neziskových organizácií sú na Slovensku najčastejšími obeťami obchodovania s ľuďmi mladí Rómovia z osád vo veku 18-35 rokov. Zneužívaní sú najmä na nútenú prácu, prostitúciu i nútené žobranie.