Bratislava 19. mája (TASR) – Pravidlá civilného procesného práva sa budú meniť. Zmeny prináša trojica civilnoprávnych kódexov z dielne ministerstva spravodlivosti, o ktorých v úvode ôsmeho rokovacieho dňa 51. schôdze Národnej rady SR diskutujú poslanci. Právne normy majú nahradiť takmer 80-krát novelizovaný Občiansky súdny poriadok z roku 1963. Ide o Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.

Podľa Civilného sporového poriadku budú súdy postupovať v klasických sporových konaniach. Civilný mimosporový poriadok upraví napríklad rozhodovanie o statusových otázkach, otázkach starostlivosti súdu o maloletých či spôsobilosti na právne úkony. Správny súdny poriadok zas právomoc a príslušnosť súdov konajúcich v správnom súdnictve.

Civilný sporový poriadok prinesie podstatnú zmenu, a to zásadu koncentrácie. Vďaka nej budú môcť sudcovia pri sporoch stanoviť stranám, ktoré sa súdia, aby všetky dôkazy predložili v stanovenej lehote, inak sa na ne nebude prihliadať. V súčasnosti sa totiž stáva, že aj po dvoch rokoch konania, keď by mal súd rozhodnúť, jeden z účastníkov s cieľom pojednávanie naťahovať prinesie nové dôkazy, a proces sa tak predlžuje.

Zefektívniť a zrýchliť proces pred súdom by malo aj predbežné vypočutie strán. Podľa ministra spravodlivosti Tomáš Boreca (Smer-SD) sa často môže prísť na to, že samotný spor nie je potrebný. Má tiež platiť, že svedka bude musieť pre potreby súdu zabezpečiť tá strana sporu, ktorá ho navrhla. V prípade námietok zaujatosti voči sudcom pri sporových konaniach zase majú hroziť pokuty do 500 eur, ak súd námietku neprijme a zistí, že išlo o zjavnú obštrukciu.

Prieťahom v súdnom konaní majú zamedziť aj zmeny v doručovaní súdnych zásielok, ktoré bude priamo viazané na adresu trvalého pobytu. Ak si tam dotyčný zásielku neprevezme, súd ju po zákonnej lehote bude považovať za doručenú. V zákone sa zakotvuje aj používanie elektronickej pošty, telefonickej komunikácie, webovej stránky a dátového súboru. Tým sa má zároveň zjednodušiť a zhospodárniť vedenie sporov. To má za cieľ aj zjednodušenie právnej úpravy trov konania.

Nové kódexy revidujú aj dovolacie konanie, ktoré má byť po novom založené na kombinácii revízneho a kasačného systému. Prepracoval sa i inštitút mimoriadneho dovolania, aby zodpovedal Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zásadné zmeny čakajú aj správne súdnictvo, napríklad v miestnej príslušnosti, čo má znamenať, že najviac správnych vecí už nebude na bratislavských súdoch. Novinkou je aj tzv. kasačná sťažnosť, ktorá bude prípustná proti rozhodnutiam krajských súdov a tiež kauzálna príslušnosť.

Civilný mimosporový poriadok sa má využívať v mimosporovej agende tvorenej najmä tzv. statusovými vecami, čo sú prípady, keď štát a spoločnosť majú eminentný záujem na ich vyriešení. Je to napríklad rozhodovanie o maloletých deťoch či dedičských veciach. Na rozdiel od sporovej agendy sa v takzvanom mimosporovom konaní uplatňuje vyšetrovacia zásada. Súd teda nie je odkázaný len na dôkazy prednesené účastníkmi, ale sám musí dôkazy vykonávať v záujme zistenia objektívnej, materiálnej pravdy.

Po 14. hodine začne v pléne rozprava k voľbe nového predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), samotné tajné hlasovanie je naplánované po 17. hodine. O post predsedu NKÚ sa uchádzajú traja nominanti. Maroša Žilinku, prokurátora a bývalého štátneho tajomníka na ministerstve vnútra za vlády Ivety Radičovej, nominovalo KDH, podporu má u 60 opozičných poslancov. Henrietu Crkoňovú, bývalú vedúcu služobného úradu na ministerstve školstva za vlády Smeru-SD, navrhli poslanci Marián Kvasnička (nezaradený) a Štefan Kuffa (OĽaNO). Karola Mitríka, bývalého šéfa SIS, navrhol šéf SDKÚ-DS Pavol Frešo.