Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Tie sa potom musia naprávať buď cestou prezidentkinho veta, alebo v novom legislatívnom procese.
Autor TASR
Bratislava 27. júna (TASR) - Príliš rýchle prerokúvanie návrhov v parlamente vytvára väčší priestor pre vznik legislatívnych chýb. Pre TASR to skonštatoval ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák. Spor v súvislosti s prerokúvaním zákona v prvom aj druhom čítaní na rovnakej schôdzi nie je podľa neho nový. Podobná situácia nastala pri rokovaní o obrannej dohode s USA. Problém vidí v nevhodnom znení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady (NR) SR.
"Výkladový spor, ktorý vznikol na konci súčasného volebného obdobia, nie je ničím novým. Otázka lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch sa zhodou okolností riešila aj na konci predchádzajúceho volebného obdobia, a to konkrétne pri Istanbulskom dohovore ako medzinárodnej zmluve," uviedol pre TASR Bujňák.
Rokovací poriadok hovorí, že keď návrh prejde do druhého čítania, parlament na základe návrhu predsedu NR SR určí lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch. Lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní. "Parlamentná väčšina bola v predchádzajúcom volebnom období toho názoru, že ak výbory prerokujú pridelenú vec skôr ako v lehote 30 dní odo dňa pridelenia návrhu, žiadny problém nevznikne," ozrejmil právnik. Rovnaký výklad prišiel podľa neho aj v súčasnom volebnom období, napríklad pri prerokúvaní obrannej dohody. "Tá bola doručená parlamentu 4. februára 2022 a súhlas bol vyslovený už o päť dní neskôr," doplnil.
Zákon o rokovacom poriadku je preto podľa Bujňáka aj v tejto časti napísaný nevhodne. Dodal, že príliš rýchle prerokúvanie návrhov vo všeobecnosti vytvára väčší priestor pre vznik legislatívnych chýb. Tie sa potom musia naprávať buď cestou prezidentkinho veta, alebo v novom legislatívnom procese.
"Základným problémom legislatívneho procesu u nás je, že porušenia pravidiel v rokovacom poriadku ešte samy osebe nevedú k protiústavnosti schváleného zákona," skonštatoval právnik v tejto súvislosti. Takýto je podľa neho dlhodobý prístup Ústavného súdu (ÚS) SR. Pri tzv. rodinnom balíčku napríklad ÚS síce konštatoval porušenie pravidiel legislatívneho procesu, no ich porušenie ešte protiústavnosť nespôsobilo. "Ak by sme preto chceli vidieť prísnejší prístup Ústavného súdu k porušovaniu legislatívnych pravidiel, museli by sme im dať vyšší stupeň právnej sily, teda pozdvihnúť aspoň niektoré z nich zo súčasnej zákonnej úrovne na úroveň ústavného textu," dodal Bujňák.
V stredu (28. 6.) by malo v parlamente prísť na rad rokovanie o návrhoch, ktoré ešte v úvode schôdze prešli do druhého čítania. Ich zaradenie do programu žiadalo OĽANO spolu s nezaradenými poslancami okolo Tomáša Tarabu. Ide o vyše 20 návrhov. Štandardne sa o takýchto návrhoch rokuje až na ďalšej riadnej schôdzi.
"Výkladový spor, ktorý vznikol na konci súčasného volebného obdobia, nie je ničím novým. Otázka lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch sa zhodou okolností riešila aj na konci predchádzajúceho volebného obdobia, a to konkrétne pri Istanbulskom dohovore ako medzinárodnej zmluve," uviedol pre TASR Bujňák.
Rokovací poriadok hovorí, že keď návrh prejde do druhého čítania, parlament na základe návrhu predsedu NR SR určí lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch. Lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní. "Parlamentná väčšina bola v predchádzajúcom volebnom období toho názoru, že ak výbory prerokujú pridelenú vec skôr ako v lehote 30 dní odo dňa pridelenia návrhu, žiadny problém nevznikne," ozrejmil právnik. Rovnaký výklad prišiel podľa neho aj v súčasnom volebnom období, napríklad pri prerokúvaní obrannej dohody. "Tá bola doručená parlamentu 4. februára 2022 a súhlas bol vyslovený už o päť dní neskôr," doplnil.
Zákon o rokovacom poriadku je preto podľa Bujňáka aj v tejto časti napísaný nevhodne. Dodal, že príliš rýchle prerokúvanie návrhov vo všeobecnosti vytvára väčší priestor pre vznik legislatívnych chýb. Tie sa potom musia naprávať buď cestou prezidentkinho veta, alebo v novom legislatívnom procese.
"Základným problémom legislatívneho procesu u nás je, že porušenia pravidiel v rokovacom poriadku ešte samy osebe nevedú k protiústavnosti schváleného zákona," skonštatoval právnik v tejto súvislosti. Takýto je podľa neho dlhodobý prístup Ústavného súdu (ÚS) SR. Pri tzv. rodinnom balíčku napríklad ÚS síce konštatoval porušenie pravidiel legislatívneho procesu, no ich porušenie ešte protiústavnosť nespôsobilo. "Ak by sme preto chceli vidieť prísnejší prístup Ústavného súdu k porušovaniu legislatívnych pravidiel, museli by sme im dať vyšší stupeň právnej sily, teda pozdvihnúť aspoň niektoré z nich zo súčasnej zákonnej úrovne na úroveň ústavného textu," dodal Bujňák.
V stredu (28. 6.) by malo v parlamente prísť na rad rokovanie o návrhoch, ktoré ešte v úvode schôdze prešli do druhého čítania. Ich zaradenie do programu žiadalo OĽANO spolu s nezaradenými poslancami okolo Tomáša Tarabu. Ide o vyše 20 návrhov. Štandardne sa o takýchto návrhoch rokuje až na ďalšej riadnej schôdzi.
