Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Veľký pôst je obdobím, počas ktorého by sa mal veriaci viac zamýšľať nad svojím spasením, duchovným životom, venovať sa modlitbe a zmiereniu s blížnymi, prípadne odmietať telesné pôžitky.
Autor TASR
Osadné 18. februára (TASR) - Zatiaľ čo dnešnou Popolcovou stredou sa začína vo viacerých kresťanských cirkvách 40-dňové pôstne obdobie pred slávením sviatkov Veľkej noci, v Pravoslávnej cirkvi odštartuje Veľký pôst o niekoľko dní neskôr. Riadi sa totiž Juliánskym kalendárom.
Aj keď sa pravoslávnym kresťanom začína Veľký pôst až v pondelok 23. februára, prípravy na neho sa začali už v trojtýždňovom predstihu. "Najprv je táto príprava duchovná, s dôrazom na pokánie a návrat hriešneho človeka k Bohu, neskôr, týždeň pred samotným začiatkom pôstu už naši veriaci nejedia žiadne mäsité pokrmy. Aby do tohto dôležitého obdobia v roku vstúpili s vyrovnaným svedomím, deň pred ním sa jeden druhému ospravedlňujú a odpúšťajú si," uviedol pre TASR správca Pravoslávnej cirkvi v obciach Osadné a Hostovice Peter Soroka.
Počas pôstneho obdobia až do sviatku Zmŕtvychvstania by sa mali pravoslávni veriaci zdržiavať mäsa, vajec, syra a mliečnych výrobkov. Rybu si podľa Soroku môžu pripravovať iba počas dvoch veľkých sviatkov a stravu s olejom len cez víkendy a asi štyri ďalšie dni v rámci prebiehajúceho pôstu. "Aj na Slovensku sa ešte stále nájdu ľudia, ktorí dodržujú starobylú tradíciu, keď prvé dni pôstu nejedia ani nepijú vôbec nič," podčiarkol duchovný.
Veľký pôst je podľa jeho ďalších slov obdobím, počas ktorého by sa mal veriaci viac zamýšľať nad svojím spasením, duchovným životom, venovať sa modlitbe a zmiereniu s blížnymi, prípadne odmietať telesné pôžitky. "Je na mieste zdržiavať sa napríklad aj intímností v manželskom spolužití. Obmedzenie v jedle je nápomocné pri sústredení sa na duchovné veci, ale aj pri boji s vášňami," ozrejmil Soroka.
V pravoslávnych chrámoch nastanú počas pôstneho obdobia zmeny v bohoslužbách. Budú oveľa dlhšie, kajúcnejšie, s častejším čítaním Žaltára a klaňaním sa veriacich až po zem. Od pondelka do piatka sa v nich nebude slúžiť klasická liturgia s vykonávaním Eucharistie. Tá bude nahradená takzvanou liturgiou Vopred posvätených Darov. "Pravoslávny Veľký pôst je teda stáročiami overená "diéta" pre dušu aj telo človeka, ktorá ho má viesť k duchovnému i telesnému zdraviu a napokon k spaseniu. Je zostavený svätými otcami Cirkvi, ktorí nemali iba teologické, ale aj medicínske a iné vzdelanie, takže mohli pôst zosúladiť a posúdiť z rôznych strán, aby bol prospešný v každom ohľade," uzavrel Soroka.
Aj keď sa pravoslávnym kresťanom začína Veľký pôst až v pondelok 23. februára, prípravy na neho sa začali už v trojtýždňovom predstihu. "Najprv je táto príprava duchovná, s dôrazom na pokánie a návrat hriešneho človeka k Bohu, neskôr, týždeň pred samotným začiatkom pôstu už naši veriaci nejedia žiadne mäsité pokrmy. Aby do tohto dôležitého obdobia v roku vstúpili s vyrovnaným svedomím, deň pred ním sa jeden druhému ospravedlňujú a odpúšťajú si," uviedol pre TASR správca Pravoslávnej cirkvi v obciach Osadné a Hostovice Peter Soroka.
Počas pôstneho obdobia až do sviatku Zmŕtvychvstania by sa mali pravoslávni veriaci zdržiavať mäsa, vajec, syra a mliečnych výrobkov. Rybu si podľa Soroku môžu pripravovať iba počas dvoch veľkých sviatkov a stravu s olejom len cez víkendy a asi štyri ďalšie dni v rámci prebiehajúceho pôstu. "Aj na Slovensku sa ešte stále nájdu ľudia, ktorí dodržujú starobylú tradíciu, keď prvé dni pôstu nejedia ani nepijú vôbec nič," podčiarkol duchovný.
Veľký pôst je podľa jeho ďalších slov obdobím, počas ktorého by sa mal veriaci viac zamýšľať nad svojím spasením, duchovným životom, venovať sa modlitbe a zmiereniu s blížnymi, prípadne odmietať telesné pôžitky. "Je na mieste zdržiavať sa napríklad aj intímností v manželskom spolužití. Obmedzenie v jedle je nápomocné pri sústredení sa na duchovné veci, ale aj pri boji s vášňami," ozrejmil Soroka.
V pravoslávnych chrámoch nastanú počas pôstneho obdobia zmeny v bohoslužbách. Budú oveľa dlhšie, kajúcnejšie, s častejším čítaním Žaltára a klaňaním sa veriacich až po zem. Od pondelka do piatka sa v nich nebude slúžiť klasická liturgia s vykonávaním Eucharistie. Tá bude nahradená takzvanou liturgiou Vopred posvätených Darov. "Pravoslávny Veľký pôst je teda stáročiami overená "diéta" pre dušu aj telo človeka, ktorá ho má viesť k duchovnému i telesnému zdraviu a napokon k spaseniu. Je zostavený svätými otcami Cirkvi, ktorí nemali iba teologické, ale aj medicínske a iné vzdelanie, takže mohli pôst zosúladiť a posúdiť z rôznych strán, aby bol prospešný v každom ohľade," uzavrel Soroka.
