Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V nedeľu 29. októbra uplynie 100 rokov od prvého letu na tejto trase.
Autor TASR
Praha/Bratislava 28. októbra (TASR) — Pôvodne sa mal historicky prvý let na trase Praha - Bratislava uskutočniť v deň piateho výročia vzniku Československej republiky — teda 28. októbra 1923. Pre nepriaznivé počasie sa tak napokon stalo o deň neskôr.
V nedeľu 29. októbra uplynie 100 rokov od prvého letu na tejto trase. Išlo o prvý krok a zahájenie činnosti Československých štátnych aerolínií, ktoré vznikli 6. októbra 1923.
"Plánovaný termín 28. októbra sa nepodarilo zrealizovať z dôvodu nepriaznivého počasia, ktoré panovalo nielen na letisku Praha – Kbely, ale aj na trase preletu. Slávnostný akt sa však aj napriek tomu uskutočnil 29. októbra. Pilot Karel Brabenec napriek nízkej viditeľnosti, krátko po 12.30 hodine odštartoval z letiska Praha – Kbely. Nad letiskom vykonal slávnostný okruh, ktorému sa prizerali návštevníci letiska, medzi ktorými boli aj významní predstavitelia politického, hospodárskeho a kultúrneho života. Samozrejme, nechýbali ani zástupcovia československej brannej moci," uviedol pre TASR odborník na letectvo a vojenský historik Peter Šumichrast.
Brabenec vykonal prelet s lietadlom Aero A-14, označovanom vo vtedajšej leteckej komunite ako "veľký branďák". V prípade tohto lietadla išlo o licenčnú výrobu pôvodného typu Hansa-Brandenburg C.I. svetoznámeho nemeckého konštruktéra Ernesta Heinkla. "Tak, ako to bolo v tejto etape vývoja letectva a kategórii lietadla bežné, išlo o dvojmiestny jednomotorový dvojplošník zmiešanej konštrukcie. Stroj mohol pri optimálnych poveternostných podmienkach dosiahnuť maximálnu rýchlosť 179 km/h, dolet 450 km a dostup 4900 metrov," povedal Šumichrast.
Na palube lietadla sa okrem pilota nachádzal aj jeden pasažier — redaktor Lidových novín Václav König a 800 gramov leteckej pošty. Let, ktorý sa zapísal do histórie československého letectva, vykonal na trase Praha – Kbely – Nemecký Brod (teraz Havlíčkov Brod) – Břeclav. Ďalej pokračoval po toku Dunaja až na miesto pristátia na letisku Vajnory. Brabenec lietadlo "posadil" na vzletovú a pristávaciu plochu vajnorského letiska po dvoch hodinách a 20 minútach letu.
V ten istý deň sa uskutočnil aj let rovnakého typu lietadla Československých štátnych aerolínií, avšak na opačnej trase Vajnory – Praha – Kbely. "Stroj s registráciou L-BARI pilotoval 28-ročný vojenský pilot rotmajster Josef Cinibulk. S ním ako pasažier do lietadla zasadol Gustáv Adolf Ježo, redaktor časopisu Slovensko. Podobne ako 'pražská' A-14-ka aj Cinibulkov stroj okrem pasažiera viezol leteckú poštu s hmotnosťou jedného kilogramu," spresnil Šumichrast.
K osudom oboch skúsených československých pilotov, ktorí vykonali prvé dva historické lety Československých štátnych aerolínií, možno uviesť, že ich život pevne spojený s letectvom a lietaním sa skončil tragicky po smrteľných leteckých haváriách.
"Prvým z nich, ktorého život sa naplnil pri lietaní, bol Cinibulk, ktorý zahynul ako príslušník piešťanského leteckého pluku 3 dňa 7. mája 1928 pri obci Horné Otrokovce. Osud Brabenca, druhého z dvojice pilotov, sa zavŕšil 13. augusta 1938, pri leteckej havárii dopravného lietadla Československých aerolínií pri nemeckom Durbachu," pripomenul Šumichrast.
Vytvorenie komerčnej linky na trase Praha – Vajnory bolo prvým z krokov Československých štátnych aerolínií v ďalšom rozvoji civilnej leteckej dopravy na území vtedajšieho Československa. "Československé štátne aerolínie na základe dosiahnutých výsledkov prepravy osôb a rôzneho materiálu, ako aj zvyšujúceho sa záujmu verejnosti o leteckú dopravu, sprevádzkovali aj ďalšie linky vnútroštátnej leteckej dopravy. V roku 1924 otvorili linku Praha – Bratislava – Košice. O tri roky neskôr stroje Československých štátnych aerolínií lietali s pasažiermi už aj do Užhorodu či Mariánskych Lázní," dodal Šumichrast.
Za viac ako 95-ročnú históriu bola linka Československých a neskôr Českých aerolínii na trase Praha – Bratislava niekoľkokrát prerušená. Posledný pravidelný let medzi hlavnými mestami oboch nástupníckych štátov bývalého Československa sa uskutočnil 11. januára 2019.
"Spoločnosť Československé aerolínie linku ukončila z prevádzkových dôvodov, pričom došlo k ukončeniu leasingového prenájmu lietadiel ATR, ktorými sa táto linka lietala. Za posledný rok 2018 bolo odbavených približne 16.000 pasažierov na prílete a odlete spolu," uviedla pre TASR hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Tóthová.
V nedeľu 29. októbra uplynie 100 rokov od prvého letu na tejto trase. Išlo o prvý krok a zahájenie činnosti Československých štátnych aerolínií, ktoré vznikli 6. októbra 1923.
"Plánovaný termín 28. októbra sa nepodarilo zrealizovať z dôvodu nepriaznivého počasia, ktoré panovalo nielen na letisku Praha – Kbely, ale aj na trase preletu. Slávnostný akt sa však aj napriek tomu uskutočnil 29. októbra. Pilot Karel Brabenec napriek nízkej viditeľnosti, krátko po 12.30 hodine odštartoval z letiska Praha – Kbely. Nad letiskom vykonal slávnostný okruh, ktorému sa prizerali návštevníci letiska, medzi ktorými boli aj významní predstavitelia politického, hospodárskeho a kultúrneho života. Samozrejme, nechýbali ani zástupcovia československej brannej moci," uviedol pre TASR odborník na letectvo a vojenský historik Peter Šumichrast.
Brabenec vykonal prelet s lietadlom Aero A-14, označovanom vo vtedajšej leteckej komunite ako "veľký branďák". V prípade tohto lietadla išlo o licenčnú výrobu pôvodného typu Hansa-Brandenburg C.I. svetoznámeho nemeckého konštruktéra Ernesta Heinkla. "Tak, ako to bolo v tejto etape vývoja letectva a kategórii lietadla bežné, išlo o dvojmiestny jednomotorový dvojplošník zmiešanej konštrukcie. Stroj mohol pri optimálnych poveternostných podmienkach dosiahnuť maximálnu rýchlosť 179 km/h, dolet 450 km a dostup 4900 metrov," povedal Šumichrast.
Na palube lietadla sa okrem pilota nachádzal aj jeden pasažier — redaktor Lidových novín Václav König a 800 gramov leteckej pošty. Let, ktorý sa zapísal do histórie československého letectva, vykonal na trase Praha – Kbely – Nemecký Brod (teraz Havlíčkov Brod) – Břeclav. Ďalej pokračoval po toku Dunaja až na miesto pristátia na letisku Vajnory. Brabenec lietadlo "posadil" na vzletovú a pristávaciu plochu vajnorského letiska po dvoch hodinách a 20 minútach letu.
V ten istý deň sa uskutočnil aj let rovnakého typu lietadla Československých štátnych aerolínií, avšak na opačnej trase Vajnory – Praha – Kbely. "Stroj s registráciou L-BARI pilotoval 28-ročný vojenský pilot rotmajster Josef Cinibulk. S ním ako pasažier do lietadla zasadol Gustáv Adolf Ježo, redaktor časopisu Slovensko. Podobne ako 'pražská' A-14-ka aj Cinibulkov stroj okrem pasažiera viezol leteckú poštu s hmotnosťou jedného kilogramu," spresnil Šumichrast.
K osudom oboch skúsených československých pilotov, ktorí vykonali prvé dva historické lety Československých štátnych aerolínií, možno uviesť, že ich život pevne spojený s letectvom a lietaním sa skončil tragicky po smrteľných leteckých haváriách.
"Prvým z nich, ktorého život sa naplnil pri lietaní, bol Cinibulk, ktorý zahynul ako príslušník piešťanského leteckého pluku 3 dňa 7. mája 1928 pri obci Horné Otrokovce. Osud Brabenca, druhého z dvojice pilotov, sa zavŕšil 13. augusta 1938, pri leteckej havárii dopravného lietadla Československých aerolínií pri nemeckom Durbachu," pripomenul Šumichrast.
Vytvorenie komerčnej linky na trase Praha – Vajnory bolo prvým z krokov Československých štátnych aerolínií v ďalšom rozvoji civilnej leteckej dopravy na území vtedajšieho Československa. "Československé štátne aerolínie na základe dosiahnutých výsledkov prepravy osôb a rôzneho materiálu, ako aj zvyšujúceho sa záujmu verejnosti o leteckú dopravu, sprevádzkovali aj ďalšie linky vnútroštátnej leteckej dopravy. V roku 1924 otvorili linku Praha – Bratislava – Košice. O tri roky neskôr stroje Československých štátnych aerolínií lietali s pasažiermi už aj do Užhorodu či Mariánskych Lázní," dodal Šumichrast.
Za viac ako 95-ročnú históriu bola linka Československých a neskôr Českých aerolínii na trase Praha – Bratislava niekoľkokrát prerušená. Posledný pravidelný let medzi hlavnými mestami oboch nástupníckych štátov bývalého Československa sa uskutočnil 11. januára 2019.
"Spoločnosť Československé aerolínie linku ukončila z prevádzkových dôvodov, pričom došlo k ukončeniu leasingového prenájmu lietadiel ATR, ktorými sa táto linka lietala. Za posledný rok 2018 bolo odbavených približne 16.000 pasažierov na prílete a odlete spolu," uviedla pre TASR hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Tóthová.
