Attack on Prime Minister
News in English
Od začiatku vydávania týždenníka mal Hodža na zreteli, aby boli články v ňom blízke širokým ľudovým vrstvám.
Autor TASR
Budapešť/Bratislava 4. júla (TASR) - Slovenský týždenník patril medzi najčítanejšie periodiká na Slovensku a tiež v slovenských enklávach na Dolnej zemi. V Budapešti ho začal vydávať právnik a neskôr úspešný slovenský politik Milan Hodža. V utorok 4. júla uplynie 120 rokov ako začal vychádzať Slovenský týždenník.
Milan Hodža sa začal novinárčine venovať v roku 1896 počas štúdia na Právnickej fakulte v Budapešti. Po vstupe do miestneho Slovenského spolku nadviazal spoluprácu so Slovenskými listami v Ružomberku, s časopisom Hlas Vavra Šrobára a Pavla Blahu a s peštianskym časopisom Abendblatt.
V roku 1900 sa stal redaktorom a administrátorom Slovenského denníka - slovenskej verzie grajciarového denníka peštianskeho tlačiara Viktora Szekélyho. O rok neskôr však Slovenský denník pre nedostatok finančných prostriedkov zanikol.
Vďaka finančnej pomoci Československej jednoty pražskej začal 4. júla 1903 Hodža vydávať Slovenský týždenník, ktorý zakrátko začal vychádzať v náklade 14.000 výtlačkov, čo bol najvyšší náklad z vtedajších slovenských časopisov.
Od začiatku vydávania týždenníka mal Hodža na zreteli, aby boli články v ňom blízke širokým ľudovým vrstvám. Spolu s ďalšími predstaviteľmi mladej generácie hlasistov formoval aj na stránkach týždenníka progresívnejšie krídlo slovenskej politiky. Na obsahu týždenníka sa okrem Hodžu podieľali Jozef Matuškovič, Dušan Porubský, Milan Lichard, Jozef Šimko či Juraj Novák.
Vydávanie týždenníka neskôr prevzal Budapeštiansky nakladateľský spolok. Po roku 1918, teda po vzniku prvej Československej republiky (ČSR), sa týždenník z Budapešti presťahoval najprv do Martina a neskôr do Bratislavy, kde do decembra 1938 vychádzal ako orgán agrárnej strany.
Politickú kariéru začal Hodža ako poslanec (1905-1910) uhorského parlamentu. Patril k agrárnemu krídlu Slovenskej národnej strany (SNS), v ktorej od roku 1906 pôsobil ako podpredseda. Snažil sa o vytvorenie vlastnej agrárnej strany, ale jeho snahy prerušila prvá svetová vojna (1914-1918).
V roku 1919 založil Slovenskú roľnícku jednotu, z ktorej sa neskôr vytvorila Slovenská národná a roľnícka strana. Po vzniku Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, do ktorej sa zlúčili agrárne strany vtedajšej ČSR, sa v roku 1922 stal podpredsedom jej slovenského výkonného výboru, Slovenskej roľníckej jednoty.
Po vzniku prvej ČSR pôsobil najprv ako splnomocnený zástupca československej vlády v Budapešti. Od roku 1919 viedol viaceré ministerstvá: ministerstvo zjednotenia zákonov a organizácií (1919-1920), ministerstvo poľnohospodárstva (1922-1925), školstva (1926-1929), krátko aj ministerstvo zahraničných vecí (december 1935-február 1936). Najvýznamnejšiu politickú funkciu, post predsedu československej vlády, zastával v rokoch 1935-1938.
Po Mníchovskej dohode (1938) a odstúpení pohraničných oblastí ČSR Adolfovi Hitlerovi jeho vláda po 22. novembri 1938 podala demisiu. Hodža emigroval do Švajčiarska, istý čas strávil vo Francúzsku a potom v Spojenom kráľovstve, kde ho v novembri 1940 Edvard Beneš vymenoval za podpredsedu Štátnej rady.
Nezhody s Benešom v otázkach povojnového usporiadania ČSR ako aj značné zdravotné problémy prinútili Hodžu v roku 1941 odísť do Spojených štátov amerických (USA).
Milan Hodža, ktorý patril k prvým priekopníkom myšlienky európskej integrácie, zomrel 27. júna 1944 v americkom meste Clearwater.
Jeho pozostatky previezli do Chicaga, kde ho pochovali na Českom národnom cintoríne. Vo svojej poslednej vôli však vyjadril želanie, aby ho pochovali na Slovensku. To sa podarilo až po 58 rokoch od jeho úmrtia.
Rakvu s jeho telesnými pozostatkami i jeho manželky (Ireny Hodžovej rod. Pivkovej) priviezol slovenský vládny špeciál z Chicaga do Bratislavy 25. júna 2002. O dva dni neskôr, 27. júna, za účasti štátnych predstaviteľov, ich uložili do rodinnej hrobky na Národnom cintoríne v Martine.
Milan Hodža sa začal novinárčine venovať v roku 1896 počas štúdia na Právnickej fakulte v Budapešti. Po vstupe do miestneho Slovenského spolku nadviazal spoluprácu so Slovenskými listami v Ružomberku, s časopisom Hlas Vavra Šrobára a Pavla Blahu a s peštianskym časopisom Abendblatt.
V roku 1900 sa stal redaktorom a administrátorom Slovenského denníka - slovenskej verzie grajciarového denníka peštianskeho tlačiara Viktora Szekélyho. O rok neskôr však Slovenský denník pre nedostatok finančných prostriedkov zanikol.
Vďaka finančnej pomoci Československej jednoty pražskej začal 4. júla 1903 Hodža vydávať Slovenský týždenník, ktorý zakrátko začal vychádzať v náklade 14.000 výtlačkov, čo bol najvyšší náklad z vtedajších slovenských časopisov.
Od začiatku vydávania týždenníka mal Hodža na zreteli, aby boli články v ňom blízke širokým ľudovým vrstvám. Spolu s ďalšími predstaviteľmi mladej generácie hlasistov formoval aj na stránkach týždenníka progresívnejšie krídlo slovenskej politiky. Na obsahu týždenníka sa okrem Hodžu podieľali Jozef Matuškovič, Dušan Porubský, Milan Lichard, Jozef Šimko či Juraj Novák.
Vydávanie týždenníka neskôr prevzal Budapeštiansky nakladateľský spolok. Po roku 1918, teda po vzniku prvej Československej republiky (ČSR), sa týždenník z Budapešti presťahoval najprv do Martina a neskôr do Bratislavy, kde do decembra 1938 vychádzal ako orgán agrárnej strany.
Politickú kariéru začal Hodža ako poslanec (1905-1910) uhorského parlamentu. Patril k agrárnemu krídlu Slovenskej národnej strany (SNS), v ktorej od roku 1906 pôsobil ako podpredseda. Snažil sa o vytvorenie vlastnej agrárnej strany, ale jeho snahy prerušila prvá svetová vojna (1914-1918).
V roku 1919 založil Slovenskú roľnícku jednotu, z ktorej sa neskôr vytvorila Slovenská národná a roľnícka strana. Po vzniku Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, do ktorej sa zlúčili agrárne strany vtedajšej ČSR, sa v roku 1922 stal podpredsedom jej slovenského výkonného výboru, Slovenskej roľníckej jednoty.
Po vzniku prvej ČSR pôsobil najprv ako splnomocnený zástupca československej vlády v Budapešti. Od roku 1919 viedol viaceré ministerstvá: ministerstvo zjednotenia zákonov a organizácií (1919-1920), ministerstvo poľnohospodárstva (1922-1925), školstva (1926-1929), krátko aj ministerstvo zahraničných vecí (december 1935-február 1936). Najvýznamnejšiu politickú funkciu, post predsedu československej vlády, zastával v rokoch 1935-1938.
Po Mníchovskej dohode (1938) a odstúpení pohraničných oblastí ČSR Adolfovi Hitlerovi jeho vláda po 22. novembri 1938 podala demisiu. Hodža emigroval do Švajčiarska, istý čas strávil vo Francúzsku a potom v Spojenom kráľovstve, kde ho v novembri 1940 Edvard Beneš vymenoval za podpredsedu Štátnej rady.
Nezhody s Benešom v otázkach povojnového usporiadania ČSR ako aj značné zdravotné problémy prinútili Hodžu v roku 1941 odísť do Spojených štátov amerických (USA).
Milan Hodža, ktorý patril k prvým priekopníkom myšlienky európskej integrácie, zomrel 27. júna 1944 v americkom meste Clearwater.
Jeho pozostatky previezli do Chicaga, kde ho pochovali na Českom národnom cintoríne. Vo svojej poslednej vôli však vyjadril želanie, aby ho pochovali na Slovensku. To sa podarilo až po 58 rokoch od jeho úmrtia.
Rakvu s jeho telesnými pozostatkami i jeho manželky (Ireny Hodžovej rod. Pivkovej) priviezol slovenský vládny špeciál z Chicaga do Bratislavy 25. júna 2002. O dva dni neskôr, 27. júna, za účasti štátnych predstaviteľov, ich uložili do rodinnej hrobky na Národnom cintoríne v Martine.
