Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pri tónoch slovenskej štátnej hymny vztýčili 2. apríla 2004 o 9.50 h v Belgicku na čestnom nádvorí pred bruselským sídlom NATO slovenskú zástavu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 29. marca (TASR) - Slovenská republika (SR) a šesť ďalších krajín strednej a východnej Európy sa 29. marca 2004 oficiálne stali členmi Severoatlantickej aliancie (North Atlantic Treaty Organization - NATO). V piatok 29. marca uplynie od tejto udalosti 15 rokov.
Pri tónoch slovenskej štátnej hymny vztýčili 2. apríla 2004 o 9.50 h v Belgicku na čestnom nádvorí pred bruselským sídlom NATO slovenskú zástavu. Počas slávnostného ceremoniálu za účasti ministrov zahraničných vecí 26 členských krajín, generálneho tajomníka NATO, veľvyslancov a pracovníkov Aliancie stúpali na pripravené stožiare postupne zástavy všetkých siedmich nových členov Aliancie: Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Rumunska, Slovenska a Slovinska.
TASR prináša výberovú chronológiu udalostí, ktoré priviedli SR do NATO.
Severoatlantická aliancia (NATO) je pre Slovensko najspoľahlivejšou a ekonomicky najvýhodnejšou zárukou bezpečnosti. Pri príležitosti 15. výročia vstupu Slovenska do NATO to vyhlásilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.
"Vstup do NATO znamenal pre našu krajinu viac ako zvýšenie úrovne našej bezpečnosti. Bol vyjadrením našej príslušnosti k najrozvinutejším demokraciám sveta. Bol potvrdením toho, že Slovenská republika vidí svoju budúcnosť spätú s ostatnými členskými krajinami, ktoré vyznávajú a ochraňujú hodnoty, na ktorých je založený aj náš spôsob života – slobodu a demokraciu," spomína ministerstvo.
Zároveň pripomína, že NATO je obranný spolok s dôrazom na dôveryhodné odstrašenie a predchádzanie ozbrojeným konfliktom. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že Slovensko nesie svoj diel politickej zodpovednosti, finančnej aj personálnej záťaže. "Tú istú podporu, ktorú SR očakáva od spojencov v prípade ohrozenia, je pripravená poskytnúť," konštatoval rezort diplomacie.
Pri tónoch slovenskej štátnej hymny vztýčili 2. apríla 2004 o 9.50 h v Belgicku na čestnom nádvorí pred bruselským sídlom NATO slovenskú zástavu. Počas slávnostného ceremoniálu za účasti ministrov zahraničných vecí 26 členských krajín, generálneho tajomníka NATO, veľvyslancov a pracovníkov Aliancie stúpali na pripravené stožiare postupne zástavy všetkých siedmich nových členov Aliancie: Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Rumunska, Slovenska a Slovinska.
TASR prináša výberovú chronológiu udalostí, ktoré priviedli SR do NATO.
1. januára 1993 – Po rozdelení Česko-Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) vstúpila SR do Severoatlantickej rady pre spoluprácu (NACC). NACC vznikla v novembri 1991 ako fórum na vzájomné politické konzultácie členov NATO a bývalých krajín Varšavskej zmluvy.
9. februára 1994 – Vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar v bruselskom sídle NATO podpísal rámcový politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo pre mier (PfP). PfP vzniklo ako program bilaterálnej spolupráce medzi partnerskými krajinami a NATO.
8. októbra 1995 - SR ako prvá z krajín participujúcich v PfP schválila "Dohodu medzi krajinami NATO a krajinami participujúcimi v Partnerstve za mier o štatúte ich ozbrojených síl". Pre SR dohoda nadobudla platnosť v januári 1996.
29. - 30. apríla 1996 - SR navštívil vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana. Na pracovnej večeri sa stretol s ministrom zahraničných vecí SR Jurajom Schenkom a ministrom obrany SR Jánom Sitekom.
23. - 24. mája 1997 - Na Slovensku sa konalo referendum o vstupe krajiny do NATO s troma otázkami: 1. Ste za vstup SR do NATO? 2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR? 3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR? Prezident SR Michal Kováč rozhodol o spojení referenda so štvrtou otázkou na základe petičnej akcie s podporou 521 000 podpisov: 4. Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo? Na pokyn ministra vnútra boli vytlačené lístky iba s tromi otázkami a účasť na referende dosiahla 9,53 percenta, takže bolo neplatné.
8. - 9. júla 1997 - Samit NATO v Madride rozhodol, že na konzultácie o rozširovaní Aliancie budú v prvej vlne prizvané krajiny Poľsko, Maďarsko a Česká republika. Slovenská republika pozvánku nedostala, na rozdiel od Slovinska, Rumunska a pobaltských republík nebola spomenutá ani ako potenciálny člen Aliancie. Prezident Michal Kováč označil nepozvanie Slovenska za prehru celej krajiny a zároveň odmietnutie politiky súčasnej vládnej koalície.
5. - 6. marca 1998 - Generálny tajomník NATO Javier Solana počas návštevy Bratislavy uviedol, že európske krajiny, ktoré sú pripravené vstúpiť do Aliancie, zostávajú kandidátmi aj naďalej, i keď ide o dlhodobý proces. Aby sa dosiahla pripravenosť na vstup, sú potrebné spoločenské, ekonomické i politické garancie od každého uchádzača.
5. novembra 1998 - Bruselské sídlo NATO navštívil predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda. Vyhlásil, že nová vláda je odhodlaná začať nové rokovania o vstupe SR do NATO. Na stretnutí informoval generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu, že jednou z najväčších priorít SR je vstup do EÚ a integrácia do NATO.
8. novembra 1998 - Minister zahraničných vecí Eduard Kukan sa zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Euroatlantickej partnerskej rady na úrovni ministrov zahraničných vecí v Bruseli. Šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Kukanom konštatovala, že SR je jeden z najlepšie pripravených kandidátov na vstup do NATO.
12. marca 1999 - Do NATO vstúpili Česká republika, Maďarsko a Poľsko. Ministri zahraničných vecí všetkých troch krajín odovzdali ratifikačné listiny o vstupe do NATO predstaviteľom americkej vlády a spolu s ministerkou zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovou podpísali formálny akt o vstupe svojich krajín do Aliancie.
23. - 25. apríla 1999 - Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda sa zúčastnil na washingtonskom samite NATO a EAPC, na ktorom bola Slovenská republika zaradená na zoznam kandidátskych krajín na členstvo v Aliancii. Na samite bol zároveň vytvorený a prijatý Akčný plán členstva (Membership Action Plan - MAP) na lepšiu prípravu kandidátskych krajín na členstvo.
11. mája 2000 - Na oficiálnej návšteve SR bol generálny tajomník NATO George Robertson so sprievodom. Prijali ho prezident SR Rudolf Schuster, premiér SR Mikuláš Dzurinda a predseda slovenského parlamentu Jozef Migaš. Zúčastnil sa aj na mimoriadnom zasadaní vládneho výboru pre prípravu SR na členstvo v NATO.
19. júna 2000 - V Bratislave sa konalo zasadnutie podvýboru Parlamentného zhromaždenia NATO. Zúčastnili sa na ňom členovia národných parlamentov členských štátov NATO a krajín uchádzajúcich sa o vstup do Aliancie. Na zasadnutí vystúpili okrem iných predseda NR SR Jozef Migaš a minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan.
28. septembra 2000 - Slovensko odovzdalo v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie aktualizovaný ročný plán prípravy na členstvo v NATO, ktorý obsahoval základné úlohy a ciele v politickej, ekonomickej, vojenskej, obrannej a bezpečnostnej oblasti, ako aj úlohy vo sfére zdrojov a legislatívy.
13. októbra 2000 - V bulharskej Sofii sa uskutočnilo pod vedením generálneho tajomníka NATO pracovné stretnutie ministrov obrany deviatich krajín ašpirujúcich na členstvo v Aliancii. Minister obrany SR Pavol Kanis sa stretol osobne s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robertsonom.
24. novembra 2000 - Generálny tajomník NATO George Robertson ocenil pri stretnutí so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom v Bruseli pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo pri príprave na členstvo v NATO.
5. novembra 2001 - Bratislavu navštívil generálny tajomník NATO George Robertson. Prijali ho najvyšší ústavní činitelia, prezident Rudolf Schuster, predseda NR SR Jozef Migaš a premiér Mikuláš Dzurinda, stretol sa tiež s ministrami zahraničných vecí a obrany Eduardom Kukanom a Jozefom Stankom, navštívil Národnú radu SR. Témami rozhovorov boli aktuálna bezpečnostná situácia, rozširovanie NATO, ako aj ambície a pripravenosť Slovenska vstúpiť do tejto organizácie.
10. decembra 2001 - Premiér Mikuláš Dzurinda sa v bruselskom sídle NATO stretol s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robertsonom a veľvyslancami členských krajín. Informoval ich o prípravách Slovenska na členstvo v Aliancii. Rokoval aj s britským ministrom zahraničných vecí Jackom Strawom.
25. - 26. marca 2002 - V Bukurešti sa konal samit krajín tzv. Vilniuskej skupiny uchádzačov o členstvo v NATO, na ktorom SR zastupoval premiér Mikuláš Dzurinda. Podpora vstupu SR do NATO a EÚ dosiahla v tomto období historicky najvyššiu úroveň od roku 1993. Členstvo v NATO podporovalo 57 percent obyvateľov.
4. - 5. júla 2002 - Pred pražským samitom NATO sa zišli v lotyšskej metropole predsedovia vlád krajín uchádzajúcich sa o členstvo v NATO na samite Riga 2002 - Most do Prahy. SR na ňom zastupoval premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý na samite prezentoval pripravenosť krajiny stať sa v krátkom čase súčasťou transatlantického politicko-obranného spoločenstva.
21. - 22. novembra 2002 - NATO na svojom samite v českej metropole pozvalo na prístupové rokovania sedem krajín: Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko. Spojenci sa tiež dohodli na balíku opatrení, ktoré mali byť odpoveďou na nové hrozby ako terorizmus a zbrane hromadného ničenia. Schválili vytvorenie síl rýchlej reakcie, novej koncepcie boja proti terorizmu, zlepšenie vojenských kapacít.
26. marca 2003 - Veľvyslanci členských krajín NATO podpísali v Bruseli protokoly o prijatí siedmich nových krajín: Slovenska, Slovinska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska. Slovensko na ceremoniáli zastupoval minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Prístupové protokoly k Washingtonskej zmluve, ktoré veľvyslanci 19 členských krajín Aliancie podpísali, boli právnymi dodatkami k zmluve o NATO a po ich ratifikácii umožnili novým členom stať sa jej účastníkom.
27. marca 2003 - Vláda SR jednomyseľne odsúhlasila pristúpenie Slovenska k Severoatlantickej zmluve. Premiér Mikuláš Dzurinda vyjadril očakávanie, že ratifikačný proces v parlamente sa uskutoční rýchlo a hladko.
29. februára 2004 - Ministerstvo zahraničných vecí SR uvítalo oznámenie NATO, že sedem pristupujúcich krajín vrátane Slovenska sa stane členom Aliancie.
29. marca 2004 - Slovensko a šesť ďalších krajín strednej a východnej Európy sa oficiálne stali členmi Severoatlantickej aliancie. Od tohto momentu malo NATO ako najsilnejšia vojenská aliancia na svete 26 plnoprávnych členov.
2. apríla 2004 – Pri tónoch slovenskej štátnej hymny vztýčili približne o 9.50 h na čestnom nádvorí pred bruselským sídlom NATO slovenskú zástavu. Počas slávnostného ceremoniálu za účasti ministrov zahraničných vecí 26 členských krajín, generálneho tajomníka NATO, veľvyslancov a pracovníkov Aliancie stúpali na pripravené stožiare postupne zástavy všetkých siedmich nových členov Aliancie: Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Rumunska, Slovenska a Slovinska.
9. februára 1994 – Vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar v bruselskom sídle NATO podpísal rámcový politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo pre mier (PfP). PfP vzniklo ako program bilaterálnej spolupráce medzi partnerskými krajinami a NATO.
8. októbra 1995 - SR ako prvá z krajín participujúcich v PfP schválila "Dohodu medzi krajinami NATO a krajinami participujúcimi v Partnerstve za mier o štatúte ich ozbrojených síl". Pre SR dohoda nadobudla platnosť v januári 1996.
29. - 30. apríla 1996 - SR navštívil vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana. Na pracovnej večeri sa stretol s ministrom zahraničných vecí SR Jurajom Schenkom a ministrom obrany SR Jánom Sitekom.
23. - 24. mája 1997 - Na Slovensku sa konalo referendum o vstupe krajiny do NATO s troma otázkami: 1. Ste za vstup SR do NATO? 2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR? 3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR? Prezident SR Michal Kováč rozhodol o spojení referenda so štvrtou otázkou na základe petičnej akcie s podporou 521 000 podpisov: 4. Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo? Na pokyn ministra vnútra boli vytlačené lístky iba s tromi otázkami a účasť na referende dosiahla 9,53 percenta, takže bolo neplatné.
8. - 9. júla 1997 - Samit NATO v Madride rozhodol, že na konzultácie o rozširovaní Aliancie budú v prvej vlne prizvané krajiny Poľsko, Maďarsko a Česká republika. Slovenská republika pozvánku nedostala, na rozdiel od Slovinska, Rumunska a pobaltských republík nebola spomenutá ani ako potenciálny člen Aliancie. Prezident Michal Kováč označil nepozvanie Slovenska za prehru celej krajiny a zároveň odmietnutie politiky súčasnej vládnej koalície.
5. - 6. marca 1998 - Generálny tajomník NATO Javier Solana počas návštevy Bratislavy uviedol, že európske krajiny, ktoré sú pripravené vstúpiť do Aliancie, zostávajú kandidátmi aj naďalej, i keď ide o dlhodobý proces. Aby sa dosiahla pripravenosť na vstup, sú potrebné spoločenské, ekonomické i politické garancie od každého uchádzača.
5. novembra 1998 - Bruselské sídlo NATO navštívil predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda. Vyhlásil, že nová vláda je odhodlaná začať nové rokovania o vstupe SR do NATO. Na stretnutí informoval generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu, že jednou z najväčších priorít SR je vstup do EÚ a integrácia do NATO.
8. novembra 1998 - Minister zahraničných vecí Eduard Kukan sa zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Euroatlantickej partnerskej rady na úrovni ministrov zahraničných vecí v Bruseli. Šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Kukanom konštatovala, že SR je jeden z najlepšie pripravených kandidátov na vstup do NATO.
12. marca 1999 - Do NATO vstúpili Česká republika, Maďarsko a Poľsko. Ministri zahraničných vecí všetkých troch krajín odovzdali ratifikačné listiny o vstupe do NATO predstaviteľom americkej vlády a spolu s ministerkou zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovou podpísali formálny akt o vstupe svojich krajín do Aliancie.
23. - 25. apríla 1999 - Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda sa zúčastnil na washingtonskom samite NATO a EAPC, na ktorom bola Slovenská republika zaradená na zoznam kandidátskych krajín na členstvo v Aliancii. Na samite bol zároveň vytvorený a prijatý Akčný plán členstva (Membership Action Plan - MAP) na lepšiu prípravu kandidátskych krajín na členstvo.
11. mája 2000 - Na oficiálnej návšteve SR bol generálny tajomník NATO George Robertson so sprievodom. Prijali ho prezident SR Rudolf Schuster, premiér SR Mikuláš Dzurinda a predseda slovenského parlamentu Jozef Migaš. Zúčastnil sa aj na mimoriadnom zasadaní vládneho výboru pre prípravu SR na členstvo v NATO.
19. júna 2000 - V Bratislave sa konalo zasadnutie podvýboru Parlamentného zhromaždenia NATO. Zúčastnili sa na ňom členovia národných parlamentov členských štátov NATO a krajín uchádzajúcich sa o vstup do Aliancie. Na zasadnutí vystúpili okrem iných predseda NR SR Jozef Migaš a minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan.
28. septembra 2000 - Slovensko odovzdalo v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie aktualizovaný ročný plán prípravy na členstvo v NATO, ktorý obsahoval základné úlohy a ciele v politickej, ekonomickej, vojenskej, obrannej a bezpečnostnej oblasti, ako aj úlohy vo sfére zdrojov a legislatívy.
13. októbra 2000 - V bulharskej Sofii sa uskutočnilo pod vedením generálneho tajomníka NATO pracovné stretnutie ministrov obrany deviatich krajín ašpirujúcich na členstvo v Aliancii. Minister obrany SR Pavol Kanis sa stretol osobne s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robertsonom.
24. novembra 2000 - Generálny tajomník NATO George Robertson ocenil pri stretnutí so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom v Bruseli pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo pri príprave na členstvo v NATO.
5. novembra 2001 - Bratislavu navštívil generálny tajomník NATO George Robertson. Prijali ho najvyšší ústavní činitelia, prezident Rudolf Schuster, predseda NR SR Jozef Migaš a premiér Mikuláš Dzurinda, stretol sa tiež s ministrami zahraničných vecí a obrany Eduardom Kukanom a Jozefom Stankom, navštívil Národnú radu SR. Témami rozhovorov boli aktuálna bezpečnostná situácia, rozširovanie NATO, ako aj ambície a pripravenosť Slovenska vstúpiť do tejto organizácie.
10. decembra 2001 - Premiér Mikuláš Dzurinda sa v bruselskom sídle NATO stretol s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robertsonom a veľvyslancami členských krajín. Informoval ich o prípravách Slovenska na členstvo v Aliancii. Rokoval aj s britským ministrom zahraničných vecí Jackom Strawom.
25. - 26. marca 2002 - V Bukurešti sa konal samit krajín tzv. Vilniuskej skupiny uchádzačov o členstvo v NATO, na ktorom SR zastupoval premiér Mikuláš Dzurinda. Podpora vstupu SR do NATO a EÚ dosiahla v tomto období historicky najvyššiu úroveň od roku 1993. Členstvo v NATO podporovalo 57 percent obyvateľov.
4. - 5. júla 2002 - Pred pražským samitom NATO sa zišli v lotyšskej metropole predsedovia vlád krajín uchádzajúcich sa o členstvo v NATO na samite Riga 2002 - Most do Prahy. SR na ňom zastupoval premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý na samite prezentoval pripravenosť krajiny stať sa v krátkom čase súčasťou transatlantického politicko-obranného spoločenstva.
21. - 22. novembra 2002 - NATO na svojom samite v českej metropole pozvalo na prístupové rokovania sedem krajín: Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko. Spojenci sa tiež dohodli na balíku opatrení, ktoré mali byť odpoveďou na nové hrozby ako terorizmus a zbrane hromadného ničenia. Schválili vytvorenie síl rýchlej reakcie, novej koncepcie boja proti terorizmu, zlepšenie vojenských kapacít.
26. marca 2003 - Veľvyslanci členských krajín NATO podpísali v Bruseli protokoly o prijatí siedmich nových krajín: Slovenska, Slovinska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska. Slovensko na ceremoniáli zastupoval minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Prístupové protokoly k Washingtonskej zmluve, ktoré veľvyslanci 19 členských krajín Aliancie podpísali, boli právnymi dodatkami k zmluve o NATO a po ich ratifikácii umožnili novým členom stať sa jej účastníkom.
27. marca 2003 - Vláda SR jednomyseľne odsúhlasila pristúpenie Slovenska k Severoatlantickej zmluve. Premiér Mikuláš Dzurinda vyjadril očakávanie, že ratifikačný proces v parlamente sa uskutoční rýchlo a hladko.
29. februára 2004 - Ministerstvo zahraničných vecí SR uvítalo oznámenie NATO, že sedem pristupujúcich krajín vrátane Slovenska sa stane členom Aliancie.
29. marca 2004 - Slovensko a šesť ďalších krajín strednej a východnej Európy sa oficiálne stali členmi Severoatlantickej aliancie. Od tohto momentu malo NATO ako najsilnejšia vojenská aliancia na svete 26 plnoprávnych členov.
2. apríla 2004 – Pri tónoch slovenskej štátnej hymny vztýčili približne o 9.50 h na čestnom nádvorí pred bruselským sídlom NATO slovenskú zástavu. Počas slávnostného ceremoniálu za účasti ministrov zahraničných vecí 26 členských krajín, generálneho tajomníka NATO, veľvyslancov a pracovníkov Aliancie stúpali na pripravené stožiare postupne zástavy všetkých siedmich nových členov Aliancie: Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Rumunska, Slovenska a Slovinska.
Rezort zahraničia: NATO je pre SR naspoľahlivejšou a najvýhodnejšou zárukou bezpečnosti
Severoatlantická aliancia (NATO) je pre Slovensko najspoľahlivejšou a ekonomicky najvýhodnejšou zárukou bezpečnosti. Pri príležitosti 15. výročia vstupu Slovenska do NATO to vyhlásilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.
"Vstup do NATO znamenal pre našu krajinu viac ako zvýšenie úrovne našej bezpečnosti. Bol vyjadrením našej príslušnosti k najrozvinutejším demokraciám sveta. Bol potvrdením toho, že Slovenská republika vidí svoju budúcnosť spätú s ostatnými členskými krajinami, ktoré vyznávajú a ochraňujú hodnoty, na ktorých je založený aj náš spôsob života – slobodu a demokraciu," spomína ministerstvo.
Zároveň pripomína, že NATO je obranný spolok s dôrazom na dôveryhodné odstrašenie a predchádzanie ozbrojeným konfliktom. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že Slovensko nesie svoj diel politickej zodpovednosti, finančnej aj personálnej záťaže. "Tú istú podporu, ktorú SR očakáva od spojencov v prípade ohrozenia, je pripravená poskytnúť," konštatoval rezort diplomacie.
