Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Slovensko

Pred 20 rokmi prijali okrem Ústavy SR aj štátne symboly samostatnej SR

Na archívnej snímke sprava poslanci Jozef Prokeš Vladimír Bajan a Milan Ftáčnik prinášajú Ústavu, štátny znak, pečať a vlajku SR v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade 3. septembra 1992 počas slávnostného aktu podpísania Ústavy Slovenskej republiky. Foto: TASR/Peter Brenkus

Renesancia slovenskej štátnej symboliky sa však začala už na jeseň v roku 1989.

Bratislava 1. septembra (TASR) - V sobotu 1. septembra si Slovensko nepripomenie iba 20. výročie schválenia Ústavy Slovenskej republiky, ale aj uzákonenie štátnych symbolov samostatného Slovenska – štátneho znaku, pečate, vlajky a hymny. Renesancia slovenskej štátnej symboliky sa však začala už na jeseň v roku 1989.

Práve v tom období rástol záujem heraldickej obce prinavrátiť historický slovenský symbol – dvojkríž na trojvrší do štátneho znaku Československej socialistickej republiky. "Dvojkríž zo štátneho znaku vypadol v roku 1960," pripomenul Ladislav Vrtel, autor predlohy štátnej symboliky Slovenskej republiky. "Na jeseň 1989 sa v Ostrave konal heraldický kongres, na ktorom som predniesol návrh, aby bol do štátneho znaku opätovne vrátený dvojkríž," zaspomínal Vrtel.

Foto: TASR/Vladimír Benko

Dvojkríž a koruna


Po kongrese sa dokonca ustanovila šesťčlenná komisia, ktorá od ústredných výborov komunistickej strany v Prahe i Bratislave žiadala zmenu štátneho symbolu. "My sme chceli vrátiť dvojkríž a Česi zasa žiadali, aby nad hlavou leva už nebola hviezda, ale koruna, ktorá tam bola od stredoveku," uviedol pre TASR Ladislav Vrtel, ktorý dodal, že spolu s kolegami vtedy cítil aj obavy, či kvôli svojej iniciatíve nebudú mať problémy. "Našťastie, práve vtedy zasiahla do našej histórie Nežná revolúcia," povedal Vrtel a dodal, že po prevrate bolo znovuobnovenie štátneho symbolu jednou z hlavných tém národne orientovanej časti VPN.

"Začiatkom roka 1990 sa preto téma znovuobnovenia štátneho symbolu dostala aj do programu NR SR, ktorá napokon 1. marca 1990 jednohlasne prijala zákon o vrátení historických symbolov do symboliky Slovenskej republiky, vtedy samozrejme ešte súčasti československej federácie.

Súčasne sa v tom období ustanovila aj heraldická komisia, ktorá riešila kompozíciu federálneho štátneho znaku.

V spomienkach Ladislava Vrtela diskusia ostala ako odborná debata, ktorá nebola ľahká. "Boli tam „čechoslovakisti“, ktorí požadovali návrat štátneho symbolu z prvej čs. republiky, ďalší chceli štiepený znak – teda znak, kde by v jednej polovici bol český a v druhej slovenský symbol, no napokon sa dohodlo, že štátny znak bude štvrtený." Ten ale dlho nevydržal, keďže už 1. januára 1993 vznikli samostatné republiky.


Foto: TASR/Vladimír Benko

Menila sa vlajka


V súvislosti s kreovaním samostatných štátov sa symbolika, ktorá bola prijatá pre Slovenskú republiku v rámci federácie v roku 1990, konštituovala na štátne symboly samostatnej Slovenskej republiky. Musela sa však pozmeniť vlajka, pretože v tom čase sa Rusko vrátilo k svojej historickej vlajke z čias Petra Veľkého s bielo-modro-červenou trikolórou. Presne takú zástavu mali Slováci za svoju od roku 1848. "Bol to pozostatok vtedajšieho panslavistického rozhodnutia, kedy slovanské národy prijali bielo-modro-červenú trikolóru za slovanské farby a vznikla aj podoba slovenskej vlajky," vysvetlil Vrtel.

V roku 1992 sme sa teda dostali do situácie, kedy sme mali vlajku rovnakú ako Ruská federácia. Situáciu bolo treba riešiť. "Heraldická komisia vtedy vyberala z 10 návrhov a napokon rozhodla, že vlajka bude obsahovať aj štátny znak," uviedol Vrtel a dodal, že napriek prvotným miernym rozpakom sa to ukázalo ako veľmi dobré rozhodnutie. "Vtedy, keď sa vlastne kreoval nový štát a Slovenská republika bola vo svete neznáma, si ľudia v zahraničí mohli zapamätať vlajku i štátny znak. Myslím, že to bola veľmi cenná informácia, ktorú sme o Slovensku takýmto spôsobom mohli šíriť," dodal Vrtel.