Attack on Prime Minister
News in English
Nadáciu Milana Šimečku založili čelní predstavitelia Nežnej revolúcie a Verejnosti proti násiliu Martin Bútora, Juraj Flamik, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Tatár a Peter Zajac
Autor TASR
Bratislava 19. februára (TASR) – Štvrťstoročie na Slovensku pôsobí Nadácia Milana Šimečku, ktorej cieľom je v duchu filozofického odkazu jedného z najvýznamnejších československých disidentov podnecovať a podporovať aktivity smerujúce k rozvoju demokracie, kultúry, humanity a občianskej spoločnosti.
Vznikla 19. februára 1991 ako vôbec prvá ponovembrová domáca nadácia na Slovensku, necelý polrok od úmrtia Milana Šimečku. Okrúhle výročie si jej priatelia a priaznivci pripomínajú na dnešnej neformálnej oslave v Bratislave. Prostredníctvom videomedailónov si na vznik nadácie zaspomínajú jej zakladatelia. Ide o prvé zo série podujatí, ktoré nadácia naplánovala pri príležitosti 25. výročia, priblížil jej programový riaditeľ Laco Oravec.
Nadáciu Milana Šimečku založili čelní predstavitelia Nežnej revolúcie a Verejnosti proti násiliu Martin Bútora, Juraj Flamik, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Tatár a Peter Zajac. Počas 25 rokov existencie realizovala množstvo aktivít. Jedným z prvých bol projekt Ľudské práva v škole, zameraný najmä na prípravu interaktívnych tréningov pre učiteľov, pripomenula nadácia v tlačovej správe.
Neskôr nadácia zrealizovala projekty zamerané na podporu a vznik nezávislých regionálnych periodík, či projekt orálnej histórie, v rámci ktorých nadácia spracovala tému československých vzťahov, perzekúcií totalitného režimu, židovský a rómsky holokaust, či obdobie Nežnej revolúcie. Niekoľko rokov pri nadácii tiež fungovalo Dokumentačné stredisko Dominika Tatarku a spolu so Židovskou náboženskou obcou v Bratislave založila i Dokumentačné stredisko holokaustu.
Od týchto aktivít sa nadácia prepracovala až k spolupráci so školami v marginalizovaných lokalitách, pomoci deťom študujúcim na učňovských a stredných školách, ku komunitnej práci a príprave odborných seminárov, publikácií, výskumných projektov a neskôr k ovplyvňovaniu rómskej verejnej politiky. Záujem o menšinové témy neskôr viedol k začatiu celej série multikultúrnych projektov, medzi ktoré patrí napríklad festival [fjúžn], ktorého 11. ročník sa uskutoční na konci apríla.
Dnes stelesňujú priesečník medzi históriou nadácie, jej doterajšími aktivitami, súčasnosťou a víziami do budúcnosti tri hlavné témy: Pamäť, Rozmanitosť a Inklúzia, zhrnul Laco Oravec.
Milan Šimečka patril k najvýznamnejším filozofom, spisovateľom, publicistom a disidentom v Československu. Vďaka svojim knihám Obnovenie poriadku, Strata skutočnosti, Kruhová obrana, Koniec nehybnosti, množstvu článkov a esejí sa stal jedným z najprekladanejších československých spisovateľov a svojím dielom, životom a aktivitami v oblasti ľudských práv a politickej kultúry si získal obrovskú autoritu v Československu i v zahraničí, pripomenula nadácia.
V novembri 1989 a nasledujúcich mesiacoch patril ako predstaviteľ Verejnosti proti násiliu medzi hlavných intelektuálnych protagonistov revolúcie. Desať mesiacov, až do svojej smrti, bol poradcom prezidenta ČSFR Václava Havla. Bol tiež držiteľom niekoľkých literárnych cien. Narodil sa 6. marca 1930 v Novom Bohumíne a zomrel 24. septembra 1990 v Bratislave.
Vznikla 19. februára 1991 ako vôbec prvá ponovembrová domáca nadácia na Slovensku, necelý polrok od úmrtia Milana Šimečku. Okrúhle výročie si jej priatelia a priaznivci pripomínajú na dnešnej neformálnej oslave v Bratislave. Prostredníctvom videomedailónov si na vznik nadácie zaspomínajú jej zakladatelia. Ide o prvé zo série podujatí, ktoré nadácia naplánovala pri príležitosti 25. výročia, priblížil jej programový riaditeľ Laco Oravec.
Nadáciu Milana Šimečku založili čelní predstavitelia Nežnej revolúcie a Verejnosti proti násiliu Martin Bútora, Juraj Flamik, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Tatár a Peter Zajac. Počas 25 rokov existencie realizovala množstvo aktivít. Jedným z prvých bol projekt Ľudské práva v škole, zameraný najmä na prípravu interaktívnych tréningov pre učiteľov, pripomenula nadácia v tlačovej správe.
Neskôr nadácia zrealizovala projekty zamerané na podporu a vznik nezávislých regionálnych periodík, či projekt orálnej histórie, v rámci ktorých nadácia spracovala tému československých vzťahov, perzekúcií totalitného režimu, židovský a rómsky holokaust, či obdobie Nežnej revolúcie. Niekoľko rokov pri nadácii tiež fungovalo Dokumentačné stredisko Dominika Tatarku a spolu so Židovskou náboženskou obcou v Bratislave založila i Dokumentačné stredisko holokaustu.
Od týchto aktivít sa nadácia prepracovala až k spolupráci so školami v marginalizovaných lokalitách, pomoci deťom študujúcim na učňovských a stredných školách, ku komunitnej práci a príprave odborných seminárov, publikácií, výskumných projektov a neskôr k ovplyvňovaniu rómskej verejnej politiky. Záujem o menšinové témy neskôr viedol k začatiu celej série multikultúrnych projektov, medzi ktoré patrí napríklad festival [fjúžn], ktorého 11. ročník sa uskutoční na konci apríla.
Dnes stelesňujú priesečník medzi históriou nadácie, jej doterajšími aktivitami, súčasnosťou a víziami do budúcnosti tri hlavné témy: Pamäť, Rozmanitosť a Inklúzia, zhrnul Laco Oravec.
Milan Šimečka patril k najvýznamnejším filozofom, spisovateľom, publicistom a disidentom v Československu. Vďaka svojim knihám Obnovenie poriadku, Strata skutočnosti, Kruhová obrana, Koniec nehybnosti, množstvu článkov a esejí sa stal jedným z najprekladanejších československých spisovateľov a svojím dielom, životom a aktivitami v oblasti ľudských práv a politickej kultúry si získal obrovskú autoritu v Československu i v zahraničí, pripomenula nadácia.
V novembri 1989 a nasledujúcich mesiacoch patril ako predstaviteľ Verejnosti proti násiliu medzi hlavných intelektuálnych protagonistov revolúcie. Desať mesiacov, až do svojej smrti, bol poradcom prezidenta ČSFR Václava Havla. Bol tiež držiteľom niekoľkých literárnych cien. Narodil sa 6. marca 1930 v Novom Bohumíne a zomrel 24. septembra 1990 v Bratislave.
