Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Čelné maďarské jednotky postupovali s bielymi zástavami, často v ukoristených československých uniformách.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Spišská Nová Ves/Bratislava 24. marca (TASR) - Začalo to o piatej hodine ráno 23. marca 1939, keď maďarské vojská bez vypovedania vojny vtrhli v troch prúdoch na územie okresov Snina a Sobrance s cieľom obsadiť čo najviac slovenského územia. Slovenský štát bol pritom vyhlásený len deväť dní predtým, 14. marca 1939. V nedeľu 24. marca uplynie 85 rokov od sústredeného leteckého útoku na Spišskú Novú Ves.
Čelné maďarské jednotky postupovali s bielymi zástavami, často v ukoristených československých uniformách. Vzhľadom na to obsadili mnohé pohraničné stanovištia bez boja. Už pred poludním dosiahli Adolfom Hitlerom schválenú demarkačnú líniu a na viacerých miestach ju prekročili.
Maďarský vpád vyvolal na Slovensku obrovskú vlnu odporu. Do vznikajúcej armády sa hlásili tisícky dobrovoľníkov a Ministerstvo národnej obrany nariadilo vyzbrojiť Hlinkovu gardu.
Veliteľ východnej skupiny vojsk podplukovník Augustín Malár však vydal rozkaz na obranu až v popoludňajších hodinách. Do bojov sa preto zapojili len letci zo Spišskej Novej Vsi.
Po príchode posíl začal 24. marca 1939 o 4.30 h slovenský protiútok, ktorý mal podľa rozkazu ministra národnej obrany Ferdinanda Čatloša zatlačiť nepriateľa za štátnu hranicu. Do bojov sa zapojili aj letci zo Spišskej Novej Vsi, ale v dôsledku vysokej maďarskej prevahy v ťažkých zbraniach nedosiahli slovenské jednotky stanovené ciele.
Maďarské letectvo na dôvažok podniklo odvetný nálet na Spišskú Novú Ves. Okrem značných materiálnych škôd si vyžiadal životy piatich vojakov a siedmich civilných osôb. Útok vyvolal rozhorčenú reakciu slovenskej verejnosti. Hneď na druhý deň 25. marca sa naplánoval odvetný nálet na Budapešť. Tomu však zabránilo prímerie, ktoré obe strany uzavreli.
Pod tlakom Hitlera, ktorý si neželal, aby maďarsko-slovenský konflikt prerástol do väčších rozmerov, bolo totiž večer 24. marca 1939 uzavreté prímerie. Lokálne potýčky napriek tomu pokračovali ďalších päť týždňov. K posledným bojom s nasadením delostrelectva došlo v dňoch 20. – 21. apríla 1939 pri obci Gajdoš.
Slovenská vláda dúfala, že Nemecko dodrží svoje záväzky vyplývajúce z "Ochrannej zmluvy". Berlín však Tisov ministerský kabinet nepodporil a dokonca mu odporučil netrvať na nemennosti hraníc. V tejto situácii bola slovenská vláda nútená podpísať 4. apríla 1939 v Budapešti protokol, ktorý legalizoval násilnú anexiu územia s rozlohou 1168 km2. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1930 ho obývalo 40.100 osôb, takmer výlučne slovenskej alebo rusínskej národnosti.
Čelné maďarské jednotky postupovali s bielymi zástavami, často v ukoristených československých uniformách. Vzhľadom na to obsadili mnohé pohraničné stanovištia bez boja. Už pred poludním dosiahli Adolfom Hitlerom schválenú demarkačnú líniu a na viacerých miestach ju prekročili.
Maďarský vpád vyvolal na Slovensku obrovskú vlnu odporu. Do vznikajúcej armády sa hlásili tisícky dobrovoľníkov a Ministerstvo národnej obrany nariadilo vyzbrojiť Hlinkovu gardu.
Veliteľ východnej skupiny vojsk podplukovník Augustín Malár však vydal rozkaz na obranu až v popoludňajších hodinách. Do bojov sa preto zapojili len letci zo Spišskej Novej Vsi.
Po príchode posíl začal 24. marca 1939 o 4.30 h slovenský protiútok, ktorý mal podľa rozkazu ministra národnej obrany Ferdinanda Čatloša zatlačiť nepriateľa za štátnu hranicu. Do bojov sa zapojili aj letci zo Spišskej Novej Vsi, ale v dôsledku vysokej maďarskej prevahy v ťažkých zbraniach nedosiahli slovenské jednotky stanovené ciele.
Maďarské letectvo na dôvažok podniklo odvetný nálet na Spišskú Novú Ves. Okrem značných materiálnych škôd si vyžiadal životy piatich vojakov a siedmich civilných osôb. Útok vyvolal rozhorčenú reakciu slovenskej verejnosti. Hneď na druhý deň 25. marca sa naplánoval odvetný nálet na Budapešť. Tomu však zabránilo prímerie, ktoré obe strany uzavreli.
Pod tlakom Hitlera, ktorý si neželal, aby maďarsko-slovenský konflikt prerástol do väčších rozmerov, bolo totiž večer 24. marca 1939 uzavreté prímerie. Lokálne potýčky napriek tomu pokračovali ďalších päť týždňov. K posledným bojom s nasadením delostrelectva došlo v dňoch 20. – 21. apríla 1939 pri obci Gajdoš.
Slovenská vláda dúfala, že Nemecko dodrží svoje záväzky vyplývajúce z "Ochrannej zmluvy". Berlín však Tisov ministerský kabinet nepodporil a dokonca mu odporučil netrvať na nemennosti hraníc. V tejto situácii bola slovenská vláda nútená podpísať 4. apríla 1939 v Budapešti protokol, ktorý legalizoval násilnú anexiu územia s rozlohou 1168 km2. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1930 ho obývalo 40.100 osôb, takmer výlučne slovenskej alebo rusínskej národnosti.
