Zima v sezóne 1928/29 bola mimoriadne drsná.
Autor TASR
,aktualizované Praha 11. februára (TASR) - Presne pred 90 rokmi, 11. februára 1929, namerali v obci Litvínovice pri Českých Budějoviciach teplotu mínus 42,2 stupňa Celzia - je to vôbec najnižšia hodnota, aká bola kedy zaznamenaná na českom území. Informoval o tom spravodajský portál Novinky.cz s tým, že cez uplynulý víkend sa Česko tešilo z oteplenia, na niektorých miestach dokonca až na desať stupňov Celzia.
Treskúci mráz bol však v spomínaný deň roka 1929 aj na druhej strane vtedajšej Československej republiky, na stanici Vígľaš-Pstruša pri Zvolene, kde namerali mínus 41 stupňov Celzia, čo je zatiaľ neprekonaný slovenský rekord, napísali Novinky.cz.
Zima v sezóne 1928/29 bola mimoriadne drsná. Kým december bol ešte len slabo podpriemerný, v januári sa už začalo citeľne ochladzovať, a to až k mínus 29 stupňom. V druhej polovici januára síce prišlo krátke a mierne oteplenie až na štyri stupne, ale inak boli v januári a vo februári teploty celý čas pod nulou. S februárom prišiel rozhodujúci a zdrvujúci úder zimy.
V mrazivom a tiež suchom vzduchu, ktorý mal pôvod na Sibíri, padali teploty k hodnotám, aké si vtedy nikto nepamätal. V noci na 11. februára vládli pre extrémny mráz ideálne podmienky. Bolo jasno, bezvetrie a sneh.
V Litvínoviciach pri Českých Budějoviciach nameral amatérsky meteorológ Jaroslav Maňák, vtedy 48-ročný profesor matematiky a fyziky na českobudějovickom gymnáziu, rekordnú hodnotu mínus 42,2 stupňa. To bol taký hlboký mráz, že pracovníci Štátneho úradu meteorologického (SÚM) mali pochybnosti a jeden z nich sa vybral osobne údaj overiť na mieste.
Extrémne mrazy zaznamenali všetky vtedajšie stanice, najčastejšie dosahovali mínus 29 až mínus 35 stupňov.
Celý február roka 1929 je dodnes najchladnejším zaznamenaným mesiacom, priemerná teplota bola mínus 11 stupňov. Celá zima priniesla celkovo 62 ľadových dní, čo ju z tohto hľadiska zaraďuje na tretie miesto najchladnejších zím po sezónach 1829/30 (76 ľadových dní) a 1783/84 (73 ľadových dní).
Následky zimy v sezóne 1928/29 boli katastrofálne, píše portál Novinky.cz. Metelice, množstvo snehu a mrazy ochromili cestnú aj železničnú dopravu. Rybníky zamrzli takmer až k dnu. Zamrzli aj vodovody a plynové potrubia, ľudia trpeli núdzou o vodu, zástupy na uhlie vraj pripomínali vojnu. Noviny zapĺňali správy o počtoch zamrznutých ľudí, lesnej zveri a vtákoch, ktoré podľa kronikárov padali zamrznuté počas letu z neba a v Prahe ich zbierali po celých nošiach. Len v Čechách zničili mrazy 5,5 milióna ovocných stromov.
Mrzla však celá Európa, napríklad v Benátkach zamrzli kanály, pri chorvátskom Šibeniku dokonca more.
Dagmar Honsová zo spoločnosti Meteopress pripomenula, že noc z 11. na 12. februára bola extrémne mrazivá aj v roku 2012. Najnižšiu teplotu, mínus 36,5 stupňa, vtedy namerali na Jezernej slati, rašelinisku pri obci Kvilda na Šumave.
Rieka Slatina plná ľadu, popraskané či dokonca celkom rozštiepené stromy a mŕtve vtáky na zemi - to bol obraz obce Vígľaš v okrese Detva pred 90 rokmi. Vrchol extrémne tuhej zimy prišiel 11. februára 1929, keď na tamojšej meteorologickej stanici v časti Pstruša namerali najnižšie teploty v celej histórii Slovenska mínus 41 stupňov Celzia.
Ako pred časom uviedol pre TASR na základe rozprávania rodičov obyvateľ Vígľaša a niekdajší starosta Pavol Výboh, domáce zvieratá museli vtedy ľudia držať v maštaliach a obkladať slamou, aby nezamrzli a voda, ktorú vyliali pred dom, zamrzla skôr, ako dopadla na zem.
Ako sa uvádza na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), február 1929 bol vôbec najchladnejším februárom v celej histórii meraní teploty vzduchu na Slovensku. Mrazy boli vtedy kruté nielen vo Vígľaši, ale na celom území Slovenska a trvali až do začiatku marca. Napríklad v Liptovskom Hrádku zaznamenali v tento rekordný deň mínus 38 stupňov Celzia, v Devínskej Novej Vsi pri Bratislave mínus 36 stupňov. Teploty sa k uvedeným rekordom priblížili až o vyše päťdesiat rokov, keď v roku 1985 v Oravskej Lesnej namerali mínus 37 stupňov Celzia. Najsilnejšie mrazy na území vtedajšieho Československa zaznamenala merná stanica v Litvínoviciach (dnes súčasť Českých Budějovíc), kde bolo mínus 42,2 stupňa Celzia.
Teplotný rekord zaznamenal vo Vígľaši pred 90 rokmi miestny učiteľ Ján Porsch, ktorý pracoval pre vtedajší poľnohospodársky ústav. Odpočty na stanici v miestnej časti Pstruša robil celých osem rokov. Hydrologická stanica bola pritom v obci zriadená ešte rakúsko-uhorskou monarchiou v roku 1883.
Dnes je na tomto mieste (Masarykov dvor) osadená pamätná tabula Lesov SR s vyznačeným dátumom a zaznamenanou najnižšou teplotou.
Treskúci mráz bol však v spomínaný deň roka 1929 aj na druhej strane vtedajšej Československej republiky, na stanici Vígľaš-Pstruša pri Zvolene, kde namerali mínus 41 stupňov Celzia, čo je zatiaľ neprekonaný slovenský rekord, napísali Novinky.cz.
Zima v sezóne 1928/29 bola mimoriadne drsná. Kým december bol ešte len slabo podpriemerný, v januári sa už začalo citeľne ochladzovať, a to až k mínus 29 stupňom. V druhej polovici januára síce prišlo krátke a mierne oteplenie až na štyri stupne, ale inak boli v januári a vo februári teploty celý čas pod nulou. S februárom prišiel rozhodujúci a zdrvujúci úder zimy.
V mrazivom a tiež suchom vzduchu, ktorý mal pôvod na Sibíri, padali teploty k hodnotám, aké si vtedy nikto nepamätal. V noci na 11. februára vládli pre extrémny mráz ideálne podmienky. Bolo jasno, bezvetrie a sneh.
V Litvínoviciach pri Českých Budějoviciach nameral amatérsky meteorológ Jaroslav Maňák, vtedy 48-ročný profesor matematiky a fyziky na českobudějovickom gymnáziu, rekordnú hodnotu mínus 42,2 stupňa. To bol taký hlboký mráz, že pracovníci Štátneho úradu meteorologického (SÚM) mali pochybnosti a jeden z nich sa vybral osobne údaj overiť na mieste.
Extrémne mrazy zaznamenali všetky vtedajšie stanice, najčastejšie dosahovali mínus 29 až mínus 35 stupňov.
Celý február roka 1929 je dodnes najchladnejším zaznamenaným mesiacom, priemerná teplota bola mínus 11 stupňov. Celá zima priniesla celkovo 62 ľadových dní, čo ju z tohto hľadiska zaraďuje na tretie miesto najchladnejších zím po sezónach 1829/30 (76 ľadových dní) a 1783/84 (73 ľadových dní).
Následky zimy v sezóne 1928/29 boli katastrofálne, píše portál Novinky.cz. Metelice, množstvo snehu a mrazy ochromili cestnú aj železničnú dopravu. Rybníky zamrzli takmer až k dnu. Zamrzli aj vodovody a plynové potrubia, ľudia trpeli núdzou o vodu, zástupy na uhlie vraj pripomínali vojnu. Noviny zapĺňali správy o počtoch zamrznutých ľudí, lesnej zveri a vtákoch, ktoré podľa kronikárov padali zamrznuté počas letu z neba a v Prahe ich zbierali po celých nošiach. Len v Čechách zničili mrazy 5,5 milióna ovocných stromov.
Mrzla však celá Európa, napríklad v Benátkach zamrzli kanály, pri chorvátskom Šibeniku dokonca more.
Dagmar Honsová zo spoločnosti Meteopress pripomenula, že noc z 11. na 12. februára bola extrémne mrazivá aj v roku 2012. Najnižšiu teplotu, mínus 36,5 stupňa, vtedy namerali na Jezernej slati, rašelinisku pri obci Kvilda na Šumave.
Vo Vígľaši-Pstruši pred 90 rokmi namerali mínus 41 stupňov Celzia
Rieka Slatina plná ľadu, popraskané či dokonca celkom rozštiepené stromy a mŕtve vtáky na zemi - to bol obraz obce Vígľaš v okrese Detva pred 90 rokmi. Vrchol extrémne tuhej zimy prišiel 11. februára 1929, keď na tamojšej meteorologickej stanici v časti Pstruša namerali najnižšie teploty v celej histórii Slovenska mínus 41 stupňov Celzia.
Ako pred časom uviedol pre TASR na základe rozprávania rodičov obyvateľ Vígľaša a niekdajší starosta Pavol Výboh, domáce zvieratá museli vtedy ľudia držať v maštaliach a obkladať slamou, aby nezamrzli a voda, ktorú vyliali pred dom, zamrzla skôr, ako dopadla na zem.
Ako sa uvádza na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), február 1929 bol vôbec najchladnejším februárom v celej histórii meraní teploty vzduchu na Slovensku. Mrazy boli vtedy kruté nielen vo Vígľaši, ale na celom území Slovenska a trvali až do začiatku marca. Napríklad v Liptovskom Hrádku zaznamenali v tento rekordný deň mínus 38 stupňov Celzia, v Devínskej Novej Vsi pri Bratislave mínus 36 stupňov. Teploty sa k uvedeným rekordom priblížili až o vyše päťdesiat rokov, keď v roku 1985 v Oravskej Lesnej namerali mínus 37 stupňov Celzia. Najsilnejšie mrazy na území vtedajšieho Československa zaznamenala merná stanica v Litvínoviciach (dnes súčasť Českých Budějovíc), kde bolo mínus 42,2 stupňa Celzia.
Teplotný rekord zaznamenal vo Vígľaši pred 90 rokmi miestny učiteľ Ján Porsch, ktorý pracoval pre vtedajší poľnohospodársky ústav. Odpočty na stanici v miestnej časti Pstruša robil celých osem rokov. Hydrologická stanica bola pritom v obci zriadená ešte rakúsko-uhorskou monarchiou v roku 1883.
Dnes je na tomto mieste (Masarykov dvor) osadená pamätná tabula Lesov SR s vyznačeným dátumom a zaznamenanou najnižšou teplotou.