Bratislava 4. apríla (TASR) - Predsedom Národnej rady SR sa dnes stal Pavol Paška (Smer-SD). V tajnej voľbe mu hlas odovzdalo 130 poslancov, na zvolenie ich potreboval minimálne 76. Paška, ktorý post druhého najvyššieho ústavného činiteľa zastával aj v rokoch 2006 až 2010, vo funkcii nahradil Pavla Hrušovského (KDH).
"Dostali ste našu dôveru," oznámil odchádzajúci predseda parlamentu Hrušovský. Svojmu nástupcovi zaželal všetko dobré a nech sa mu darí vo výkone funkcie. Paška sa Hrušovskému poďakoval za jeho prácu v kresle šéfa parlamentu.
"Paľko", ako Paška familiárne nazval Hrušovského, si zaslúži uznanie za vedenie schôdze v turbulentnom a nie veľmi politicky priaznivom období. "Vrátil si do Národnej rady pokoj a vytvoril si priaznivé podmienky pre slobodný a demokratický priebeh volieb. Ďakujem ti veľmi pekne," obrátil sa Paška na Hrušovského.
Nový predseda parlamentu upozornil, že v novom volebnom období sa nebudú opakovať predchádzajúce časy. "Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky," zacitoval filozofa Hérakleita. Zároveň zdôraznil, že dnes je tu ideálna šanca ohliadnuť sa za sebou a trošku poupratovať. "A to upratovanie má ideálnu šancu sa udiať v oveľa priaznivejšej podobe a prostredí, než sme to robili doposiaľ," povedal Paška.
V parlamente chce presadzovať solidaritu a vzájomné porozumenie. Mieni tiež vrátiť do zákonodarného zboru dobrú náladu. Paška sa nádeja, že Slovensko bude krajinou, kde sa bude dobre žiť, a že bude štátom, ktorý bude schopný občanom zabezpečiť, čo od neho očakávajú.
Paška sa dotkol aj otázky nainštalovania slovenskej vlajky a vlajky EÚ do rokovacej sály. Označil to za marketingový ťah. Vlajky si v sále želal poslanec Alojz Hlina (OĽaNO), ktorý sa voči tomuto obvineniu ohradil. "Nebol to marketingový ťah," reagoval Hlina, podľa ktorého bolo "ostatné" z Paškovho prejavu "ako tak".
Nový predseda parlamentu si vyslúžil za svoj prejav niekoľkokrát potlesk. Po vystúpení mu Hrušovský uvoľnil kreslo a odovzdal vedenie ustanovujúcej schôdze. Paška sa s Hrušovským rozlúčil podaním ruky a objatím, za ktoré ho snemovňa tiež odmenila potleskom.
Tu bude player
TASR prináša profil predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR)
PAVOL PAŠKA sa narodil 23. februára 1958 v Košiciach. Vysokoškolské štúdium na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave ukončil promóciou v roku 1985. Na Filozofickej fakulte UK vyštudoval filozofiu a estetiku. Pred vysokoškolským štúdiom pracoval v rokoch 1979 a 1980 v štátnom podniku Zdroj v Košiciach. Po ukončení štúdia pôsobil v rokoch 1985 a 1986 v Krajskom osvetovom stredisku v Košiciach. Do roku 1992 pracoval na Obvodnom národnom výbore (ONV), neskôr na Miestnom úrade KVP v Košiciach. V roku 1992 začal súkromne podnikať.
Od roku 2002 je poslancom NR SR za stranu Smer. Po septembrových parlamentných voľbách 2002 bol členom Výboru NR SR pre zdravotníctvo a členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a od 24. augusta 2004 predsedom Zahraničného výboru NR SR.
Mandát poslanca NR SR získal aj v ďalšom volebnom období parlamentu v júni 2006. Od 4. júla 2006 do júla 2010 už raz zastával post šéfa slovenského zákonodarného zboru. Vo volebnom období 2010-2012 bol ako opozičný poslanec NR SR predsedom poslaneckého klubu Smeru-SD.
Od mája 2003 je podpredsedom strany Smer-SD. Na kandidačnej listine za stranu Smer-SD v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 mal číslo 2.
Podpredsedami parlamentu sú Laššáková, Zmajkovičová, Figeľ a Jurinová
Vo vedení Národnej rady SR budú prvýkrát v histórii až tri ženy. Podpredsedami parlamentu sa dnes stali Jana Laššáková, Renáta Zmajkovičová (obe Smer-SD), Erika Jurinová (OĽaNO) a Ján Figeľ (KDH). Túto funkciu doteraz nevykonával žiaden z nich.
Na zvolenie podpredsedu NR SR je potrebných najmenej 76 hlasov. Laššáková ich získala 135, Zmajkovičová 121, Figeľ 114 a Jurinová 106.
Záujem o kreslo podpredsedu parlamentu mal pôvodne aj Most-Híd, ktorý chcel na tento post nominovať Bélu Bugára. Strana napokon ustúpila hnutiu OĽaNO, ktoré dosiahlo lepší volebný výsledok.
Pre Zmajkovičovú je zvolenie za podpredsedníčku zaväzujúce. "Je to veľmi významná funkcia," povedala pre TASR. Na prácu vo vedení zboru sa teší podobne ako jej stranícka kolegyňa Laššáková. "Teším sa na prácu," uviedla. Laššáková je spokojná s tým, že vo vedení parlamentu sú ženy v prevahe.
"Myslím si, že vnesieme nejaký pokoj do parlamentu," poznamenala. Laššáková chce tiež zlepšiť legislatívny proces, obmedziť používanie nepriamych noviel, ale aj nastoliť korektné vzťahy. "Budem sa snažiť, aby sa také invektívy, ktorých sme boli svedkami v minulom volebnom období, pomaly vytrácali," vyhlásila.
Tretia podpredsedníčka parlamentu Jurinová mala po zasadnutí do kresla zvláštny pocit. "Je to veľmi zvláštny pocit pozerať sa z inej perspektívy, ako som bola doteraz zvyknutá," povedala pre TASR. Jurinová sa neobáva, že jej budú členovia snemovne znepríjemňovať prácu. "Keby som sa bála, možno strach by mi nedovolil ani prijať nomináciu," vysvetlila. Povzbudzujúco na ňu zapôsobilo to, že keď sa kolegov so skúsenosťami s vedením parlamentu pýtala, či jej poradia, "vyzerali, že sú schopní a ochotní pomôcť".
Figeľ sa bude ako podpredseda parlamentu snažiť o zdvihnutie politickej kultúry, o konštruktívny dialóg aj o rozvoj európskej dimenzie spolupatričnosti. Neprekáža mu, že muži sú vo vedení parlamentu v menšine. Na spoluprácu so svojimi kolegyňami sa teší. "Očakávam, že vnesú do tohto priestoru viac empatie, možno citu pre ľudskosť, načúvanie a že to môže priniesť aj vyššiu politickú kultúru," dodal.
Tu bude player
Profily podpredsedov NR SR
RENÁTA ZMAJKOVIČOVÁ - podpredsedníčka NR SR, poslankyňa NR SR za stranu Smer-SD, ktorá v ostatných predčasných parlamentných voľbách získala 44,41 percenta hlasov a je vládnucou stranou.
Renáta Zmajkovičová sa narodila sa 9. mája 1962. Je krajskou šéfkou strany Smer-SD v Trnave. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici. Od parlamentných volieb v roku 2002 bola poslankyňou slovenského zákonodarného zboru. Vo volebnom období 2006–2010 pôsobila ako predsedníčka Mandátového a imunitného výboru NR SR a ako členka Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií a členka Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Po parlamentných voľbách v roku 2010 sa stala poslankyňou Národnej rady SR za Smer-SD a zastávala post predsedníčky parlamentného Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Bola aj členkou výboru Národnej rady SR pre ľudské práva.
Na kandidačnej listine strany Smer-SD pre predčasné parlamentné voľby 10. marca 2012 mala číslo 12.
Foto: TASR/Štefan Puškáš
JÁN FIGEĽ
- podpredseda NR SR, poslanec za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktorého je predsedom. KDH v ostatných predčasných parlamentných voľbách získalo 8,82 percenta hlasov a je opozičnou stranou vládnucej strany Smer-SD.
Ján Figeľ sa narodil 20. januára 1960 vo Vranove nad Topľou. V roku 1983 vyštudoval Technickú univerzitu v Košiciach. Absolvoval univerzitný semestrálny kurz na tému Medzinárodné vzťahy na Georgetown University vo Washingtone (USA) aj univerzitný semestrálny kurz Európska ekonomická integrácia na univerzite UFSIA v belgických Antverpách. V rokoch 1992-1998 bol poslancom slovenského parlamentu za KDH a členom výboru pre obranu a bezpečnosť, zahraničného výboru, výboru pre európsku integráciu. V rokoch 1993-1998 pôsobil v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí SR bol Ján Figeľ v rokoch 1998-2002 a hlavným vyjednávačom SR pre rokovania o vstupe SR do EÚ v rokoch 1998-2003. Do parlamentných lavíc NR SR sa vrátil v roku 2002 a stal sa predsedom Zahraničného výboru NR SR a členom Výboru NR SR pre európsku integráciu (2002-2004). V rokoch 2002-2003 bol spolupredsedom Stálej delegácie NR SR v Spoločnom parlamentom výbore EÚ-SR a od októbra 2002-2003 bol predstaviteľom NR SR v Konvente o budúcnosti Európy. Bol tiež vedúci Stálej delegácie pozorovateľov NR SR v Európskom parlamente, členom Výboru PZ Rady Európy pre ekonomické záležitosti a rozvoj, podpredsedom Výboru PZ RE pre ekonomické záležitosti a rozvoj. Ako člen Európskej komisie v roku 2004 zodpovedal za oblasť podnikania a informačnej spoločnosti, od novembra 2004 do konca decembra 2006 bol členom Európskej komisie zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru, mládež a viacjazyčnosť. Do parlamentných lavíc NR SR sa vrátil v roku 2002. V roku 2009 bol zvolený za predsedu KDH. Od 9. júla 2010 bol Ján Figeľ 1. podpredsedom vlády SR a ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja ako nominant KDH v kabinete Ivety Radičovej.
Na kandidačnej listine KDH pre predčasné parlamentné voľby 10. marca 2012 mal číslo 1.
Foto: TASR/Martin Baumann
ERIKA JURINOVÁ
- podpredsedníčka NR SR, poslankyňa NR SR za stranu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OľaNO), ktorá v ostatných predčasných parlamentných voľbách získala 8,55 percenta hlasov a je opozičnou stranou vládnucej strany Smer-SD.
Erika Jurinová sa narodila 31. augusta 1971. V roku 1994 ukončila štúdium na Vysokej škole strojnej a textilnej, odbor odevníctvo – konštrukcia, technológia v Liberci v Českej republike, kde absolvovala aj doplnkové pedagogické štúdium. S prestávkami, počas ktorých bola na materskej dovolenke, pracovala ako učiteľka na Spojenej strednej škole v Námestove. Vo firme Regionpress sedem rokov pracovala ako vedúca redakcie a obchodný zástupca. Po parlamentných voľbách v roku 2010 sa stala poslankyňou NR SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS), keď sa prekrúžkovala spolu s ostatnými kolegami zo zoskupenia Obyčajných ľudí do parlamentu na kandidátke strany SaS. V predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 už zoskupenie kandidovalo ako samostatný politický subjekt s názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OľaNO).
Na kandidačnej listine OĽaNO pre predčasné parlamentné voľby 10. marca 2012 mala číslo 149. Voliči ju opäť prekrúžkovali do predných pozícií na kandidátke strany a tým získala poslanecký mandát v NR SR.
Foto: TASR/Martin Baumann
JANA LAŠŠÁKOVÁ
- podpredsedníčka NR SR, poslankyňa NR SR za stranu Smer-SD, ktorá v ostatných predčasných parlamentných voľbách získala 44,41 percenta hlasov a je vládnucou stranou.
Jana Laššáková sa narodila 22. mája 1952 v Plavnici. Je predsedníčkou krajskej organizácie strany Smer-SD v banskobystrickom kraji a členkou predsedníctva strany. Vyštudovala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Pracovala na právnych útvaroch podnikov Slovenské lučobné závody v Hnúšti, SLOVCEPA v Banskej Bystrici a Biotika v Slovenskej Ľupči. V rokoch 1993-2002 bola komerčnou právničkou. V rokoch 2002-2006 bola poslankyňou Národnej rady SR za stranu Smer-SD. Pracovala aj vo funkcii podpredsedníčky Mandátového a imunitného výboru NR SR a bola členkou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR. Od roku 2006 bola opäť poslankyňou slovenského parlamentu, členkou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR a podpredsedníčkou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady SR a členkou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR. V ďalšom volebnom období (2010-2012) bola predsedníčkou Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného výboru.
Na kandidačnej listine strany Smer-SD pre predčasné parlamentné voľby 10. marca 2012 mala číslo 11.
