Attack on Prime Minister
News in English
Anton Bernolák zasvätil svoj život duchovnej i národnej službe. Zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch.
Autor TASR
Slanica/Bratislava 23. júna (TASR) - TASR prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. K popredným osobnostiam patrí Anton Bernolák - katolícky kňaz, jazykovedec a kodifikátor prvej spisovnej formy slovenského jazyka.
Anton Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 do zemianskej rodiny v obci Slanica. Stredoškolské štúdiá absolvoval na gymnáziu v Bratislave. V trnavskom seminári Stephaneum študoval filozofiu a na univerzite vo Viedni teológiu, ktorej sa venoval neskôr aj na bratislavskom generálnom seminári.
Ešte počas pôsobenia v bratislavskom seminári založil Spoločnosť na pestovanie slovenského jazyka, vďaka ktorej v roku 1787 vyšlo kolektívne napísané dielo Filologicko-kritická rozprava o slovanských písmenách, ku ktorému Bernolák pripojil aj príručku o pravopise Orthographiu. V týchto jazykovedných prácach už boli určené základné pravidlá slovenského jazyka a boli prvým krokom k ustáleniu jeho spisovnej normy.
Bernolák vychádzal z presvedčenia, že slovenská spisovná reč musí vychádzať z jazyka a výslovnosti ľudu a za jej základ prijal kultúrnu západoslovenčinu s niektorými stredoslovenskými prvkami. V roku 1790 sa vydania dočkala Slovenská gramatika a o rok neskôr publikoval príručku o tvorení slov s názvom Etymológia slovenských slov.
Snahy o vydávanie slovenských kníh v novom spisovnom jazyku vyústili v roku 1792 do vzniku celoslovenskej organizácie stúpencov bernolákovskej spisovnej slovenčiny známej ako Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v Trnave. Organizácia mala okolo 500 členov a jej cieľom bola najmä osveta ľudových vrstiev, vydávanie kníh ľudovýchovného, národnobuditeľského i náboženského charakteru.
Hoci na viacjazyčnom slovníkovom diele Slovár slovenskí, česko-laťinsko-ňemecko-uherskí, ktorý obsahoval napríklad aj príslovia, porekadlá či ľudové piesne, pracoval významný slovenský intelektuál už od roku 1786, jeho vydania sa nedožil. Dielo totiž vyšlo v rokoch 1825 - 1827 v Budíne najmä zásluhou Juraja Palkoviča.
Bernolákova kodifikácia spisovnej slovenčiny zohrala v histórii slovenského národa mimoriadne významnú úlohu, pretože spustila prvú fázu slovenského národného obrodenia a vytvorila vhodné podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka, ktorá sa uskutočnila v roku 1843.
Anton Bernolák zasvätil svoj život duchovnej i národnej službe. Zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch.
Anton Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 do zemianskej rodiny v obci Slanica. Stredoškolské štúdiá absolvoval na gymnáziu v Bratislave. V trnavskom seminári Stephaneum študoval filozofiu a na univerzite vo Viedni teológiu, ktorej sa venoval neskôr aj na bratislavskom generálnom seminári.
Ešte počas pôsobenia v bratislavskom seminári založil Spoločnosť na pestovanie slovenského jazyka, vďaka ktorej v roku 1787 vyšlo kolektívne napísané dielo Filologicko-kritická rozprava o slovanských písmenách, ku ktorému Bernolák pripojil aj príručku o pravopise Orthographiu. V týchto jazykovedných prácach už boli určené základné pravidlá slovenského jazyka a boli prvým krokom k ustáleniu jeho spisovnej normy.
Bernolák vychádzal z presvedčenia, že slovenská spisovná reč musí vychádzať z jazyka a výslovnosti ľudu a za jej základ prijal kultúrnu západoslovenčinu s niektorými stredoslovenskými prvkami. V roku 1790 sa vydania dočkala Slovenská gramatika a o rok neskôr publikoval príručku o tvorení slov s názvom Etymológia slovenských slov.
Snahy o vydávanie slovenských kníh v novom spisovnom jazyku vyústili v roku 1792 do vzniku celoslovenskej organizácie stúpencov bernolákovskej spisovnej slovenčiny známej ako Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v Trnave. Organizácia mala okolo 500 členov a jej cieľom bola najmä osveta ľudových vrstiev, vydávanie kníh ľudovýchovného, národnobuditeľského i náboženského charakteru.
Hoci na viacjazyčnom slovníkovom diele Slovár slovenskí, česko-laťinsko-ňemecko-uherskí, ktorý obsahoval napríklad aj príslovia, porekadlá či ľudové piesne, pracoval významný slovenský intelektuál už od roku 1786, jeho vydania sa nedožil. Dielo totiž vyšlo v rokoch 1825 - 1827 v Budíne najmä zásluhou Juraja Palkoviča.
Bernolákova kodifikácia spisovnej slovenčiny zohrala v histórii slovenského národa mimoriadne významnú úlohu, pretože spustila prvú fázu slovenského národného obrodenia a vytvorila vhodné podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka, ktorá sa uskutočnila v roku 1843.
Anton Bernolák zasvätil svoj život duchovnej i národnej službe. Zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch.
