< sekcia Slovensko

Prehľad zmien, ktoré priniesol nový rok

Ilustračné foto. Foto: TASR/Michal Svítok

Od 1. januára začalo platiť viacero legislatívnych zmien. Pozrite si ich prehľad.


Zvyšuje sa minimálna mzda na 405 eur

Od dnes ľudia pracujúci za minimálny zárobok budú dostávať viac. Nadobudlo totiž účinnosť nariadenie vlády, ktorým sa zvyšuje minimálna mzda na 405 eur z 380 eur v roku 2015. Zamestnanci tak v novom roku dostanú medziročne o 25 eur v hrubom viac.

"Vláda prijala rozhodnutie, že sa zvyšuje pre rok 2016 minimálna mzda na výšku 405 eur, čo predstavuje hodinové vyjadrenie 2,328 eura a v percentuálnom vyjadrení je to nárast o 6,58 %," vyčíslilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.

Za hlavný dôvod zvýšenia označil rezort práce zachovanie trendu, ktorý tu je od nástupu vlády a premietnutie minimálnej mzdy voči priemernej mzde v národnom hospodárstve. Ministerstvo uviedlo aj odporúčania medzinárodných inštitúcií, ktoré hovoria o tom, aby minimálna mzda dosahovala výšku 60 % priemernej mzdy. Slovensko ju má v súčasnosti na úrovni okolo 50 %. V roku 2012 začínala SR na 45,53 %, v roku 2013 tvorila 45,9 %, v roku 2014 46,04 % a tento rok 50,1 %. Ako vyčíslilo MPSVR SR, pri priemernej mzde 906 eur na budúci rok by tento pomer predstavoval 51,03 %.

Premiér Robert Fico po podpísaní nariadenia o zvýšení minimálnej mzdy skonštatoval, že je to mimoriadne rozhodnutie a jeho vláda nikdy nebude súhlasiť, aby bola minimálna mzda zrušená.

Zvýšením minimálnej mzdy z 380 eur na 405 eur nenastanú zmeny pri odvodovej odpočítateľnej položke na zdravotné odvody a budú sa uplatňovať tak ako vlani.

O výške minimálnej mzdy sa pritom ani v roku 2015 nedohodli zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov, jej sumu preto určilo ministerstvo práce. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR trvala na tom, aby minimálna mzda vzrástla zo súčasných 380 eur na 410 eur. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR navrhli mzdu nezvyšovať.

Baníkom sa zvyšuje základná suma osobitného príspevku
Základná suma osobitného príspevku pre baníkov sa zvyšuje. Vyplýva to z novely zákona o osobitnom príspevku baníkom, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára tohto roku. Právnu normu pripravil poslanec Smeru-SD Pavol Pavlis.

Novela stanovuje mechanizmus, ktorým sa zabezpečuje zohľadnenie celej doby výkonu zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom v podzemí v hlbinných baniach na území Slovenska. A to zvýšením zákonom stanovenej základnej sumy osobitného príspevku baníkom za obdobie zamestnania prevyšujúce minimálnu dobu zamestnania potrebnú na vznik nároku na osobitný príspevok v základnej výške.

Výhodnejšie sa zohľadňuje obdobie zamestnania presahujúce minimálnu dobu potrebnú na vznik nároku na osobitný príspevok vykonávané vo vybraných zamestnaniach ako rubač, lámač, razič alebo hĺbič v porovnaní s ostatnými zamestnaniami v baníctve so stálym pracoviskom v podzemí.

Zároveň sa novelou zavádza každoročná valorizácia sumy osobitného príspevku baníkom v závislosti od indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve.

DPH pri vybraných druhoch potravín klesá na 10 %

Vybraným druhom potravín klesá od dnešného dňa daň z pridanej hodnoty (DPH) zo súčasných 20 % na 10 %. Vyplýva to z novely zákona o DPH, ktorá nadobúda od 1. januára účinnosť.

Sadzba dane sa znižuje na čerstvé alebo chladené mäso z hovädzích zvierat, okrem mäsa z divých hovädzích zvierat. Tiež na čerstvé alebo chladené mäso z domácich svíň, oviec alebo kôz. Výnimkou je mäso z divých oviec a kôz.

Na zozname s nižšou DPH je tiež čerstvé alebo chladené mäso a jedlé droby z domácej hydiny a domácich králikov. DPH klesá aj na čerstvé alebo chladené sladkovodné ryby, rybie filé a ostatné rybie mäso zo sladkovodných rýb, okrem ozdobných rýb. S 10-% DPH sa od dnešného dňa predáva aj mlieko, maslo a čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu.

Cieľom zákona je pokles cien týchto potravín a ich väčšia dostupnosť pre ľudí. Okrem toho sa má takto podporiť potravinárska produkcia a chov zvierat na Slovensku.

Systém elektronického monitorovania odsúdených vstúpil do ostrej prevádzky

Presne po desiatich rokoch od nadobudnutia účinnosti nových trestných kódexov sa dostáva do praxe projekt Elektronického systému monitoringu osôb (ESMO). Jeho hlavným cieľom je výraznejšie presadiť alternatívny trest domáceho väzenia, ktorého udeľovaniu sa sudcovia doteraz vyhýbali.

Systém vstúpil do ostrej prevádzky dnes, kedy nadobudol účinnosť zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Prvý elektronický monitorovací náramok by mohol byť založený na nohu odsúdeného v najbližších dňoch, pripustila hovorkyňa projektu Lucia Kurilovská.

„Monitorovacie zariadenia sa zhromažďujú v centrálnom sklade, operačné stredisko je pripravené, je navýšený počet probačných a mediačných úradníkov,“ avizovala ešte pred vianočnými sviatkami. Eurofondový projekt za celkom 27 miliónov eur zaradil Slovensko k tridsiatke krajín vo svete, ktoré takýto monitoring osôb využívajú.

Roman Hlubina zo spoločnosti ICZ Slovakia, ktorá systém dodala, vysvetlil, že slovenskú implementáciu možno považovať za jednu z najväčších v Európe. Okrem domáceho väzenia systém umožňuje kontrolovať i zákaz priblíženia sa k osobe, lokalite, ako aj zákaz požívania alkoholických nápojov. „Takáto početnosť nie je v Európe pravidlom,“ uviedol.

Hovorkyňa ministerstva Alexandra Donevová informovala, že za desať rokov účinnosti nového Trestného zákona bol uložený trest domáceho väzenia iba v 220 prípadoch. „Z toho až 124 takýchto alternatívnych trestov uložil jediný súd v Rimavskej Sobote,“ ozrejmila.

To by sa malo teraz zmeniť. Ministerstvo očakáva podstatný nárast alternatívnych trestov. Sudcov by k ich uloženiu mohlo podľa Kurilovskej motivovať viac faktorov. Predovšetkým sa zabezpečila kontrola výkonu trestu domáceho väzenia, čo bol doteraz najväčší problém.

„Ide však aj o uplatňovanie takzvanej netrestajúcej justície, to znamená justície, ktorá prevychováva, snaží sa nevytŕhať osobu z jej obvyklého prostredia,“ doplnila. Odsúdený, monitorovaný elektronickým náramkom, môže naďalej chodiť do práce a starať sa o svoju rodinu.

Minister spravodlivosti Tomáš Borec zdôrazňoval i aspekt šetrenia finančných prostriedkov pre štát. Prisľúbil, že technická časť projektu sa do šiestich rokov zaplatí. Rezort vyčíslil, že pobyt odsúdeného v kamennej väznici vyjde štát na 30 eur denne. V prípade domáceho väzenia cez ESMO klesnú na desatinu (3,08 eura denne). Polovicu z toho bude platiť samotný odsúdený.

Ďalším očakávaním je odľahčenie preplnených väzníc. Potrebu rozšírenia ich kapacít však ESMO pravdepodobne nevyrieši. Trest domáceho väzenia môže byť totiž uložený iba páchateľom menej závažnej trestnej činnosti. Uľaví sa tak najmä otvoreným väzenským oddeleniam s najnižším stupňom stráženia. Kapacitne sú pritom na tom najhoršie oddelenia so stredným stupňom stráženia.

Náklady na prevádzku systému ministerstvo naplánovalo na tento rok vo výške 3,8 milióna eur. Potrebné bolo personálne posilniť súdy, kde rezort pridal celkovo 18 nových probačných a mediačných úradníkov, plus ďalších osem riadiacich pozícii. V rámci nového operačného strediska pribudlo na ministerstve šesť pracovníkov.

ESMO umožňuje monitoring 2000 osôb. Slovensko nakúpilo 1000 elektronických monitorovacích náramkov, 500 zariadení na monitoring pomocou GPS signálu, 250 zariadení na telefonický monitoring, ako i zariadenia pre probačných a mediačných úradníkov.

Súčasťou projektu je tiež vybudovanie systému pre mediáciu a probáciu, ktorý na Slovensku dosiaľ absentoval a pre monitoring osôb je nevyhnutný. V rámci neho bude ministerstvo spravodlivosti vedieť poskytovať viac ako 70 nových elektronických služieb.

Platy zdravotníkov sa upravia

Platy zdravotníkov sa od januára upravia. Zmenu v mzdách prináša novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Právna norma upravuje platy vyše 20 zdravotníckym profesiám v nemocniciach, ako sú farmaceut, sestra, zdravotnícky laborant či sanitár, s výnimkou lekárov.

Novela stanovuje minimálnu výšku ich základnej zložky mzdy podľa vzoru úpravy platov lekárov. Napríklad sestra má mať rovnako ako verejný zdravotník či fyzioterapeut základnú zložku mzdy najmenej vo výške 0,81-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve spred dvoch rokov. Právna norma garantuje zdravotníkom platy v štátnych aj súkromných nemocniciach. Na vyššie mzdy pôjde do nemocníc 55 miliónov eur.

Novela bude účinná aj napriek tomu, že prezident SR Andrej Kiska ju ani po druhý raz nepodpísal. Bude platiť bez jeho podpisu. Hlava štátu ju odporúčala prijať s viacerými zmenami. Prezident napríklad nepovažoval za dostatočné finančné krytia zákona.

Právna norma sa však nepozdáva zástupcom zdravotníkov. Sestrám sa nepáči, že sa netýka ich kolegýň v ambulanciách, kúpeľoch či zariadeniach sociálnych služieb. Požadujú tiež, aby sa im zvýšili koeficienty pre výpočet základnej zložky mzdy, aby sa v plate zohľadňovali odpracované roky, alebo započítavala materská či práceneschopnosť do času odbornej praxe. Sestry už na protest začali v nemocniciach s podávaním výpovedí. Z nich patrí pod rezort sedem, tri nie. Do platnosti vstúpi väčšina výpovedí vo februári. Nemocnice už začali do pracovného pomeru prijímať nových ľudí.

Minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru-SD) novelu považuje za korektnú a solídnu. Poukázal, že aktuálnym požiadavkám sestier nemôže ustúpiť, pretože na ne nie sú peniaze. Ich prvotné požiadavky podľa jeho slov splnil, zdravotníci pôvodne žiadali, aby mali taký istý zákon ako lekári, aby platil pre všetky kategórie zdravotníkov a pre všetky ústavné zdravotnícke zariadenia.

Platy sestrám podľa Čisláka neklesnú a ani nebudú stáť. Podotkol, že základná zložka mzdy im bude podľa zákona každoročne valorizovaná prostredníctvom priemernej mesačnej mzdy. Ak by niektorej zo sestier mzda podľa schválenej novely klesla, odstúpi z funkcie. Tie to na výplatách uvidia práve vo februári.

Pre vodičov osobných áut fungujú oddnes elektronické diaľničné známky

Od dnešného dňa začínajú platiť pre vodičov osobných vozidiel už len elektronické diaľničné známky. Pôvodným papierovým diaľničným nálepkám je tak definitívne koniec. Do konca januára však ešte štandardne platia ročné papierové známky z roku 2015 a tým, ktorí si v priebehu decembra 2015 kúpili krátkodobé diaľničné nálepky, uplynie ich platnosť v priebehu tohto mesiaca.

"Napríklad, ak si motorista kúpil 28. decembra 2015 desaťdňovú diaľničnú nálepku a bola mu od tohto termínu aj označená, nálepka platí 10 dní, teda do 6. januára 2016 do polnoci," vysvetlila hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Eva Žgravčáková.

Nové elektronické diaľničné známky si môžu motoristi kúpiť cez internetový portál eznamka.sk či prostredníctvom mobilnej aplikácie "eznamka". Ale tiež aj na viac ako 200 predajných miestach, ktoré sú väčšinou na čerpacích staniciach alebo v samoobslužných automatoch na hraničných priechodoch.

Vodiči majú k dispozícii rovnako ako doteraz ročné, mesačné alebo desaťdňové známky. Ich ceny sa oproti vlaňajšku nezmenili, to znamená, že ročná známka stojí 50 eur, mesačná 14 eur a za desaťdňovú vodiči zaplatia 10 eur.

Pri kúpe známky musí motorista zadať evidenčné číslo vozidla (EČV) a krajinu registrácie auta. Krajina je dôležitá, pretože rovnaké EČV môžu mať dve autá registrované každé v inej krajine. Ďalším údajom zadávaným pri kúpe známky je e-mailová adresa, prípadne číslo mobilného telefónu. Tie slúžia na to, aby mohli byť motoristi informovaní e-mailom či SMS správou o blížiacom sa konci platnosti diaľničnej známky či o vybavení žiadosti, nejakého podnetu alebo reklamácie.

Vodiči si však nebudú musieť tlačiť potvrdenie o úhrade známky a nosiť ho so sebou. Za nákup elektronickej diaľničnej známky budú môcť zaplatiť jednak za hotové na obchodných miestach, vrátane Vybraných obchodných miest. Ale tiež budú môcť platiť aj platobnými bankovými kartami. "Karty budú využiteľné aj pri nákupe cez internetový portál eznamka.sk a mobilnú aplikáciu eznamka," priblížil manažér pre komunikačnú stratégiu a PR spoločnosti SkyToll Anton Bódis.

Zároveň aj pri elektronických diaľničných známkach budú môcť držitelia parkovacích preukazov ZŤP jazdiť po spoplatnených úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest bezplatne. Tu však funguje niekoľko noviniek.

Mení sa napríklad postup pri podávaní žiadosti o oslobodenie od platenia diaľničnej známky. "Žiadosti sa podávajú priamo cez internetový portál eznamka.sk alebo prostredníctvom Vybraných obchodných miest, ktoré sa nachádzajú v krajských mestách," opísala Žgravčáková. Zoznam týchto obchodných miest nájdu motoristi podľa jej slov na stránke eznamka.sk. Od januára tohto roku tak už nie je možné požiadať o oslobodenie vozidla od platenia diaľničnej známky prostredníctvom pošty.

Ešte viac informácií nájdu motoristi na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti v novej časti Spoplatnenie diaľnic.

Spúšťa sa jednotný informačný systém v cestnej doprave

Jednotný informačný systém v cestnej doprave sa spúšťa od dnešného dňa. Motoristov by mal napríklad upozorňovať na končiaci sa termín platnosti technickej alebo emisnej kontroly, zjednodušiť by mal tiež administratívu pre profesionálnych vodičov a dopravcov, a tiež skvalitniť služby autoškôl.

Služby systému budú podľa ministerstva dopravy dostupné na stránke e-doprava.sk a aj prostredníctvom stránky slovensko.sk. Niektoré jeho funkcie však budú podľa rezortu nabiehať postupne.

Vďaka systému by si ľudia mali vedieť rýchlejšie, efektívnejšie a jednoduchšie vybaviť napríklad vzdelávanie aj skúšky pri získavaní vodičského oprávnenia. "Skvalitní a sprehľadní sa aj evidencia povinných technických a emisných kontrol," doplnil hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Jednotný informačný systém v cestnej doprave bude prioritne zahŕňať tri okruhy služieb. A to jednotný informačný systém pre správu autoškôl a získavania vodičského oprávnenia. Ten pomôže hlavne začínajúcim vodičom. Ďalej systém na elektronizáciu výučby, výcviku a celkové zefektívnenie procesu nadobúdania odborných spôsobilostí v cestnej doprave, ktorý bude určený najmä pre profesionálnych vodičov a podnikateľov v cestnej doprave. Tretí okruh sa má zamerať na technické služby, kam patrí napríklad evidencia povinných emisných a technických kontrol.

Od dnešného dňa nadobúda zároveň účinnosť aj zákon, ktorý dáva Jednotnému informačnému systému v cestnej doprave legislatívny rámec.

Ľudia si budú môcť zriadiť účet so základnými funkciami

Ľudia si v tomto roku budú môcť zriadiť výhodnejší bankový účet so základnými funkciami. Zjednoduší sa aj presun účtu do inej banky. Klienti nebudú platiť ani poplatky za zrušenie platobného účtu v súvislosti s vypovedaním rámcovej zmluvy. Tieto zmeny prinesie novela zákona o platobných službách, ktorá dnes nadobúda účinnosť.

Banky však majú ešte mesiac na to, aby sa pripravili na poskytovanie nového štandardného účtu. Najneskôr ho však musia mať v ponuke od 1. februára 2016.

Nárok na nový výhodnejší účet budú mať nielen občania Slovenska, ale všetci s pobytom na území Európskej únie. Bude obsahovať všetky základné služby ako napríklad výbery z bankomatu, vklady či platby inkasa a online prevody.

Ľudia, ktorí budú mať o účet záujem, však budú musieť k žiadosti o jeho zriadenie predkladať čestné vyhlásenie, že ešte nemajú žiadny platobný účet, ani si ďalší nebudú môcť zriadiť okrem vkladového účtu, peňažného vkladu potvrdeného vkladnou knižkou v banke a pobočke zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v rámci štandardného účtu poskytnúť bankové služby v rozsahu a spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá rezort financií a týmto predpisom sa ustanoví aj maximálna výška poplatku za štandardný účet.

Zjednoduší sa aj presun účtu do inej banky. Tieto ustanovenia zákona nadobudnú účinnosť od marca tohto roka. Banky budú povinné v prípade, že ich o to požiada klient, zabezpečiť všetky kroky súvisiace so zmenou. S novou bankou teda dohodne súčasná prenesenie všetkých trvalých príkazov, inkás či iných nastavení tak, aby nedošlo k časovému posunu, respektíve k neuhradeniu niektorého z trvalých príkazov. Banka oznámi túto zmenu aj všetkým inštitúciám v súvislosti s inkasami a inými platbami. Táto zmena by mala podľa rezortu financií zlepšiť prístup spotrebiteľov k finančným službám a zvýšiť konkurenciu na finančnom trhu.

Právna norma zavádza aj ďalšie zmeny. Občania za zrušenie platobného účtu v banke v súvislosti s vypovedaním rámcovej zmluvy nebudú platiť poplatky. Taktiež by mali byť lepšie informovaní o množstve využívaných služieb a poplatkov za ne. "Doplnením povinných náležitostí výpisu poplatkov za služby viazané na platobný účet spotrebiteľa sa ustanovujú nové údaje, ktorými sú celková suma za jednotlivú službu za príslušné obdobie a celková suma poplatkov za balík služieb a každú ďalšiu službu viazanú na platobný účet, ktorá presahuje množstvo služieb zahrnuté do balíka," uvádza sa v schválenom pozmeňujúcom návrhu.

Novela definuje aj povinnosti pre banky. Tie majú povinne raz ročne informovať klientov o možnosti zriadiť si účet so základnými funkciami, a to vtedy, ak už klient má v banke otvorený účet, ktorý obsahuje tie isté služby ako platobný účet so základnými funkciami.

Finančným domom sa zároveň stanovuje informovať MF SR vždy do 10. septembra daného roka, koľko takýchto účtov zrušili, uzatvorili a koľko zamietli žiadostí o zriadenie za predchádzajúci kalendárny rok. Taktiež majú informovať aj o výške poplatku za tento typ účtu.

Banky budú pokračovať aj v poskytovaní základného bankového produktu. Upravuje sa však hranica príjmu, po ktorú ho budú môcť klienti získať. "Podmienka na poskytnutie základného bankového produktu sa upravuje z mesačného príjmu, ktorý nie je vyšší ako minimálna mzda, na hornú hranicu 400 eur," uvádza sa v novele zákona.

Slovenská rozvojová spolupráca sa oddnes riadi novými pravidlami

Slovensko oddnes už neposkytuje oficiálnu rozvojovú pomoc, ale rozvojovú spoluprácu. Predchádzajúci zákon platil od roku 2007, pričom odvtedy podľa rezortu diplomacie prešla táto agenda v globálnom, regionálnom i národnom meradle významnými zmenami.

Zákon vymedzujú subjekty, ktoré sa okrem orgánov verejnej správy budú podieľať na jej realizácii. Ide najmä o mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty a vedecko-výskumné inštitúcie. Zapojiť sa budú môcť aj zahraničné mimovládky, ale až po tom, ako výška dotácií dosiahne 15 miliónov eur. V súčasnosti je to na úrovni 5,5 až 6 miliónov eur. Ministerstvo zahraničných vecí má však ambíciu túto sumu zvyšovať. Každoročne by to malo byť o desať percent.

Rozvojová spolupráca sa bude poskytovať formou dotácie, finančného príspevku, zadaním zákazky, darovaním hnuteľného majetku štátu, vládnymi štipendiami, odpustením dlhu či poskytnutím zvýhodneného vývozného úveru. Zákon pripúšťa, vzhľadom na efektivitu a adresnosť poskytovanej rozvojovej spolupráce, aj ďalšie nástroje, o ktorých rozhodne vláda.

Novým nástrojom je už spomínané zadávanie zákazky, a to konkrétne na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb.

O úplnom alebo čiastočnom odpustení dlhu partnerskej krajine bude rozhodovať vláda na návrh Ministerstva financií SR. Pri určení rozsahu sa bude posudzovať vplyv tohto kroku na schodok rozpočtu verejnej správy Slovenska. O odpustení dlhu sa uzatvorí s partnerskou krajinou medzinárodná zmluva.

Informácie o spolupráci farmafiriem a lekárov sa dostanú na web

Vzťahy medzi zdravotníkmi a farmaceutickými spoločnosťami majú byť od nového roka transparentnejšie. Ministerstvo zdravotníctva si to sľubuje od novely zákona o liekoch. Právna norma zavádza nové pravidlá zverejňovania údajov o spolupráci lekárov s výrobcami liekov.

Prax podľa ministerstva ukázala, že súčasné pravidlá nefungovali a spoluprácu s farmafirmami priznávalo len minimum lekárov. Po novom ju majú preto oznamovať firmy. Dáta by sa mali zverejňovať aj na webe.

O spolupráci s lekármi majú povinne informovať každého polroka. Národnému centru zdravotníckych informácií (NCZI) budú posielať správu o výdavkoch na propagáciu, marketing a na peňažné i nepeňažné plnenia poskytnuté zdravotníckym pracovníkom priamo alebo nepriamo prostredníctvom tretej osoby. Dáta následne zverejní NCZI na svojom webe, pacienti si tak budú môcť pozrieť, s akými výrobcami liekov ich lekár spolupracoval.

Po novom má byť teda jasné, kto koho financuje a s akým cieľom. Súčasné nastavenie legislatívy sa podľa šéfa sekcie liekovej politiky ministerstva Adama Hlôšku priblíži americkému modelu. USA sú známe svojou prísnou politikou v oblasti spolupráce lekárov a farmafiriem. Povinnosť zverejňovať všetky platby medzi nimi a zdravotníckymi odborníkmi tam platí od roku 2013.

Na príprave novely spolupracovalo ministerstvo s organizáciou Transparency International Slovensko (TIS). Nové pravidlá podľa Zuzany Dančíkovej z TIS obmedzia priestor pre nekalé konanie, zlepšia porozumenie a posilnia dôveru pacientov i verejnosti v spoluprácu firiem a zdravotníkov. To si od novely sľubuje aj minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru-SD).

Nový autorský zákon má pomôcť autorom aj verejnosti

Šírenie kultúry, vzdelania a vedy zabezpečí nový autorský zákon z dielne ministerstva kultúry, ktorý dnes nadobudol účinnosť. Nahradil doterajšiu legislatívu pochádzajúcu z roku 2003. Na jednej strane posilňuje práva autorov v tom, že ich diela nebudú používané bez ich vedomia a odplaty. Na druhej strane obsahuje opatrenia, aby sa ich diela bez veľkých prekážok dostali k verejnosti.

Jednou z významných zmien je doplnenie a rozšírenie katalógu výnimiek a obmedzení, ktoré umožňujú použitie chránených diel bez povinnosti získať súhlas autora a bez zaplatenia licenčnej odmeny. Sem patrí napríklad právo na vyhotovenie rozmnoženiny na súkromnú potrebu, ale aj použitie diel osobami so zdravotným postihnutím, pri školských predstaveniach, v knižniciach, a tiež ich vystavenie v galérii.

Posilňuje sa tiež postavenie autora pri rokovaní o licenčnej odmene a iných podmienkach licenčnej zmluvy. Zákon zaviedol inštitút odstúpenia od zmluvy za nevyužívanie licencie a upravuje nový zmluvný podtyp - rozšírená hromadná licenčná zmluva. Tá umožní v niektorých prípadoch vyrovnať nielen práva k dielam autorov, ktorých zastupuje organizácia kolektívnej správy, ale aj práva k dielam nezastupovaných autorov. K organizáciám kolektívnej správy patrí Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) pre práva k hudobným dielam, autorská spoločnosť LITA, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov SLOVGRAM, Ochranné združenie interpretov Slovenska (OZIS) či Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA).

Systém povinnej dohody o spoločnej správe tzv. one-stop-shop zase vychádza v ústrety prevádzkam, ako sú hotely, bary, reštaurácie či kaderníctva, kde je napríklad rádio. Kým v minulosti ich oslovovali viaceré organizácie kolektívnej správy, v súčasnosti poplatok za využívanie autorských diel vyrovnajú iba s jednou z nich.

V súvislosti s ochranou originálov diel, ktoré sú umiestnené na verejnom priestranstve, musí ich vlastník informovať autora o tom, že chce toto dielo premiestniť alebo zničiť.

Nadobudol účinnosť zákon o štátnom rozpočte

Deficit verejných financií má v budúcom roku dosiahnuť úroveň 1,93 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to zo zákona o štátnom rozpočte na rok 2016, ktorý dnes nadobúda účinnosť. V absolútnej sume má schodok hospodárenia verejnej správy dosiahnuť v tomto roku 1,557 miliardy eur. Rozpočet taktiež predpokladá zníženie verejného dlhu na 52,1 % HDP.

Poslanci ešte v parlamente k rozpočtu schválili aj dva pozmeňujúce návrhy Daniela Duchoňa (Smer-SD). Prvým sa upravili daňové príjmy štátneho rozpočtu z dôvodu lepšieho výberu DPH o 200 miliónov eur a spotrebných daní o 50 miliónov eur počas budúceho roka. V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa z dôvodu zvýšenia daňových príjmov zvýšili výdavky o 250 miliónov eur. Vytvorila sa aj rezerva na zlepšenie výberu daní o 150 miliónov eur a zvýšila sa rezerva na významné investície o 100 miliónov eur na 175,7 milióna eur. Prijatím druhého pozmeňujúceho návrhu sa vláda zaviazala, že nájde 55 miliónov eur na zvýšenie platov zdravotníkov a sestier.

Schválením rozpočtu sa zavádzajú aj tzv. vratky za plyn. Toto opatrenie je súčasťou druhého sociálneho balíka vlády Roberta Fica (Smer-SD). Ministerstvo hospodárstva (MH) SR poskytne štátny príspevok z prostriedkov rozpočtu tomu odberateľovi plynu v domácnosti, ktorý bude spĺňať podmienky ustanovené zákonom.

"Podmienkami poskytnutia štátneho príspevku je, aby dodávka plynu odberateľovi podliehala cenovej regulácii a aby odberateľ mal k 1. novembru 2015 uzavretú platnú zmluvu o združenej dodávke plynu," uvádza sa v spoločnej správe k návrhu rozpočtu. Spôsob poskytnutia a výška štátneho príspevku bude ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva hospodárstva. Premiér ešte v júli tohto roka avizoval, že tým, ktorí využívajú plyn na varenie, vráti štát 10 eur, ostatným domácnostiam od 14 eur do 165 eur.

Pri príprave rozpočtu rezort financií zobral do úvahy opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov a ďalšie zmeny legislatívy. Zohľadnená je v ňom aj valorizácia platov vo verejnej a štátnej službe vo výške 4 %. Obsahuje tiež dve nové rezervy, a to rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy.

Kontrola verejných výdavkov sa má zefektívniť

Systém kontroly verejných výdavkov sa má zefektívniť, a to aj vďaka zriadeniu Úradu vládneho auditu. Vyplýva to zo zákona o finančnej kontrole a audite, ktorý nadobúda od dnešného dňa účinnosť.

Správne nastavenie verejnej kontroly je podľa Ministerstva financií (MF) SR jedným z dôležitých nástrojov vlády na odhaľovanie skrytých systémových rizík a prevenciu kriminality a podvodov. "Zákonom sa zefektívni systém verejnej vnútornej kontroly s dôrazom na overovanie a hodnotenie riadenia procesov a všetkých činností nielen pri realizácii programov zahraničnej pomoci v súvislosti so zabezpečením programového obdobia 2014 - 2020, ale aj s dôrazom na ciele programu ESO a ciele programového vyhlásenia vlády," skonštatoval rezort financií.

Zriadi sa Úrad vládneho auditu s pôsobnosťou na celom území Slovenska. "Cieľom uskutočnenia zmeny je zlepšiť proces hodnotenia kvality výkonu vládneho auditu a zrýchliť, zefektívniť a optimalizovať koordináciu vládnych auditov vykonávaných Úradom vládneho auditu z úrovne ministerstva financií," priblížilo ministerstvo.

Úrad bude v priamej metodickej pôsobnosti rezortu financií, aby mohol efektívnejšie reagovať na prípadné metodické problémy počas výkonu vládnych auditov a operatívne ich riešiť. "Doposiaľ sa komunikácia týkajúca sa výkonu vládneho auditu a s tým spojeného metodického usmerňovania uskutočňovala prostredníctvom troch riaditeľov správ finančnej kontroly, čo je časovo náročné a výsledkom je nejednotné uplatňovanie metodických usmernení každej správy finančnej kontroly," ozrejmilo MF SR.

Právna norma stanovuje aj pravidlá výkonu predbežnej finančnej kontroly pre obce, ktoré nemajú žiadnych zamestnancov. Ak obec s malým počtom zamestnancov nevie zabezpečiť základnú finančnú kontrolu svojimi dvoma zamestnancami, tak ju vykoná priamo starosta obce a osoba určená obecným zastupiteľstvom. To v praxi môže byť aj poslanec obecného zastupiteľstva, ak sa na takomto riešení zhodne obecné zastupiteľstvo a určí takúto osobu uznesením.

Výsadba viniča sa od tohto roku realizuje na povoľovacom princípe

Výsadba viniča sa od tohto roku realizuje na povoľovacom princípe. Vyplýva to z novely zákona o vinohradníctve a vinárstve z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorá nadobúda od dnešného dňa účinnosť.

"Cieľom novely zákona je implementácia nových pravidiel režimu výsadby viniča formou poskytovania povolení. Tieto pravidlá boli ustanovené euronariadením zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami," zdôvodnil agrorezort.

Doteraz sa uplatňoval zákaz novej výsadby, ktorý skončil 31. decembra 2015. Vinič bolo možné vysádzať iba na základe poskytnutia výsadbových práv z rezervy výsadbových práv, práv na opätovnú výsadbu a práv na novú výsadbu, ktorá sa uplatňovala iba v prípade sceľovania pozemkov, výsadby podpníkových vinohradov na pokusné účely a podobne.

Podľa MPRV predstavuje novela zákona právnu úpravu na vykonanie nových pravidiel režimu výsadby viniča, v rámci ktorej sa ustanovuje prechod ešte existujúcich práv na opätovnú výsadbu na povolenia, a nové pravidlá, ktoré sa týkajú povolení na výsadbu na základe vyklčovania a poskytovanie povolení na novú výsadbu na ploche, ktorá sa rovná 1 % celkovej plochy vysadenej viničom v Slovenskej republike. "Nový režim výsadby viniča je platný od 1. januára 2016," zdôraznilo agroministerstvo.

Novelou zákona sa taktiež ustanovujú konkrétne kompetencie pre MPRV a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, ktorý je správcom vinohradníckeho registra, ako aj povinnosti žiadateľov a termíny podávania žiadostí a termíny platnosti jednotlivých výsadbových práv.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.