Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa medializovaných informácií sú medzi vážnymi uchádzačmi o funkciu nového generálneho tajomníka OSN dvaja slovenskí diplomati – okrem Lajčáka aj niekdajší šéf rezortu diplomacie Ján Kubiš.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. júna (TASR) – Nikto podľa premiéra Roberta Fica nepochybuje o tom, že súčasný šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák spĺňa všetky kritériá na post generálneho tajomníka OSN. Pripomenul, že ide o vysoko uznávaného a rešpektovaného odborníka, ktorého vďaka jeho skúsenostiam čakajú ešte veľmi veľké výzvy na medzinárodnej úrovni. "A o týchto výzvach sa asi dozvieme v krátkom čase," deklaroval na dnešnej tlačovej konferencii po skončení rokovania vlády SR.
Poukázal na to, že od vzniku tejto medzinárodnej organizácie v roku 1945 nestál na jej čele človek z východeurópskeho regiónu. "Teraz sa zdá, že sa začína vážne diskutovať o tom, že by to mal byť človek z tohto prostredia," poznamenal Fico s tým, že by sa výrazne zvýšila prestíž tej krajiny, ktorá túto pozíciu získa.
Myslí si však, že hovoriť v súčasnosti o tom, ako bude nominácia a voľba vyzerať, je predčasné, keďže súčasnému generálnemu tajomníkovi Pan Ki-munovi vyprší jeho mandát koncom roku 2016. Podčiarkol, že tento druh kandidatúry sa nepresadzuje silnými verejnými vyhláseniami a predčasnou medializáciu, ale diskrétnou diplomaciou.
"Chcem ale zdôrazniť, že v prípade, ak sa Miroslav Lajčák rozhodne kandidovať v súvislosti s niektorou z významných medzinárodných kandidatúr, ktoré budú k dispozícii, tak bude mať silnú a jednoznačnú podporu vlády SR," vyhlásil premiér.
Pan Ki-munovi sa začalo jeho druhé päťročné funkčné obdobie 1. januára 2012. V poradí je ôsmym tajomníkom, pričom na čele OSN boli doteraz len muži. Na tento post nastúpil prvýkrát v roku 2007 po 35 rokoch v diplomacii Južnej Kórey. Pred voľbami na post šéfa OSN bol juhokórejským ministrom zahraničných vecí.
Podľa medializovaných informácií sú medzi vážnymi uchádzačmi o funkciu nového generálneho tajomníka OSN dvaja slovenskí diplomati – okrem Lajčáka aj niekdajší šéf rezortu diplomacie Ján Kubiš.
Ako potenciálni kandidáti sa spomínajú tiež bývalý slovinský prezident Danilo Türk a šéfka UNESCO, bulharská politička Irina Bokovová.
Generálneho tajomníka vymenúva na päť rokov Valné zhromaždenie OSN. Deje sa tak po predchádzajúcom odporúčaní Bezpečnostnej rady OSN, takže päť stálych členov rady má v tejto otázke prakticky právo veta. V súlade s nepísanými pravidlami generálny tajomník nepochádza zo žiadnej z týchto piatich mocností (USA, Rusko, Čína, Veľká Británia a Francúzsko). Dodržiava sa tiež tradícia rotácie postu medzi jednotlivými kontinentmi.
Poslední štyria generálni tajomníci pochádzali z Peru, Egypta, Ghany a Južnej Kórey. Pozorovatelia predpokladajú, že tentoraz by ho mohol obsadiť uchádzač z Európy, a to zástupca niektorej z postkomunistických krajín.
Poukázal na to, že od vzniku tejto medzinárodnej organizácie v roku 1945 nestál na jej čele človek z východeurópskeho regiónu. "Teraz sa zdá, že sa začína vážne diskutovať o tom, že by to mal byť človek z tohto prostredia," poznamenal Fico s tým, že by sa výrazne zvýšila prestíž tej krajiny, ktorá túto pozíciu získa.
Myslí si však, že hovoriť v súčasnosti o tom, ako bude nominácia a voľba vyzerať, je predčasné, keďže súčasnému generálnemu tajomníkovi Pan Ki-munovi vyprší jeho mandát koncom roku 2016. Podčiarkol, že tento druh kandidatúry sa nepresadzuje silnými verejnými vyhláseniami a predčasnou medializáciu, ale diskrétnou diplomaciou.
"Chcem ale zdôrazniť, že v prípade, ak sa Miroslav Lajčák rozhodne kandidovať v súvislosti s niektorou z významných medzinárodných kandidatúr, ktoré budú k dispozícii, tak bude mať silnú a jednoznačnú podporu vlády SR," vyhlásil premiér.
Pan Ki-munovi sa začalo jeho druhé päťročné funkčné obdobie 1. januára 2012. V poradí je ôsmym tajomníkom, pričom na čele OSN boli doteraz len muži. Na tento post nastúpil prvýkrát v roku 2007 po 35 rokoch v diplomacii Južnej Kórey. Pred voľbami na post šéfa OSN bol juhokórejským ministrom zahraničných vecí.
Podľa medializovaných informácií sú medzi vážnymi uchádzačmi o funkciu nového generálneho tajomníka OSN dvaja slovenskí diplomati – okrem Lajčáka aj niekdajší šéf rezortu diplomacie Ján Kubiš.
Ako potenciálni kandidáti sa spomínajú tiež bývalý slovinský prezident Danilo Türk a šéfka UNESCO, bulharská politička Irina Bokovová.
Generálneho tajomníka vymenúva na päť rokov Valné zhromaždenie OSN. Deje sa tak po predchádzajúcom odporúčaní Bezpečnostnej rady OSN, takže päť stálych členov rady má v tejto otázke prakticky právo veta. V súlade s nepísanými pravidlami generálny tajomník nepochádza zo žiadnej z týchto piatich mocností (USA, Rusko, Čína, Veľká Británia a Francúzsko). Dodržiava sa tiež tradícia rotácie postu medzi jednotlivými kontinentmi.
Poslední štyria generálni tajomníci pochádzali z Peru, Egypta, Ghany a Južnej Kórey. Pozorovatelia predpokladajú, že tentoraz by ho mohol obsadiť uchádzač z Európy, a to zástupca niektorej z postkomunistických krajín.
Lajčák: Nemôžeme si dovoliť nechať BaH napospas vnútropolitickej stagnácii
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák je presvedčený, že Európska únia musí venovať aktuálnemu vývoju v Bosne a Hercegovine (BaH) dostatočnú pozornosť a motivovať domácich politikov ku konštruktívnemu prístupu. Uviedol to dnes v Bratislave na stretnutí s vysokým predstaviteľom EÚ pre BaH Petrom Sorensenom. TASR o tom informoval tlačový odbor MZV.
"Nemôžeme si dovoliť ďalej strácať čas a ponechať Bosnu a Hercegovinu napospas vnútropolitickej stagnácii," prízvukoval Lajčák. Sarajevo je pre úniu zdrojom frustrácie. Pokiaľ ostatné štáty západného Balkánu napredujú, politickí lídri nedokážu BaH vyviesť z politickej a ekonomickej krízy. Situáciu v krajine ešte viac zhoršili minulomesačné katastrofálne povodne, ktoré zdevastovali rozsiahle oblasti. Európska banka pre obnovu a rozvoj odhadla škody v Bosne na 1,3 miliardy eur.
Lajčák sa so Sorensenom zhodli na tom, že pokrok v procese európskej integrácie je podmienený reálnym plnením konkrétnych úloh tamojších politických predstaviteľov.
V tejto súvislosti ocenili nedávne rozhodnutie parlamentu prijať zákon o boji proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu. Podľa nich je ale potrebné zintenzívniť vnútropolitickú diskusiu, boj proti korupcii a zlepšovanie trhového prostredia.
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák je presvedčený, že Európska únia musí venovať aktuálnemu vývoju v Bosne a Hercegovine (BaH) dostatočnú pozornosť a motivovať domácich politikov ku konštruktívnemu prístupu. Uviedol to dnes v Bratislave na stretnutí s vysokým predstaviteľom EÚ pre BaH Petrom Sorensenom. TASR o tom informoval tlačový odbor MZV.
"Nemôžeme si dovoliť ďalej strácať čas a ponechať Bosnu a Hercegovinu napospas vnútropolitickej stagnácii," prízvukoval Lajčák. Sarajevo je pre úniu zdrojom frustrácie. Pokiaľ ostatné štáty západného Balkánu napredujú, politickí lídri nedokážu BaH vyviesť z politickej a ekonomickej krízy. Situáciu v krajine ešte viac zhoršili minulomesačné katastrofálne povodne, ktoré zdevastovali rozsiahle oblasti. Európska banka pre obnovu a rozvoj odhadla škody v Bosne na 1,3 miliardy eur.
Lajčák sa so Sorensenom zhodli na tom, že pokrok v procese európskej integrácie je podmienený reálnym plnením konkrétnych úloh tamojších politických predstaviteľov.
V tejto súvislosti ocenili nedávne rozhodnutie parlamentu prijať zákon o boji proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu. Podľa nich je ale potrebné zintenzívniť vnútropolitickú diskusiu, boj proti korupcii a zlepšovanie trhového prostredia.
