Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 6. máj 2024Meniny má Hermína
< sekcia Slovensko

Ústavnoprávny výbor neodporučil schváliť obžalobu prezidenta

Foto: TASR/Martin Baumann

Podľa poslanca Antona Martvoňa (Smer-SD) ide v prípade návrhu na obžalobu o krivé obvinenie prezidenta zo strany opozície.

Bratislava 11. februára (TASR) - Ústavnoprávny výbor parlamentu dnes neschválil uznesenie, ktorým by odporúčal plénu Národnej rady (NR SR) prijať návrh na obžalobu prezidenta Ivana Gašparoviča z úmyselného porušenia ústavy v prípade menovania generálneho prokurátora. Na schválenie uznesenia bola potrebná trojpätinová väčšina členov výboru, podporila ho však len časť opozície.

Za uznesenie hlasovali traja zástupcovia SDKÚ-DS, SaS a Mosta - Híd, zdržal sa poslanec OĽaNO Miroslav Kadúc a proti boli piati členovia Smeru-SD. Poslanec Radoslav Procházka (KDH) sa hlasovania napokon nezúčastnil, v rozprave však uviedol, že s obžalobou prezidenta v tomto prípade nesúhlasí.

Návrh, pod ktorým sú podpísaní zástupcovia piatich opozičných strán predniesol poslanec SaS Jozef Poliačik. "Dôvody pre nevymenovanie Jozefa Čentéša by museli spĺňať kritériá ústavy a Ústavný súd (ÚS) nedal prezidentovi neobmedzenú právomoc sa rozhodnúť," vyhlásil Poliačik, podľa ktorého prezident konal svojvoľne a nerozhodol ani v primeranej lehote, k čomu ho zaväzuje rozhodnutie ÚS.

Ústavný súd rozhodol, že Čentéšova voľba prebehla v súlade s Ústavou SR a prezident ho musí v primeranej lehote buď vymenovať, alebo oznámiť NR SR dôvody rozhodnutia o nevymenovaní. Dôvody na nevymenovanie však nesmú byť svojvoľné, musia sa zakladať na faktoch, ktoré spochybňujú schopnosť kandidáta riadne zastávať úrad generálneho prokurátora. Poliačik preto zdôraznil, že nie sú akceptovateľné prezidentove argumenty týkajúce sa spôsobu voľby.


Jozef Čentéš
Foto: TASR/Martin Baumann

Výhrady k Jozefovi Čentéšovi


Relevantné by boli len výhrady priamo k osobe Jozefa Čentéša. Medzi také však podľa neho nepatrí kauza so skartovanou výpoveďou Igora Matoviča, keďže išlo o ľudskú chybu a sám Matovič potvrdil, že v opakovanej výpovedi uviedol rovnaké skutočnosti ako v tej, ktorá bola omylom skartovaná. Navyše v tejto veci nebolo vedené ani disciplinárne konanie.

Poliačikov názor prišiel na rokovanie výboru podporiť podpredseda parlamentu a predseda KDH Ján Figeľ. Zdôraznil, že ak sú poslanci presvedčení o tom, že prezident úmyselne porušil Ústavu, sú povinní podporiť návrh na jeho obžalobu. Prezident podľa neho nemôže odôvodňovať odkladanie vymenovania Čentéša ani rozhodnutím ÚS z jesene 2012, keďže Čentéš bol zvolený už v júni 2012, kedy ešte výrok ÚS nebol známy.

S predsedom KDH však nesúhlasí poslanec tejto strany Procházka, podľa ktorého by bolo veľmi ťažké dokázať prezidentovi úmysel porušiť ústavu, zvlášť ak mu rozhodnutie ÚS dalo určitý manévrovací priestor. Aj podľa Procházku však prezident naťahoval svoje rozhodovanie neúmerne dlho. "Dôvody pravidelne menil," poznamenal Procházka. Obžaloba prezidenta je však podľa neho veľmi vážny právny inštitút, ktorý je podľa neho porovnateľný s obžalobou z vlastizrady. Ako taký by nemal podliehať "inflácii" podobnej pravidelným neúspešným opozičným pokusom odvolať člena vlády. "Má sa vyvodiť politická, nie trestnoprávna zodpovednosť," vyhlásil Procházka.


Prezident a jeho úloha


Predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) upozornil, že prezident má za úlohu zabezpečiť chod ústavných orgánov, čo môže realizovať tak konaním, ako aj rozhodnutím nekonať, ak kandidát podľa neho nezodpovedá ústavným a zákonným kritériám. "Posúdenie relevantnosti dôvodov je na prezidentovi," zdôraznil Madej. "Nie je možné preukázať porušenie ústavy a už vôbec nie úmysel," vyhlásil Madej, podľa ktorého je návrh na obžalobu nedôvodný a navyše predčasný, keďže sa ÚS ešte stále kauzou zaoberá. "Prezident môže subjektívne hodnotiť kandidáta," povedal Madej. Na rozdiel od Poliačika, Madej považuje za vážny problém aj skartáciu Matovičovej výpovede. Dodal, že on osobne mal problém veriť vysvetleniam Jozefa Čentéša o tom, ako došlo k znehodnoteniu troch originálov zápisnice z výsluchu.

"Chápem, prečo Smer-SD nezvolil predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a Ústavu pamäti národa. Nekonaním zabezpečujete chod ústavných orgánov," zareagovala ironicky Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS).

Konanie prezidenta v kauze Čentéš Žitňanská neakceptuje. "Ak toto je v súlade s Ústavou, tak potom je v súlade s Ústavou, aby prezident menil Ústavu," vyhlásila Žitňanská, pre ktorú je takýto výklad ústavy neprijateľný. Gábor Gál (Most - Híd) ju doplnil slovami, že podľa tohto princípu by teoreticky prezident v budúcnosti nemusel akceptovať voľbu poslancov ani v prípade funkcionárov ďalších inštitúcií, čo by radikálne zmenilo jeho postavenie v slovenskom právnom systéme. Zároveň upozornil aj na právny problém, keďže existuje právoplatné uznesenie NR SR o voľbe Jozefa Čentéša, ktoré však nebolo realizované.

Podľa poslanca Antona Martvoňa (Smer-SD) ide v prípade návrhu na obžalobu o krivé obvinenie prezidenta zo strany opozície. "Pripadá mi to ako inkvizičný proces v stredoveku. Obidva dôvody uvedené v obžalobe prezident nenaplnil," vyhlásil Martvoň na margo obvinení, podľa ktorých Ivan Gašparovič úmyselne porušil ústavu a navyše nekonal v primeranej lehote. Dodal, prezident sa rozhodol správne, kým s rozhodnutím počkal na výklad ÚS. Martvoň poukázal aj na ústavnú zvyklosť, podľa ktorej mali aj predchádzajúci prezidenti právo na určitú autonómiu pri rozhodovaní.

Opozičné strany podali do parlamentu návrh na obžalobu prezidenta 17. januára, predseda NR SR Pavol Paška musí zvolať rokovanie do 30 dní. Opozícia prezidenta obviňuje z úmyselného porušenia Ústavy SR, keďže odmietol vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Na to, aby sa návrh na obžalobu dostal na Ústavný súd SR, musí získať v pléne podporu minimálne 90 hlasov. Opozícia ich má len 67, vládny Smer-SD avizoval, že obžalobu nepodporí.