Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Prezident SR zároveň zdôraznil, že trvalo takmer dve desaťročia, kým sa v ústavodarnom orgáne našla väčšina, ktorá zrušila Mečiarove amnestie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. septembra (TASR) – Oslavy ústavnosti by sa mali zaobísť bez pokusov prepisovať históriu pomocou účelových nacionalistických mýtov. Prezident SR Andrej Kiska to uviedol vo svojom prejave, ktorý predniesol dnes v pléne Národnej rady SR v súvislosti s 25. výročím prijatia Ústavy SR.
"Mali by sme prestať rozdeľovať spoločnosť na základe toho, ako kto vtedy premýšľal a konal. Aj preto, lebo náš štát budovali, poctivo mu slúžili a do pevného partnerstva s európskym demokratickým spoločenstvom doviedli práve tí, ktorí nesúhlasili s garnitúrou, čo bola pri moci pred 25 rokmi," konštatoval prezident.
Zároveň zdôraznil, že trvalo takmer dve desaťročia, kým sa v ústavodarnom orgáne našla väčšina, ktorá zrušila Mečiarove amnestie. "Symbol autoritatívneho, neústavného, ničoho sa neštítiaceho spôsobu výkonu štátnej moci," dodal.
Ako ďalej uviedol, ústavu by sme mali povýšiť nad spory, politici s výkonnou a zákonodarnou mocou by mali k sviatku dňa ústavy pristupovať s obzvlášť veľkou pokorou. "Dnešný deň ústavy oslavujeme preto, lebo jej prijatie položilo základ slobodného demokratického Slovenska. Žijeme v krajine, v ktorej každodenný občiansky život a spravovanie vecí verejných diktuje a rámcuje Ústava Slovenskej republiky," pripomenul.
Ocenil, že spoločná politická vôľa umožnila, aby nedošlo k zmenám, ktoré by demokratickosť ústavy narušili. "Vážme si to, keď sa rozhliadneme v dnešnom svete, vidíme, že to vôbec nie je samozrejmé," zdôraznil.
Ako prezident je presvedčený, že Deň Ústavy SR by mal mať pevné miesto v srdciach ľudí na Slovensku. "Byť zdrojom a symbolom úprimného vlastenectva, hrdosti na našu krajinu. Vyžaduje si to však viac úsilia, ako len oslavovať ústavu. Vyžaduje si to pamätať nielen na ústavu, ale aj na ústavnosť, na dodržiavanie demokratických pravidiel."
Vyzdvihol, že sa musí neustále posilňovať dôvera ľudí k štátu a k jeho ústavným inštitúciám. "Výchova k vlastenectvu nezahŕňa iba našu krásnu reč, kultúru, tradície a dejiny. Ale aj úctu k právu, úctu k spravodlivosti, úctu k solidarite, úctu k tolerancii. Úctu k hodnotám, o ktoré sa opiera Ústava Slovenskej republiky ako zvrchovaného, demokratického a právneho štátu. Toto je našou úlohou, ktorú si musíme dnes, v deň ústavy pripomenúť a ktorú sa musíme každý deň pokúšať naplniť skutočným obsahom," uzavrel.
"Mali by sme prestať rozdeľovať spoločnosť na základe toho, ako kto vtedy premýšľal a konal. Aj preto, lebo náš štát budovali, poctivo mu slúžili a do pevného partnerstva s európskym demokratickým spoločenstvom doviedli práve tí, ktorí nesúhlasili s garnitúrou, čo bola pri moci pred 25 rokmi," konštatoval prezident.
Zároveň zdôraznil, že trvalo takmer dve desaťročia, kým sa v ústavodarnom orgáne našla väčšina, ktorá zrušila Mečiarove amnestie. "Symbol autoritatívneho, neústavného, ničoho sa neštítiaceho spôsobu výkonu štátnej moci," dodal.
Ako ďalej uviedol, ústavu by sme mali povýšiť nad spory, politici s výkonnou a zákonodarnou mocou by mali k sviatku dňa ústavy pristupovať s obzvlášť veľkou pokorou. "Dnešný deň ústavy oslavujeme preto, lebo jej prijatie položilo základ slobodného demokratického Slovenska. Žijeme v krajine, v ktorej každodenný občiansky život a spravovanie vecí verejných diktuje a rámcuje Ústava Slovenskej republiky," pripomenul.
Ocenil, že spoločná politická vôľa umožnila, aby nedošlo k zmenám, ktoré by demokratickosť ústavy narušili. "Vážme si to, keď sa rozhliadneme v dnešnom svete, vidíme, že to vôbec nie je samozrejmé," zdôraznil.
Ako prezident je presvedčený, že Deň Ústavy SR by mal mať pevné miesto v srdciach ľudí na Slovensku. "Byť zdrojom a symbolom úprimného vlastenectva, hrdosti na našu krajinu. Vyžaduje si to však viac úsilia, ako len oslavovať ústavu. Vyžaduje si to pamätať nielen na ústavu, ale aj na ústavnosť, na dodržiavanie demokratických pravidiel."
Vyzdvihol, že sa musí neustále posilňovať dôvera ľudí k štátu a k jeho ústavným inštitúciám. "Výchova k vlastenectvu nezahŕňa iba našu krásnu reč, kultúru, tradície a dejiny. Ale aj úctu k právu, úctu k spravodlivosti, úctu k solidarite, úctu k tolerancii. Úctu k hodnotám, o ktoré sa opiera Ústava Slovenskej republiky ako zvrchovaného, demokratického a právneho štátu. Toto je našou úlohou, ktorú si musíme dnes, v deň ústavy pripomenúť a ktorú sa musíme každý deň pokúšať naplniť skutočným obsahom," uzavrel.
Príhovor prezidenta A. Kisku pri príležitosti výročia prijatia Ústavy SR
"Náš kalendár je vcelku bohatý na štátne sviatky a pamätné dni. Vďaka niektorým si pripomíname udalosti, ktoré formovali našu civilizáciu, našu krajinu, našu občiansku spoločnosť. Iné sú oslavou hrdinstva našich predkov. Ďalšie odkazujú na našu tradičnú vieru a kultúru. Niektoré sa viažu sa dobu spred niekoľko desiatok rokov, iné na udalosti staré niekoľko stoviek rokov či až dve tisícročia.
Menšia časť z týchto významných a symbolických dní, ktoré si každoročne pripomíname, sa týka nedávnych čias. Medzi takéto sviatky patrí 17. november, ktorým oslavujeme porážku komunistickej totality. Prvý január, ktorým si pripomíname vznik Slovenskej republiky. A dnešný Deň ústavy, ktorej prijatie pred 25. rokmi vzniku samostatného Slovenska predchádzalo.
Sú to dôležité chvíle modernej histórie, ktoré väčšina súčasných obyvateľov našej krajiny zažila na vlastnej koži. Na tieto udalosti má každý z nás zo strednej či staršej generácie vlastné spomienky. Viažu sa k nim vlastné pocity, hodnotenia a názory.
Mnohí ľudia si pamätajú, že vzápätí po prijatí ústavy a vzniku štátu politická moc opakovane a nehanebne šliapala po ústavných základoch mladej Slovenskej republiky. Trvalo takmer dve desaťročia, kým sa v ústavodarnom orgáne našla väčšina, ktorá napravila najhrubšie zneužitie právomocí v histórii samostatného Slovenska — zrušila Mečiarove amnestie. Symbol autoritatívneho, neústavného, ničoho sa neštítiacieho spôsobu výkonu štátnej moci.
Trvalým zdrojom úprimného a skutočného vlastenectva spojeného s Dňom Ústavy sa preto nestanú legendy o činoch a motiváciách tých, ktorí sa pričinili o slovenskú štátnosť. Naše oslavy ústavnosti by sa mali zaobísť bez pokusov prepisovať históriu pomocou účelových nacionalistických mýtov. Mali by sme prestať rozdeľovať spoločnosť na základe toho, ako kto vtedy premýšľal a konal. Aj preto, lebo náš štát budovali, poctivo mu slúžili a do pevného partnerstva s európskym demokratickým spoločenstvom doviedli práve tí, ktorí nesúhlasili s garnitúrou, čo bola pri moci pred 25. rokmi.
Mali by sme povýšiť ústavu nad tieto spory. Mali by sme sa vyhnúť tomu, aby sme ľuďom hovorili, čo majú cítiť pri spomienke na udalosti spred štvrť storočia. My — politici s výkonnou a zákonodarnou mocou — by sme mali pristupovať k sviatku Dňa ústavy s obzvlášť veľkou pokorou.
Dnešný Deň Ústavy oslavujeme preto, lebo jej prijatie položilo základ slobodného demokratického Slovenska. Žijeme v krajine, v ktorej každodenný občiansky život a spravovanie vecí verejných diktuje a rámcuje Ústava Slovenskej republiky. Právny štát je dnes samozrejmou oporou modernej spoločnosti a prirodzeným garantom základných práv a slobôd ľudí, ktorí na Slovensku žijú. Iba ústava zabezpečuje, že po nehodných vládcoch v demokratickej spoločnosti môžu prísť takí, ktorí štát a spoločnosť povedú k všeobecnému prospechu.
Ústava Slovenskej republiky a náš štát, ktorý stojí na jej základoch, preukázali napriek viacerým výzvam za tých 25 rokov obdivuhodnú životaschopnosť. Sama ústava je živý dokument, ktorý prešiel viacerými zmenami. Výkon časti našich suverénnych práv sme za prísne určených podmienok preniesli na spoločné rozhodovanie v rámci Európskej únie. Zaviedli sme inštitút verejného ochrancu práv, inštitút súdnej rady, zrušili sme trestnoprávnu imunitu poslancov.
Toto všetko je dôkazom snahy o zlepšovanie demokratických procesov. A naopak, spoločná politická vôľa umožnila, že nedošlo k zmenám, ktoré by demokratický duch našej ústavy narušili. Vážme si to — keď sa rozhliadneme v dnešnom svete, vidíme, že to vôbec nie je samozrejmé.
Dnešnému dňu, dňu prijatia základného zákona suverénneho štátu, preto patrí po zásluhe pevné miesto v kalendári štátnych sviatkov. Ale ako prezident Slovenskej republiky som presvedčený, že naša ambícia by mala byť väčšia — tento deň by mal mať pevné miesto v srdciach ľudí na Slovensku. Byť zdrojom a symbolom úprimného vlastenectva, hrdosti na našu krajinu. Ale vyžaduje si to viac ako len oslavovať ústavu. Vyžaduje si to pamätať nielen na ústavu, ale aj na ústavnosť, na dodržiavanie demokratických pravidiel.
Povinnosťou politikov je dobre spravovať štát a použiť moc zverenú nám ústavou tak, aby sa žiaden človek na Slovensku necítil zabudnutý, odstrčený a bezmocný. Dnes, zajtra — neustále a neúnavne — musíme posilňovať dôveru ľudí k štátu, k jeho ústavným inštitúciám. Inštitúciám, vďaka ktorým môžeme slobodne rozvíjať našu krajinu. Ísť príkladom v úcte k tradíciám demokratického štátu. Ukazovať hlboký rešpekt k obmedzeniu a kontrole moci. Posilňovať prvky systému bŕzd a protiváh vo vzťahoch medzi ústavnými orgánmi, ktorý je základom zdravej demokratickej spoločnosti. Pestovať úctu k pravidlám právneho štátu, k rovnosti pred zákonom, k aktívnej ochrane práv a slobôd každej ľudskej bytosti, k menšinám a k menšinovým názorom.
Výchova k vlastenectvu nezahŕňa iba našu krásnu reč, kultúru, tradície a dejiny. Ale aj úctu k právu, úctu k spravodlivosti, úctu k solidarite, úctu k tolerancii. Úctu k hodnotám, o ktoré sa opiera ústava Slovenskej republiky ako zvrchovaného, demokratického a právneho štátu. Toto je našou úlohou, ktorú si musíme dnes, na Deň ústavy pripomenúť a ktorú sa musíme každý deň pokúšať naplniť skutočným obsahom."
"Náš kalendár je vcelku bohatý na štátne sviatky a pamätné dni. Vďaka niektorým si pripomíname udalosti, ktoré formovali našu civilizáciu, našu krajinu, našu občiansku spoločnosť. Iné sú oslavou hrdinstva našich predkov. Ďalšie odkazujú na našu tradičnú vieru a kultúru. Niektoré sa viažu sa dobu spred niekoľko desiatok rokov, iné na udalosti staré niekoľko stoviek rokov či až dve tisícročia.
Menšia časť z týchto významných a symbolických dní, ktoré si každoročne pripomíname, sa týka nedávnych čias. Medzi takéto sviatky patrí 17. november, ktorým oslavujeme porážku komunistickej totality. Prvý január, ktorým si pripomíname vznik Slovenskej republiky. A dnešný Deň ústavy, ktorej prijatie pred 25. rokmi vzniku samostatného Slovenska predchádzalo.
Sú to dôležité chvíle modernej histórie, ktoré väčšina súčasných obyvateľov našej krajiny zažila na vlastnej koži. Na tieto udalosti má každý z nás zo strednej či staršej generácie vlastné spomienky. Viažu sa k nim vlastné pocity, hodnotenia a názory.
Mnohí ľudia si pamätajú, že vzápätí po prijatí ústavy a vzniku štátu politická moc opakovane a nehanebne šliapala po ústavných základoch mladej Slovenskej republiky. Trvalo takmer dve desaťročia, kým sa v ústavodarnom orgáne našla väčšina, ktorá napravila najhrubšie zneužitie právomocí v histórii samostatného Slovenska — zrušila Mečiarove amnestie. Symbol autoritatívneho, neústavného, ničoho sa neštítiacieho spôsobu výkonu štátnej moci.
Trvalým zdrojom úprimného a skutočného vlastenectva spojeného s Dňom Ústavy sa preto nestanú legendy o činoch a motiváciách tých, ktorí sa pričinili o slovenskú štátnosť. Naše oslavy ústavnosti by sa mali zaobísť bez pokusov prepisovať históriu pomocou účelových nacionalistických mýtov. Mali by sme prestať rozdeľovať spoločnosť na základe toho, ako kto vtedy premýšľal a konal. Aj preto, lebo náš štát budovali, poctivo mu slúžili a do pevného partnerstva s európskym demokratickým spoločenstvom doviedli práve tí, ktorí nesúhlasili s garnitúrou, čo bola pri moci pred 25. rokmi.
Mali by sme povýšiť ústavu nad tieto spory. Mali by sme sa vyhnúť tomu, aby sme ľuďom hovorili, čo majú cítiť pri spomienke na udalosti spred štvrť storočia. My — politici s výkonnou a zákonodarnou mocou — by sme mali pristupovať k sviatku Dňa ústavy s obzvlášť veľkou pokorou.
Dnešný Deň Ústavy oslavujeme preto, lebo jej prijatie položilo základ slobodného demokratického Slovenska. Žijeme v krajine, v ktorej každodenný občiansky život a spravovanie vecí verejných diktuje a rámcuje Ústava Slovenskej republiky. Právny štát je dnes samozrejmou oporou modernej spoločnosti a prirodzeným garantom základných práv a slobôd ľudí, ktorí na Slovensku žijú. Iba ústava zabezpečuje, že po nehodných vládcoch v demokratickej spoločnosti môžu prísť takí, ktorí štát a spoločnosť povedú k všeobecnému prospechu.
Ústava Slovenskej republiky a náš štát, ktorý stojí na jej základoch, preukázali napriek viacerým výzvam za tých 25 rokov obdivuhodnú životaschopnosť. Sama ústava je živý dokument, ktorý prešiel viacerými zmenami. Výkon časti našich suverénnych práv sme za prísne určených podmienok preniesli na spoločné rozhodovanie v rámci Európskej únie. Zaviedli sme inštitút verejného ochrancu práv, inštitút súdnej rady, zrušili sme trestnoprávnu imunitu poslancov.
Toto všetko je dôkazom snahy o zlepšovanie demokratických procesov. A naopak, spoločná politická vôľa umožnila, že nedošlo k zmenám, ktoré by demokratický duch našej ústavy narušili. Vážme si to — keď sa rozhliadneme v dnešnom svete, vidíme, že to vôbec nie je samozrejmé.
Dnešnému dňu, dňu prijatia základného zákona suverénneho štátu, preto patrí po zásluhe pevné miesto v kalendári štátnych sviatkov. Ale ako prezident Slovenskej republiky som presvedčený, že naša ambícia by mala byť väčšia — tento deň by mal mať pevné miesto v srdciach ľudí na Slovensku. Byť zdrojom a symbolom úprimného vlastenectva, hrdosti na našu krajinu. Ale vyžaduje si to viac ako len oslavovať ústavu. Vyžaduje si to pamätať nielen na ústavu, ale aj na ústavnosť, na dodržiavanie demokratických pravidiel.
Povinnosťou politikov je dobre spravovať štát a použiť moc zverenú nám ústavou tak, aby sa žiaden človek na Slovensku necítil zabudnutý, odstrčený a bezmocný. Dnes, zajtra — neustále a neúnavne — musíme posilňovať dôveru ľudí k štátu, k jeho ústavným inštitúciám. Inštitúciám, vďaka ktorým môžeme slobodne rozvíjať našu krajinu. Ísť príkladom v úcte k tradíciám demokratického štátu. Ukazovať hlboký rešpekt k obmedzeniu a kontrole moci. Posilňovať prvky systému bŕzd a protiváh vo vzťahoch medzi ústavnými orgánmi, ktorý je základom zdravej demokratickej spoločnosti. Pestovať úctu k pravidlám právneho štátu, k rovnosti pred zákonom, k aktívnej ochrane práv a slobôd každej ľudskej bytosti, k menšinám a k menšinovým názorom.
Výchova k vlastenectvu nezahŕňa iba našu krásnu reč, kultúru, tradície a dejiny. Ale aj úctu k právu, úctu k spravodlivosti, úctu k solidarite, úctu k tolerancii. Úctu k hodnotám, o ktoré sa opiera ústava Slovenskej republiky ako zvrchovaného, demokratického a právneho štátu. Toto je našou úlohou, ktorú si musíme dnes, na Deň ústavy pripomenúť a ktorú sa musíme každý deň pokúšať naplniť skutočným obsahom."
