Bratislava 4. mája (TASR) - Vážená Konferencia biskupov Slovenska,
s hlbokým pohnutím som prijal správu o úmrtí spišského emeritného biskupa profesora Františka Tondru, v roku 50. výročia jeho kňazstva.
Narodil sa ako štvrté dieťa v rodine tesára. Zrejme aj preto prednášal kresťanskú sociológiu. Symptomatické na jeho osobnosti je, že nikdy nezabudol na svoje korene ani na svoje poslanie. Vždy, a to príkladne, hájil popri cirkevných aj národno-štátne záujmy Slovenska. Osobitne dbal o kresťanské hodnoty, a zvlášť sociálne. Vyznačoval sa ctihodnosťou a skromnosťou.
Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu pracovať nielen pre seba, ale aj pre okolie, a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Monsignor František Tondra bol práve takou osobnosťou. Z jeho duchovnej práce sme čerpali mnohí. Aj ja osobne. Nikdy nezabudnem na jeho myšlienky o bulváre, ktorý „zatemňuje duševný zrak“, o „ľuďoch, ktorí strácajú ideály, majú len plány“, no najmä na jeho slová, ktoré ako predseda Biskupskej konferencie Slovenska vyslovil v Prezidentskom paláci v januári 2009: „Reflexia spoločenského dobra si nevyhnutne vyžaduje reflexiu človeka. Kultúra života je odrazom kultúry človeka, jeho osobnosti i vonkajšieho prejavu“.
Monsignor František Tondra mal svoju neopakovateľnú charizmu. Prijal ju ako dar Božej milosti, aby oslovoval a získaval ľudí pre spoločenské dobro, aby s nimi žil pre vieru, nádej, lásku, aby v nich upevňoval ľudské porozumenie a pokoj.
Odišiel v tichosti. Nech mu je zem slovenská ľahká.
PREZIDENT: S hlbokým pohnutím prijal správu o smrti katolíckeho kňaza V. Jukla
V utorok 1. mája zomrel 87-ročný katolícky kňaz, generál takzvanej podzemnej cirkvi a disident z obdobia komunizmu v bývalej ČSSR Vladimír Jukl (na snímke pár dní pred smrťou, 25. apríla 2012). Foto: Pavol Demeš Prezident SR poslal smútočný list bratislavskému arcibiskupovi monsignorovi Stanislavovi Zvolenskému v súvislosti s úmrtím katolíckeho kňaza Vladimíra Jukla.
Vaša Excelencia, dôstojný pán arcibiskup,
s hlbokým pohnutím som prijal smutnú správu o skone obetavého, skromného kňaza, mučeníka z obdobia päťdesiatych rokov. Z čias zápasov o „vieru“ o náboženský život. Mnoho rokov prežil, naplnený vierou v tvrdých väzenských podmienkach len preto, že medzi vysokoškolskou mládežou organizoval podzemnú cirkev, púte veriacich, demonštrácie za náboženskú slobodu a slobodu svedomia. Svoju oddanosť kňazskému poslaniu aktívne, obetavo prejavoval v rokoch Novembra.
Za všetko dobré, čo v živote urobil pre národ i pre toho, a najmä najbiednejšieho, vyslovujem zosnulému kňazovi Vladimírovi Juklovi úprimné poďakovanie a pokojné odpočinutie v slovenskej zemi.
