< sekcia Slovensko

I. Gašparovič: Prezident SR má v našom systéme významné právomoci

Ivan Gašparovič Foto: TASR/MTI

Napriek tomu, že svoje právomoci považuje prezident za dostatočné, myslí si, že by hlava štátu mala mať aj možnosť predkladať zákony.

Bratislava 1. septembra (TASR) - Prezident SR má v našom systéme parlamentnej demokracie významné právomoci. Tak, ako ich definuje Ústava SR, sú dostačujúce. Z prezidenta nerobia slabú hlavu štátu. Pre TASR to uviedol prezident SR Ivan Gašparovič.

"Som presvedčený, že prezident má v našom systéme parlamentnej demokracie významné právomoci. A to nielen tým, že určuje, kto zostaví vládu, ale najmä vo vzťahu k parlamentu a ním schváleným zákonom môže prezident významne zasiahnuť do života a chodu spoločnosti," zdôvodnil Gašparovič. Prezident má podľa neho významnú úlohu aj pri formovaní zahraničnej politiky štátu.

Napriek tomu, že svoje právomoci považuje prezident za dostatočné, myslí si, že by hlava štátu mala mať aj možnosť predkladať zákony. "Tu mám na mysli najmä situáciu, kedy vláda ani parlament nedokážu reflektovať na niektoré legislatívne požiadavky spoločnosti. Uvedomujem si, že i v takom prípade o nových zákonoch by museli hlasovať poslanci parlamentu. No prezident by dal najavo občanom, že pozitívne vníma ich požiadavky, ktoré treba legislatívne upraviť," vysvetlil Gašparovič.

Pri príležitosti 21. výročia prijatia Ústavy SR zároveň vyhlásil, že ústava ako základný zákon štátu obstála. "Tých 21 rokov, ktoré uplynuli od jej prijatia až po dnešok nasvedčuje, že Slovensko prijalo dobré strategické rozhodnutie o svojom smerovaní," zdôraznil Gašparovič, ktorý je rád, že ústava je otvorený dokument. Osobitne si cení, že sa ani raz nemenila preambula. "A verím, že sa toho preambula nikdy nedožije," poznamenal. Prezident je presvedčený, že "naša ústava je moderným dokumentom, ktorý sa za tie roky fungovania štátu osvedčil".

Pripomenul národný a občiansky princíp základného zákona štátu. "Tento princíp už preambula vyzdvihuje ústavne, morálne, politicky i štátoprávne ako spoločenstvo národa i národností, a to treba zdôrazniť, že ako rovnoprávne subjekty," podotkla hlava štátu. Gašparovič neopomenul, že podľa ústavy pochádza štátna moc od všetkých občanov bez rozdielu.

Na otázku, či by bol za prijatie novej ústavy odpovedal, že dokonalosť ústavy sa nemeria jej nemennosťou, ale súladom s potrebami praktického života. "Nie však podľa toho, ako si kto zmyslí. Ak niekto požaduje novú ústavu, mal by predložiť relevantnú analýzu, ktorá nielen vyhodnotí funkčnosť hodnôt a princípov, ale mal by vyhodnotiť aj jej dopady na náš ďalší vývoj," uzavrel prezident.

I. Macejková: Ústavnosť na Slovensku nie je ohrozená

Košice 1. septembra (TASR) – Ústavnosť na Slovensku nie je ohrozená. Pri príležitosti dnešného Dňa Ústavy Slovenskej republiky to pre TASR uviedla predsedníčka Ústavného súdu (ÚS) SR Ivetta Macejková. "Keď sme pri príležitosti osláv 20. výročia vzniku ÚS hovorili o nevyhnutnosti ochrany ústavnosti, bolo to najmä v kontexte rekapitulácie činnosti ÚS počas jeho 20-ročnej existencie a potreby zachovať kvalitu v jeho rozhodovacej činnosti pri stále sa zvyšujúcom počte sťažností a návrhov, ktoré sú nám doručované," pokračovala Macejková.

Na snímke predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková a prezident SR Ivan Gašparovič
Foto: TASR/Martin Baumann
Doplnila však, že ju mrzí, ako vníma slovenské súdnictvo široká verejnosť. "Nemalou mierou k tomu prispeli niektorí slovenskí politici a niektoré médiá," pripomenula. Zdôraznila tiež, že k téme takzvaných mediálnych prestreliek sa už niekoľkokrát vyjadrovala vo svojich vyhláseniach a na jej stanovisku sa ani k dnešnému dňu nič nezmenilo. "Nemám akékoľvek výhrady ku kritike, ak je vecná a konštruktívna. Uznávam právo každého vyjadriť svoj názor a to, samozrejme, aj vo vzťahu k ÚS a k jeho rozhodovacej činnosti," uviedla predsedníčka ÚS.

Zdôraznila, že ÚS je apolitický. "Vo svojich rozhodnutiach je a bude nezávislý a nestranný a tým bude napĺňať obsah článku 124 ústavy, ktorý hovorí, že Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti," podčiarkla Macejková.

Opätovne pripomenula, že ÚS nedisponuje právom zákonodarnej iniciatívy, a preto nemôže iniciovať zmeny zákonov a ústavy. Môže iba predkladať návrhy a podnety tým orgánom, ktoré majú právo zákonodarnej iniciatívy. "Môžem spomenúť, že v súvislosti s rozhodovacou činnosťou ÚS a narastajúcim počtom sťažností a návrhov doručených ÚS v jednotlivých sledovaných časových obdobiach som upozorňovala na potrebu úpravy legislatívy v zmysle zvýšenia počtu sudcov z 13 na 15 a zníženia počtu právomocí Ústavného súdu," dodala. Podľa jej ďalších slov bol v tejto súvislosti vo viacerých médiách prezentovaný názor, že ÚS nepotrebuje viac sudcov, pretože napríklad Česká republika má síce 15 ústavných sudcov, ale aj viac obyvateľov ako Slovenská republika.

"Rada by som zdôraznila, že zaťaženie ÚS nemôžeme merať tým, koľko obyvateľov pripadá na jedného ústavného sudcu. V porovnaní s ústavnými súdmi Nemecka, Rakúska, Poľska, Česka a Maďarska má Ústavný súd Slovenskej republiky ročne najväčší nápad návrhov a sťažností, ročne najviac rozhodnutí, najviac právomocí, ale zároveň najmenej sudcov a najnižší rozpočet," vyhlásila predsedníčka ÚS.

Macejková tiež zdôraznila, že rozhodovacia činnosť ÚS si aj napriek neustále narastajúcemu počtu sťažností a návrhov udržuje vysokú kvalitu a vysoký štandard. "Otázkou je, ako dlho sa bude pri neustále sa zvyšujúcom celkovom počte doručených sťažností a návrhov dariť udržiavať narastajúci kvantitatívny trend pri zachovaní kvality jeho rozhodovacej činnosti," upozornila.

V snahe zvyšovať ochranu ústavnosti ÚS od začiatku roka 2010 realizuje Projekt Efektívnosť výkonu rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý je zameraný na efektívnejšie realizovanie výkonu rozhodnutí ÚS a zabránenie opätovnému vzniku zbytočných prieťahov v súdnom konaní, či už občianskom, obchodnom, správnom, alebo trestnom, ako aj v prípravnom konaní.

"Činnosť Ústavného súdu sa snažíme nielen skvalitniť, ale aj priblížiť verejnosti. Zapojili sme sa do projektu OPIS –Elektronizácia služieb Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorého cieľom je dosiahnuť rýchlejší priebeh konaní pred ÚS a väčšiu dostupnosť informácií o konaniach pre všetkých ich účastníkov, a tým znížiť počet prieťahov v konaniach na súdoch Slovenskej republiky a znížiť sumu vyplácanú zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky ako priznané finančné zadosťučinenie za prieťahy v týchto konaniach," uzavrela Macejková.

P. Paška: Ústava nie je návod na obsluhu tlakového hrnca

Bratislava 1. septembra (TASR) - Novú Ústavu SR písať netreba. Tá súčasná zodpovedá ústavám všetkých európskych a iných krajín. To je názor predsedu Národnej rady (NR) SR Pavla Pašku, podľa ktorého sa nedá povedať, že by slovenská 21-ročná ústava mala nejaké slabiny. Paška zdôraznil, že ústava akéhokoľvek štátu je najvyšší zákon a nie návod na obsluhu tlakového hrnca.

Slávnostné zasadnutie Národnej rady SR pri príležitosti osláv 1150. výročia príchodu svätého Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska v priestoroch Historickej budovy NR SR sa konalo vo štvrtok 4. júla 2013 na Župnom námestí v Bratislave. Na snímke predseda NR SR Pavol Paška počas slávnostného príhovoru.
Foto: TASR/Štefan Puškáš
"Ústava je najvyšší zákon. Zahŕňa v sebe výkladovo a v kontexte všetky nevyhnutné riešenia. Ak by sme prijali tendenciu začať sa púšťať do výkladových rovín priamo v texte ústavy, pravdepodobne by sme to robili asi 20 rokov. A ústava by bola 15.000-stranový dokument, v ktorom by sa už nevyznal nikto," povedal Paška dnes na besede o ústave, ktorá sa konala v rámci Dňa otvorených dverí Národnej rady SR.

Predseda parlamentu nesúhlasí s názorom, že slovenská ústava nespĺňa všetky atribúty modernej ústavy. "Ústava, tak ako ju tvorcovia predstavili pred 21 rokmi, je absolútne kompatibilná a zodpovedá ústavám všetkých európskych a iných demokratických krajín. Flexibilná by mala byť jedine z pohľadu ústavnej núdze alebo nevyhnutnosti," zdôraznil.

Šéf zákonodarného zboru by si v súvislosti s ústavou vedel predstaviť úpravu záväznosti niektorých výkladov. "A to nielen na úrovni Ústavného súdu SR, ale aj ostatných súdov. Aby nebolo možné, že v tej istej veci rozhodnú dvaja sudcovia rozdielne," vysvetlil. Zároveň pripomenul, že zmeny základného zákona štátu sú veľmi citlivá záležitosť.