< sekcia Slovensko

Prezident vyhlásil referendum o ochrane rodiny, bude 7. februára

Prezident SR Andrej Kiska počas vyhlásenia k referendu 27. novembra 2014 v Bratislave. Foto: TASR/Martin Baumann
Ilustračné foto Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Pozostávať bude z troch otázok. Ide v poradí o ôsme všeľudové hlasovanie v ére samostatného Slovenska.

Bratislava 27. novembra (TASR) - Občania SR sa budú vyjadrovať k tomu, čo si myslia o ochrane rodiny.

Prezident Andrej Kiska sa rozhodol vyhlásiť referendum po tom, ako si preštudoval nález Ústavného súdu (ÚS) SR k danej veci. Oznámil to dnes v Prezidentskom paláci. Hlasovanie sa uskutoční v sobotu 7. februára budúceho roka.

Pozostávať bude z troch otázok - či ľudia súhlasia s tým, aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok jedného muža a jednej ženy; či súhlasia, aby si homosexuálne zväzky nemohli nárokovať adopcie detí a či súhlasia, aby rodičia mohli rozhodovať o spôsobe výchovy a vzdelávania svojich detí v školách pri citlivých kultúrno-etických veciach, ako je sexuálne správanie alebo eutanázia.

Petíciu za vypísanie referenda pôvodne so štyrmi otázkami iniciovala Aliancia za rodinu (AZR). Vyše 400.000 podpisov doručila Kiskovi 27. augusta. Ten sa rozhodol, že dá súlad predmetu referenda s ústavou SR preskúmať ÚS. Ústavný súd prišiel 28. októbra k záveru, že jedna zo štyroch otázok nie je v súlade s ústavou.

Ako dnes priblížil Kiska, po doručení petície AZR nadobudol pochybnosti, či ako prezident smie vyhlásiť takéto referendum, či sa otázky netýkajú základných práv a slobôd, o ktorých ústava zakazuje konať hlasovanie.

"Po preštudovaní odôvodnenia Ústavného súdu konštatujem, že moje osobné pochybnosti zostali aj v prípade ďalších otázok. K rozhodnutiu a odôvodneniu Ústavného súdu boli pripojené alternatívne stanoviská ústavných sudcov. Ako prezident ale musím rozhodnutie Ústavného súdu rešpektovať," zdôraznil Kiska.

Sobota 7. februára sa podľa neho ukázala byť jediným možným termínom, kedy rodiny s deťmi ešte necestujú na jarné prázdniny, alebo sa z nich nevracajú. Dátum konzultoval aj s ministrom vnútra. Dostal ubezpečenie, že štátne orgány sú pripravené zabezpečiť konanie hlasovania.

Zároveň vyzval na tolerantnú a slušnú diskusiu z každej strany.

Most nebude odporúčať voličom, ako hlasovať v referende o rodine

Strana Most-Híd nebude odporúčať svojim voličom, ako hlasovať v referende o ochrane rodiny, ktoré prezident Andrej Kiska vyhlásil na 7. februára 2015.

"Témy referenda polarizujú spoločnosť. Sme občianska strana, ktorá rešpektuje rozmanitosť v hodnotovo-etických otázkach. Účasť na referende je občianskym postojom a nemyslíme si, že máme právo radiť ľuďom, ako hlasovať," uvádza sa v stanovisku strany. Väčšina poslancov Národnej rady SR za Most-Híd sa na všeľudovom hlasovaní zúčastní.


Ide v poradí o ôsme všeľudové hlasovanie v ére samostatného Slovenska. Z doterajších siedmich bolo platné iba jediné, a to v roku 2003, keď sa občania vyjadrovali k vstupu SR do Európskej únie.



Kto vyhlasuje referendum



Referendum v Slovenskej republike (SR) vyhlasuje prezident SR na základe petície aspoň 350.000 občanov alebo na základe uznesenia Národnej rady (NR) SR do 30 dní od petície, resp. uznesenia NR SR. Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia.

Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

Výberový prehľad všeľudových hlasovaní od vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993:

1. celoštátne referendum - 22. októbra 1994 - účasť voličov: 19,96 % - neplatné

* Prvé celoštátne referendum v SR vyhlásil prezident SR Michal Kováč 10. augusta 1994 a určil deň jeho konania na 22. októbra 1994. Podnetom na vypísanie referenda bolo uznesenie NR SR prijaté na návrh predsedu Združenia robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka. Referendová otázka bola formulovaná takto: "Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?" Na referende sa zúčastnilo 19,96 percenta občanov s oprávnením voliť. Referendum bolo neplatné.


2. celoštátne referendum - 23.-24. mája 1997 - zmarené

* Prezident SR Michal Kováč vyhlásil 13. marca 1997 druhé celoštátne referendum na dni 23. a 24. mája 1997. Občania mali odpovedať na štyri otázky: "Ste za vstup SR do NATO?", "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?", "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?" a "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?" Spornou pre vtedajšiu koalíciu a opozíciu sa stala štvrtá otázka referenda, keďže pôvodne mali byť dve samostatné referendá. Nakoniec musel o spore vydať verdikt Ústavný súd SR. Ten 21. mája 1997 okrem iného rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta SR o vyhlásení referenda pri otázke týkajúcej sa priamej voľby hlavy štátu odporuje zákonu o spôsobe vykonania referenda, a tým aj článku 100 ústavy. Ešte v ten deň dal minister vnútra Gustáv Krajči vytlačiť hlasovacie lístky s tromi otázkami, ktoré sa týkali iba bezpečnostnej problematiky. Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že právoplatné hlasovacie lístky so štyrmi otázkami neboli občanom doručené, čím bolo referendum zmarené. Nový verdikt ústavného súdu zo dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka deklaroval, že minister Krajči svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.


3. celoštátne referendum - 25.-26. septembra 1998 - účasť voličov: 44,06 % - neplatné

* V čase výkonu niektorých právomocí hlavy štátu vyhlásila vláda SR 18. augusta 1998 v nadväznosti na petičnú akciu občanov tretie celoštátne referendum na 25. a 26. septembra 1998 s otázkou "Ste za to, aby NR SR prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia strategických podnikov?" Išlo o tri energetické závody, Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne a Transpetrol, a. s., Bratislava. Na referende sa zúčastnilo 44,06 percenta občanov, referendum bolo neplatné.


4. celoštátne referendum - 11. novembra 2000 - účasť voličov: 20,03 % - neplatné

* Prezident SR Rudolf Schuster 5. septembra 2000 po predchádzajúcich konzultáciách s lídrom HZDS Vladimírom Mečiarom vyhlásil referendum o predčasných parlamentných voľbách a jeho termín určil na 11. novembra 2000. Prezident Schuster sa ešte pred vyhlásením referenda rozhodol, že súlad znenia referendovej otázky o predčasných parlamentných voľbách s Ústavou SR dá posúdiť ústavným právnikom. Po porade so siedmimi právnikmi sa rozhodol, že neexistujú ústavné prekážky na vypísanie plebiscitu, ktorý iniciovalo HZDS. Referendu predchádzala petičná akcia organizovaná HZDS a SNS. Na referende sa zúčastnilo 20,03 percenta voličov, referendum bolo vyhlásené za neplatné.


5. celoštátne referendum - 16.-17. mája 2003 - účasť voličov: 52,15 % - platné

* Prezident SR Rudolf Schuster 17. februára 2003 vypísal na 16. a 17. mája toho istého roku referendum o vstupe krajiny do EÚ. Občania v ňom mali možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas so začlenením Slovenska do únie. Referendová otázka znela "Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?" Občania Slovenskej republiky v tomto plebiscite schválili vstup krajiny do Európskej únie. Za členstvo SR sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta. K referendovým urnám prišlo 52,15 percent občanov oprávnených hlasovať. Oficiálne to potvrdila Ústredná komisia pre referendum.


6. celoštátne referendum - 3. apríla 2004 - účasť voličov: 35,86 % - neplatné

* Celoslovenské referendum, ktoré vypísal prezident Rudolf Schuster na 1. deň prezidentských volieb na tému skrátenia III. volebného obdobia NR SR bolo neplatné, keďže sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov. K referendovým urnám ich pristúpilo 35,86 percenta. Za vypísanie predčasných parlamentných volieb sa vyslovilo 86,78 percenta zúčastnených občanov, proti bolo 11,93 percenta. Referendum, ktorého cieľom bolo vypísanie predčasných volieb ešte v kalendárnom roku 2004, vyhlásil prezident na základe petičnej akcie, ktorú začala odborárska centrála organizovať 15. novembra 2003 po celoročnej sérii protestov, ktoré vyvrcholili celoštátnym výstražným štrajkom. Kancelária prezidenta prekontrolovala od doručenia petičných hárkov 13. januára 608.518 podpisov voličov, z ktorých bolo platných 557.282.


7. celoštátne referendum - 18. septembra 2010 - účasť voličov: 22,84 % - neplatné

* Prezident SR Ivan Gašparovič vyhlásil 7. júla 2010 referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita (SaS). Zo 4.369.553 oprávnených občanov prišlo do hlasovacích miestností 998.142 (22,84 percenta). Referendum bolo neplatné, keďže sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov. Z odovzdaných lístkov bolo 990.535 platných, 6700 neplatných a 907 si hlasujúci vzali so sebou. Hlasujúci sa vyjadrovali k šiestim otázkam. Zrušenie koncesionárskych poplatkov si praje 87,24 percenta ľudí a za obmedzenie poslaneckej imunity bolo 95,40 percenta občanov. Znížiť počet poslancov NR SR na 100 chcelo 92,76 percenta hlasujúcich. Za stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín sa vyslovilo 88,84 percenta hlasujúcich. Voľby cez internet by vyhovovali 70,46 percenta ľudí a 74,93 percenta občanov chcelo, aby sa osoby poverené výkonom verejnej moci vyňali z práva na odpoveď, ktoré zaručuje tlačový zákon.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.