Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 28. apríl 2024Meniny má Jarmila
< sekcia Slovensko

Aj pre druhé kolo volieb platia vo väzeniach rovnaké pravidlá

volič vo volebnej miestnosti na otvorenom oddelení v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave počas prvého kola Voľby prezidenta Slovenskej republiky v sobotu 15. marca 2014. Foto: TASR/Ivan Kríž

Účasť väzňov, ktorí mali v prvom kole volieb 15. marca právo odovzdať svoj hlas, bola 29,39 percenta.

Bratislava 28. marca (TASR) - Aj pre druhé kolo prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia v sobotu 29. marca, budú v slovenských väzniciach platiť rovnaké pravidlá ako pri kole prvom.

Voliť budú môcť teda tak obvinení, ako aj právoplatne odsúdení. Ale nebudú môcť voliť neplnoletí, cudzinci, nespôsobilí na právne úkony a väzni odsúdení za obzvlášť závažné trestné činy. Aktuálne sa v slovenských ústavoch nachádza 1498 obvinených a 8656 odsúdených.

Účasť väzňov, ktorí mali v prvom kole volieb 15. marca právo odovzdať svoj hlas, bola 29,39 percenta. Najvyššia volebná účasť bola v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou - takmer 67 percent a najnižšia v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku - len 2,89 percenta.

Len v štyroch slovenských väzniciach zo 17 ústavov na výkon trestu odňatia slobody a ústavov na výkon väzby a väzenskej nemocnice budú v sobotu zriadené osobitné volebné okrsky. Okrsky budú zriadené, tak ako aj pri prvom kole, v Košiach-Šaci, Leopoldove, Želiezovciach a v Hrnčiarovciach nad Parnou. Do ostatných ústavov vrátane väzenskej nemocnice v Trenčíne budú prinesené pre odsúdených a obvinených volebné urny, kde odvolia väzni na základe voličského preukazu.

Na rozdiel od iných typov volieb je účasť na prezidentských voľbách v slovenských väzeniach značne vysoká. Napríklad v roku 2009 v prvom kole voľby prezidenta Slovenskej republiky bola účasť väznených osôb 58,64 percenta a v druhom kole až 59,36 percenta.

Právo voliť hlavu štátu má obvinený a odsúdený, ktorý je občanom Slovenskej republiky, v deň voľby dovŕšil 18 rokov veku a zdržiava sa v deň voľby na území SR. "Ústav zabezpečí predvedenie obvineného alebo odsúdeného pred okrskovú volebnú komisiu v ústave a umožní sa mu výkon volebného práva na základe buď zoznamu oprávnených voličov, ak bol v ústave vytvorený osobitný volebný okrsok, alebo voličského preukazu, ak nebol v ústave vytvorený osobitný volebný okrsok. Ústav zabezpečil, aby každý oprávnený volič bol informovaný o konaní voľby a včas písomne poučený o spôsobe a práve voliť vo voľbe prezidenta SR. V ústave, v ktorom nebol zriadený osobitný volebný okrsok, obsahuje poučenie aj informáciu, že obvinený alebo odsúdený môže písomne požiadať obec, v ktorej má trvalý pobyt, o vydanie a zaslanie voličského preukazu. Zároveň sa obvinenému alebo odsúdenému vydá tlačivo - Žiadosť o vydanie a zaslanie voličského preukazu, ktorú môže podať tak, aby ju obec dostala najskôr 30 dní pred voľbami a najneskôr v čase, keď ešte možno reálne predpokladať doručenie voličského preukazu," vysvetlil už pred prvým kolom volieb pre TASR riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž.

Ako TASR informoval komunikačný odbor Kancelárie ministra vnútra, príslušný zákon o spôsobe voľby prezidenta, ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov pre osoby nachádzajúce sa vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby prekážku práva voliť síce neustanovuje, avšak príslušný článok a odsek Ústavy SR hovorí, že právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do NR SR. Ale v tomto prípade platia prekážky, a to výkon aktívneho aj pasívneho volebného práva osobám vo výkone trestu za spáchanie obzvlášť závažného zločinu nepriznáva. Jednoznačne teda prekážkou odovzdať v prezidentských voľbách hlas vo väzeniach je výkon trestu odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu. Ďalšími prekážkami vo výkone volebného práva u väznených osôb, tak ako aj u civilných osôb, je spomínaná nespôsobilosť na právne úkony a zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany zdravia ľudí.