< sekcia Slovensko

Prezidentka podpísala novelu, ktorá zbavuje sudcov v politike talára

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová. Foto: TASR Dano Veselský

Podľa novely má sudca kandidujúci v parlamentných voľbách či eurovoľbách prísť o funkciu sudcu. Sudcovia tak nebudú môcť kandidovať na kandidačnej listine politickej strany či hnutia.

Bratislava 19. septembra (TASR) – Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá zbavuje sudcu funkcie v prípade kandidovania vo voľbách do Národnej rady SR alebo Európskeho parlamentu. TASR o tom informovali z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.

Podľa novely má sudca kandidujúci v parlamentných voľbách či eurovoľbách prísť o funkciu sudcu. Sudcovia tak nebudú môcť kandidovať na kandidačnej listine politickej strany či hnutia.

Novela zákona tiež zavádza inštitút hosťujúceho sudcu, ktorý by mal na súde zastupovať dočasne absentujúceho sudcu.

Hosťujúci sudca bude podľa ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd) fungovať na mieste sudcu, ktorý dočasne nevykonáva funkciu pre materskú alebo rodičovskú dovolenku, je dlhodobo práceneschopný alebo je na stáži. Na súde by bol do návratu absentujúceho sudcu, potom by šiel robiť hosťujúceho sudcu na ďalší súd.

Podľa rezortu spravodlivosti sú súdy v praxi konfrontované so situáciami, keď dočasný výpadok zákonného sudcu spôsobuje nutnosť prerozdelenia vecí medzi iných kolegov.

Táto situácia sa podľa predkladateľov nedá riešiť pridelením nového voľného miesta sudcu, pretože absencia sudcu je dočasná. Nové miesto by neskôr bolo nadbytočné a nebolo by možné ho rušiť, keďže sudca je vymenovaný do funkcie bez časového obmedzenia.

Rezort tiež v predkladacej správe uviedol príklad inštitútu tzv. lietajúceho sudcu, ktorý funguje v európskom priestore. Slovenský ústavný poriadok pristupuje podľa rezortu spravodlivosti k problematike nepreložiteľnosti sudcu pomerne konzervatívnym spôsobom. Novela zákona o sudcoch a prísediacich bude účinná od 15. októbra.

Zákon, ktorý rozšíri rozsah činností Eximbanky



Rozsah činností Eximbanky sa rozšíri o vykonávanie finančných nástrojov Európskej únie určených na rozvojovú spoluprácu. Tiež jej bude umožnené priamo financovať a spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery. Počíta s tým novela zákona o Exportno-importnej banke SR z dielne rezortu financií, ktorú vo štvrtok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

"Rozvojový mandát vytvára pre Eximbanku na jednej strane podmienky na zefektívnenie jej činností, na strane druhej priestor na pôsobenie v oblasti rozvojového financovania v partnerských krajinách," uvádza sa v materiáli.

Zvýhodnené vývozné úvery ako nástroj rozvojovej spolupráce boli podľa rezortu financií zavedené do slovenského právneho poriadku ešte v roku 2015, avšak doposiaľ sa nepodarilo zrealizovať ani jeden projekt viazanej pomoci touto formou. Jednou z príčin môže byť podľa ministerstva financií aj to, že v súčasnosti môžu poskytovať zvýhodnené vývozné úvery len komerčné banky.

"Eximbanka v porovnaní s komerčnými bankami však dokáže ponúknuť aj dlhé financovanie vrátane odkladu splácania istiny, ktoré tiež prispieva k vyššiemu zvýhodneniu zvýhodneného vývozného úveru," podotýka rezort financií v dôvodovej správe.

Prijatie novely zákona teda umožní Eximbanke nielen poisťovať, ale aj priamo financovať, alebo spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery. Možnosť poskytovať zvýhodnené vývozné úvery komerčnými bankami však zostane zachovaná. "Uvedený nástroj predstavuje aj jednu z mála príležitostí pre slovenský súkromný sektor preniknúť a uplatniť sa na rozvojových trhoch," približuje MF.

Na túto činnosť sú pre Eximbanku na podporu exportu v kapitole Všeobecná pokladničná správa zabezpečené finančné prostriedky na rok 2019 vo výške 1 milión eur, na rok 2020 v rovnakej výške a na rok 2021 je to 1,5 milióna eur. Na rok 2022 sa podľa rezortu financií uvažuje so sumou 2 milióny eur.

Cieľom novely je tiež vytvorenie podmienok na efektívnejšie fungovanie Fondu ochrany vkladov a Národného fondu pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu. Uložiť peňažné prostriedky Fondu ochrany vkladov aj národného fondu bude možné aj na účty Štátnej pokladnice. V súčasnosti je umožnené viesť peňažné prostriedky v oboch prípadoch len na účtoch Národnej banky Slovenska.

Novelou sa tiež zavedie novinka pre motoristov. Na preukázanie povinného zmluvného poistenia vozidla im po novom bude stačiť už len zelená karta.

Novela, ktorou vznikne Informačný systém sociálnych služieb



Ministerstvo práce bude mať viac informácií z oblasti sociálnych služieb. Vytvorí sa Informačný systém sociálnych služieb, prostredníctvom ktorého vznikne databáza aktuálnych dát z tejto oblasti.

Sprehľadniť by sa tak mal napríklad počet čakateľov do domovov sociálnych služieb. Vyplýva to z novely zákona o sociálnych službách, ktorú vo štvrtok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2021 okrem ustanovení týkajúcich sa poskytovania finančných príspevkov zariadeniam zo štátneho rozpočtu, ktoré majú do platnosti vstúpiť od budúceho roka. Do parlamentu ju predložil rezort práce.

Podľa ministerstva sú na sledovanie a vyhodnocovanie opatrení prijatých v oblasti sociálnych služieb či zisťovanie informácií o ich dostupnosti v celoslovenskom meradle potrebné kvalitné údaje.

"Súčasne dostupné informácie o sociálnych službách sa dlhodobo ukazujú ako nedostatočné. Zdrojmi údajov je najmä ich zber prostredníctvom štyroch ročných výkazov podliehajúcich štátnemu štatistickému zisťovaniu a centrálny register poskytovateľov. Ide o administratívne náročný prístup, neschopný generovať spoľahlivú kvalitu dát na analytickú činnosť v tejto oblasti," zdôvodnilo potrebu prijatia novely ministerstvo.

Cieľom je vytvoriť právne podmienky na nový systém zberu údajov v sociálnych službách, ktoré majú byť aktuálne, overiteľné a relevantné, na potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnych služieb. To má následne prispieť k skvalitneniu procesu strednodobého plánovania rozvoja sociálnych služieb a ich súvisiaceho spolufinancovania.

"Tento cieľ bude dosiahnutý najmä znížením administratívnej záťaže, znížením počtu zbieraných údajov, obmedzením papierovej evidencie, zjednodušením žiadostí o finančný príspevok a prepojením údajov na jednom mieste," priblížilo ministerstvo.

Zavedením informačného systému sa má zefektívniť aj systém finančnej podpory poskytovateľom sociálnych služieb z verejných rozpočtov. Novela počíta so zavedením podávania žiadosti o finančný príspevok z rozpočtu ministerstva práce v elektronickej podobe priamo do nového informačného systému, ktorého správcom bude rezort práce.

Ku koncu minulého roka bolo registrovaných 2262 subjektov, ktoré spolu poskytovali 5404 sociálnych služieb. Väčšina subjektov podľa ministerstva nedosahuje zisk. Tie majú charakter neziskovej organizácie, občianskeho združenia, obce a právnickej osoby zriadenej alebo založenej obcou alebo vyšším územným celkom. Zavedenie nového systému bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

V analýze vplyvov bol vyčíslený vo výške 2,4 milióna eur na rok 2019 a vo výške 360 000 eur každoročne od roku 2020. Výdavky na zavádzanie systému v nasledujúcich rokoch bude nutné zabezpečiť v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb majú mať k dispozícii viac finančných prostriedkov. Zmení sa spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby.

Pri určení výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok sa po novom tento finančný príspevok nebude znižovať o príjem z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia za predchádzajúci rozpočtový rok. Taktiež sa nebude znižovať o skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku.

Zvýšiť sa má aj kvalita tlmočníckej služby a zabezpečiť jej dostupnosť. Po novom sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady potrebné na vykonávanie pracovnej činnosti v oblasti sociálnych služieb, ktorou je tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie alebo taktilné tlmočenie, a to v rámci tlmočníckej služby.

Po novom sa ustanovuje aj minimálny požadovaný stupeň vzdelania osoby, ktorá vykonáva tlmočenie a nie je zapísaná do zoznamu tlmočníkov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR, čím je previazaná aj s úrovňou odmeňovania v tomto povolaní.