Ak už topiaci sa nereaguje a nedýcha, je potrebné dostať ho z vody aj bez pomôcok.
Autor TASR
Bratislava 22. júla (TASR) - Ak je človek svedkom topenia sa, treba okamžite kontaktovať tiesňovú linku 112 alebo 155. Pri záchrane topiaceho sa treba najmä dbať na vlastnú bezpečnosť a pri pomoci použiť pomôcku, napríklad veslo, plávaciu vestu, konár, aby sa mal topiaci čoho chytiť, upozorňuje hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR Alena Krčová.
Ak už topiaci sa nereaguje a nedýcha, je potrebné dostať ho z vody aj bez pomôcok. "Okamžite po vytiahnutí na breh začneme s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR). Uložíme ho na chrbát, zakloníme hlavu, aby sme spriechodnili dýchacie cesty, a na rozdiel od klasickej KPR začíname piatimi záchrannými vdychmi. Ak nepomôžu, stláčame hrudník v pomere 30 stlačení k dvom vdychom, do hĺbky piatich až šiestich centimetrov a s frekvenciou 100 - 120 stlačení za minútu," vysvetlila Krčová. V prípade, že človek nepozná presný postup, operátor tiesňovej linky 155 ho bude krok za krokom inštruovať.
Pri utopení sa dochádza k zaduseniu buď vniknutím vody do pľúc, alebo kŕčom v hrdle, ktorý zúži dýchacie cesty. V súvislosti s topením existuje aj pojem sekundárne utopenie. Dochádza k nemu kombináciou predchádzajúcich chorobných alebo úrazových dejov, ktorých následkom je topenie napríklad pri poraneniach krčnej chrbtice po skokoch do vody.
Predpokladom prežitia po topení sa je okamžitá prvá pomoc, resuscitácia a privolanie záchrannej služby, najdôležitejšie je obnoviť dýchanie. "Dôležité je neprestávať s KPR až do príchodu záchranárov na miesto. Máme prípady, keď sa topiaceho podarilo zachrániť aj po desiatkach minút vo vode," zhrnula Krčová.
Ak už topiaci sa nereaguje a nedýcha, je potrebné dostať ho z vody aj bez pomôcok. "Okamžite po vytiahnutí na breh začneme s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR). Uložíme ho na chrbát, zakloníme hlavu, aby sme spriechodnili dýchacie cesty, a na rozdiel od klasickej KPR začíname piatimi záchrannými vdychmi. Ak nepomôžu, stláčame hrudník v pomere 30 stlačení k dvom vdychom, do hĺbky piatich až šiestich centimetrov a s frekvenciou 100 - 120 stlačení za minútu," vysvetlila Krčová. V prípade, že človek nepozná presný postup, operátor tiesňovej linky 155 ho bude krok za krokom inštruovať.
Pri utopení sa dochádza k zaduseniu buď vniknutím vody do pľúc, alebo kŕčom v hrdle, ktorý zúži dýchacie cesty. V súvislosti s topením existuje aj pojem sekundárne utopenie. Dochádza k nemu kombináciou predchádzajúcich chorobných alebo úrazových dejov, ktorých následkom je topenie napríklad pri poraneniach krčnej chrbtice po skokoch do vody.
Predpokladom prežitia po topení sa je okamžitá prvá pomoc, resuscitácia a privolanie záchrannej služby, najdôležitejšie je obnoviť dýchanie. "Dôležité je neprestávať s KPR až do príchodu záchranárov na miesto. Máme prípady, keď sa topiaceho podarilo zachrániť aj po desiatkach minút vo vode," zhrnula Krčová.