Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Rady mládeže Slovenska (RmS) v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4). Na Slovensku sa ho zúčastnilo 714 respondentov vo veku od 15 do 24 rokov.
Autor TASR
Bratislava 1. októbra (TASR) – Mladí Slováci najviac dôverujú prezidentovi SR (59,1 percenta), naopak, nedôveru prechovávajú voči Národnej rade (NR) SR a slovenskej vláde. Najmenej dôverujú politickým stranám (vyše 15 percent). Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Rady mládeže Slovenska (RmS) v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4). Na Slovensku sa ho zúčastnilo 714 respondentov vo veku od 15 do 24 rokov.
Prieskum sa realizoval začiatkom tohto leta v krajinách V4 od 3. do 17. júla. Respondenti vypĺňali dotazníky, ktoré im boli distribuované prostredníctvom online panelu.
Z európskych inštitúcií najviac dôverujú Európskemu súdu pre ľudské práva (62,5 percenta), najmenej Európskemu parlamentu (44,1 percenta).
Z prieskumu ďalej vyplýva, že informácie o politike a aktivitách politických strán viac ako 50 percent mladých čerpá predovšetkým zo sociálnych sietí a televízie. Vyše 8,1 percenta sa o takéto informácie vôbec nezaujíma.
Mladí ľudia na Slovensku sa necítia byť súčasťou krajiny, nedôverujú štátnym inštitúciám a sú frustrovaní. "Riešenie ich takejto až fatálnej politickej frustrácie alarmujúcej úrovne nedôvery vidíme jednoznačne v systematickom zapájaní mladých ľudí do politického rozhodovania. Toto je pre nás cesta, ako z tohto von. Nebude stačiť len diskusia na školách, bude treba ísť po hlbších príčinách, ktoré sú naozaj až v nastavení systému," konštatovala pre TASR Katarína Čavojská z RmS.
Hlavné príčiny vidí v tom, že mladí necítia podporu zo strany štátu a že sú v ňom prijímaní. "Necítia, že sa o nich niekto zaujíma, necítia, že by politici mali záujem o ich problémy a necítia ani moc ovplyvniť to, akým smerom sa ďalej táto krajina bude uberať," dodala, pričom problém vidí i v nie celkom dobrých životných perspektívach.
Prieskum Politická participácia v krajinách V4 finančne podporil Medzinárodný vyšehradský fond. Cieľom projektu je priniesť potrebné a aktuálne informácie vo vybraných oblastiach politického zapájania mladých ľudí. RmS v súčasnosti reprezentuje 22 členských a pozorovateľských organizácií, ktoré združujú viac než 55.000 mladých ľudí.
Prieskum sa realizoval začiatkom tohto leta v krajinách V4 od 3. do 17. júla. Respondenti vypĺňali dotazníky, ktoré im boli distribuované prostredníctvom online panelu.
Z európskych inštitúcií najviac dôverujú Európskemu súdu pre ľudské práva (62,5 percenta), najmenej Európskemu parlamentu (44,1 percenta).
Z prieskumu ďalej vyplýva, že informácie o politike a aktivitách politických strán viac ako 50 percent mladých čerpá predovšetkým zo sociálnych sietí a televízie. Vyše 8,1 percenta sa o takéto informácie vôbec nezaujíma.
Mladí ľudia na Slovensku sa necítia byť súčasťou krajiny, nedôverujú štátnym inštitúciám a sú frustrovaní. "Riešenie ich takejto až fatálnej politickej frustrácie alarmujúcej úrovne nedôvery vidíme jednoznačne v systematickom zapájaní mladých ľudí do politického rozhodovania. Toto je pre nás cesta, ako z tohto von. Nebude stačiť len diskusia na školách, bude treba ísť po hlbších príčinách, ktoré sú naozaj až v nastavení systému," konštatovala pre TASR Katarína Čavojská z RmS.
Hlavné príčiny vidí v tom, že mladí necítia podporu zo strany štátu a že sú v ňom prijímaní. "Necítia, že sa o nich niekto zaujíma, necítia, že by politici mali záujem o ich problémy a necítia ani moc ovplyvniť to, akým smerom sa ďalej táto krajina bude uberať," dodala, pričom problém vidí i v nie celkom dobrých životných perspektívach.
Prieskum Politická participácia v krajinách V4 finančne podporil Medzinárodný vyšehradský fond. Cieľom projektu je priniesť potrebné a aktuálne informácie vo vybraných oblastiach politického zapájania mladých ľudí. RmS v súčasnosti reprezentuje 22 členských a pozorovateľských organizácií, ktoré združujú viac než 55.000 mladých ľudí.
