Attack on Prime Minister
News in English
Slovensko dáva v súčasnosti na rozvojovú spoluprácu približne 0,08 percenta hrubého národného dôchodku. To je okolo 61 miliónov eur ročne.
Autor TASR
Bratislava 27. októbra (TASR) - Politické strany by navýšili objem oficiálnej rozvojovej spolupráce (ODA). Vyplýva to z prieskumu, ktorý v septembri medzi politickými stranami realizovala nadácia Pontis v spolupráci s agentúrou FOCUS v súvislosti s budúcoročnými parlamentnými voľbami.
Oslovili tie strany, ktorých preferencie sa podľa prieskumov agentúry FOCUS pohybovali nad jedným percentom. Z nich reagovali OĽaNO, Šanca, #Sieť, KDH, Most-Híd, Nova, SKOK!, SMK a Smer-SD.
Slovensko dáva v súčasnosti na rozvojovú spoluprácu približne 0,08 percenta hrubého národného dôchodku (HND). To je okolo 61 miliónov eur ročne. Podľa záväzkov EÚ by malo poskytovať 0,33 percenta HND, čo by predstavovalo 250 miliónov eur ročne.
Väčšina strán v prieskume deklarovala, že slovenský príspevok by sa mal postupne zvyšovať, nie však nad rámec 0,33 percenta HND.
Politické strany oveľa viac dôverujú domácim mimovládnym organizáciám, školám a firmám, ktoré realizujú rozvojové projekty v zahraničí, ako medzinárodným organizáciám.
Väčšina z nich okrem Šance plánuje rozvojovú spoluprácu zahrnúť do svojich volebných programov. Agende rozvojovej spolupráce však prikladá vysoký význam len KDH, ktoré si myslí, že boj s chudobou v rozvojových krajinách by mal byť prioritou vlády SR. Ostatné politické strany považujú rozvojovú spoluprácu za stredne až menej dôležitú.
Za najdôležitejšie označili politické strany najmä urgentné výzvy vo svete ako je Ukrajina a Sýria. Záujem majú o systematickú a dlhodobú podporu existujúcich programov zameraných na prenos slovenských skúseností do krajín západného Balkánu a Východného partnerstva, prípadne o projekty týkajúce sa vzdelávania, zdravotníctva, vody a sanitácie napríklad v Keni, Južnom Sudáne či Moldavsku.
Absolútna väčšina strán si myslí, že Slovensko si môže rozvojovú pomoc dovoliť a vynaložené prostriedky sa SR, ako aj celej Európskej únii, vrátia.
TASR informovala PR manažérka nadácie Pontis Simona Gembická.
Oslovili tie strany, ktorých preferencie sa podľa prieskumov agentúry FOCUS pohybovali nad jedným percentom. Z nich reagovali OĽaNO, Šanca, #Sieť, KDH, Most-Híd, Nova, SKOK!, SMK a Smer-SD.
Slovensko dáva v súčasnosti na rozvojovú spoluprácu približne 0,08 percenta hrubého národného dôchodku (HND). To je okolo 61 miliónov eur ročne. Podľa záväzkov EÚ by malo poskytovať 0,33 percenta HND, čo by predstavovalo 250 miliónov eur ročne.
Väčšina strán v prieskume deklarovala, že slovenský príspevok by sa mal postupne zvyšovať, nie však nad rámec 0,33 percenta HND.
Politické strany oveľa viac dôverujú domácim mimovládnym organizáciám, školám a firmám, ktoré realizujú rozvojové projekty v zahraničí, ako medzinárodným organizáciám.
Väčšina z nich okrem Šance plánuje rozvojovú spoluprácu zahrnúť do svojich volebných programov. Agende rozvojovej spolupráce však prikladá vysoký význam len KDH, ktoré si myslí, že boj s chudobou v rozvojových krajinách by mal byť prioritou vlády SR. Ostatné politické strany považujú rozvojovú spoluprácu za stredne až menej dôležitú.
Za najdôležitejšie označili politické strany najmä urgentné výzvy vo svete ako je Ukrajina a Sýria. Záujem majú o systematickú a dlhodobú podporu existujúcich programov zameraných na prenos slovenských skúseností do krajín západného Balkánu a Východného partnerstva, prípadne o projekty týkajúce sa vzdelávania, zdravotníctva, vody a sanitácie napríklad v Keni, Južnom Sudáne či Moldavsku.
Absolútna väčšina strán si myslí, že Slovensko si môže rozvojovú pomoc dovoliť a vynaložené prostriedky sa SR, ako aj celej Európskej únii, vrátia.
TASR informovala PR manažérka nadácie Pontis Simona Gembická.
