Bratislava 25. marca (TASR) - Na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí sa zišli v piatok 25. marca 1988 tisícky ľudí, aby so sviečkami v rukách demonštrovali proti nedodržiavaniu ľudských práv. Sviečková manifestácia sa stala prvým a zároveň najväčším verejným vystúpením od roku 1968 proti komunistickému režimu vo vtedajšom Československu.

Od roku 1993 je zo zákona 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva, pamätným dňom Slovenskej republiky. Tento rok si pripomíname 33. výročie Sviečkovej manifestácie, známej aj ako Bratislavský Veľký piatok.

"V slovenských dejinách nie je veľa podobných udalostí a obrovským odkazom sviečkovej manifestácie ostáva, že obyčajní ľudia môžu byť tvorcami veľkých dejín. Obyčajní ľudia, ktorí sem prišli z celého Slovenska, zapálili si sviečky, hrdinsky vydržali a hovoril o nich celý svet," povedal František Mikloško, jeden z hlavných organizátorov manifestácie.

Myšlienka zorganizovať manifestáciu vznikla v prostredí slovenského politického exilu. Jej autorom bol Marián Šťastný, podpredseda Svetového kongresu Slovákov, ktorý vyzval aj predstaviteľov kresťanskej opozície na Slovensku, aby sa pripojili k tejto akcii. Aktivisti tajnej cirkvi si nápad osvojili a pripravili manifestáciu v Bratislave. Jej hlavnými organizátormi boli František Mikloško, Ján Čarnogurský, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl a Rudolf Fiby.

Na programe verejného zhromaždenia bola tichá manifestácia občanov za vymenovanie katolíckych biskupov, za úplnú náboženskú slobodu a za úplné dodržiavanie občianskych práv. Predstavitelia komunistického režimu vyhodnotili manifestáciu ako protištátnu provokáciu a mobilizovali všetky prostriedky, aby obyvateľov zastrašili a odradili ich od účasti. Zhromaždenie sa však aj napriek zastrašovacím manévrom uskutočnilo.

Popoludní 25. marca 1988 sa Hviezdoslavovo námestie postupne zapĺňalo a pred 17.30 h bolo na ňom okolo 3.500 ľudí. Približne v tom čase bezpečnostné zložky zatarasili prístupové cesty a ulice vedúce na námestie, takže v uličkách okolo námestia sa zhromaždilo ďalších približne šesť tisíc ľudí.

Po počiatočných výzvach rozísť sa zaznel rozkaz rozbiť manifestáciu násilím. Štátna moc nasadila autá Verejnej bezpečnosti (VB) s majákmi a sirénami, ktoré vrážali do ľudí, ako aj vodné delá. Napriek zásahu bezpečnostných zložiek skupinky účastníkov vydržali manifestovať až do oficiálneho ukončenia manifestácie o 18.30 h.

Proti pokojne demonštrujúcim občanom zasiahlo viac ako tisíc príslušníkov VB, keď bezpečnostné orgány zadržali 141 občanov. Policajný zásah si vyžiadal 14 zranených, ale mnohí sa zo strachu pred perzekúciami k zraneniam nepriznali.

Sviečková manifestácia patrí medzi udalosti v slovenských dejinách, ktoré sa radia k medzníkom boja za demokratizáciu slovenskej spoločnosti. Význam tohto vystúpenia občanov proti totalitnému režimu sa odzrkadlil aj v dobovej publicistike. Už tri mesiace po demonštrácii vyšla v Rakúsku pod gesciou Alice Frühwaldovej kniha Bratislavský veľký piatok s podtitulom Zbierka autentických dokumentov o zhromaždení veriacich 25. marca 1988.